Podanie odvolania účastníkom konania v prípade udelenia generálnej plnej moci
3.4. 2012, 17:17 | najpravo.skObčiansky súdny poriadok účastníkovi konania, zastúpenému zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, neodníma procesné právo podať v zákonnej lehote proti akémukoľvek rozhodnutiu príslušného súdu opravný prostriedok, avšak účastník konania môže toto právo úspešne uplatniť len v rámci lehoty plynúcej od doručenia predmetného rozhodnutia zástupcovi účastníka konania s generálnym plnomocenstvom.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2012, sp. zn. 6Sžo/24/2011)
Z odôvodnenia:
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy dôvodiac tým, že žalobca neodstránil, a to ani po výzve súdu, vady žaloby brániace jej vecnému vybaveniu. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko bolo konanie zastavené. Zároveň priznal súdom ustanovenému právnemu zástupcovi J.. M. S. odmenu za zastupovanie žalobcu v sume 60,44 €. Napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 5. novembra 2009.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca dňa 18. decembra 2009 t.j. po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, dôvodiac nezáujmom súdom ustanoveného právneho zástupcu, ktorý aj napriek predĺženiu sudcovskej lehoty do 30. septembra 2009, poskytnutej na účely odstránenia vád podania, neopravil ani len okruh pasívne legitimovaných žalovaných bez jeho vedomia. Zároveň namietal platnosť napadnutého uznesenia, odvolávajúc sa na jeho odôvodnenie (konkrétne na strane 3, ods. 3), v ktorom bolo nesprávne uvedené, že žalobca nevyhovel výzve súdu. Žalobca taktiež v odvolaní namietal neoprávnené priznanie odmeny za zastupovanie ustanovenému právnemu zástupcovi, ktorý mu spôsobil z dôvodu zastavenia konania škodu a zároveň požiadal o jeho odvolanie s tým, že sa v konaní bude zastupovať sám, nakoľko má právnické vzdelanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec predloženú krajským súdom a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na prejednanie odvolania vo veci samej.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 25 ods. 1 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 31 ods. 2 OSP, ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
Podľa § 49 ods. 1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Odvolací súd z obsahu spisového materiálu krajského súdu zistil, že uznesením č. k. 1 S 271/2004-83 zo dňa 12. januára 2009 bol žalobcovi na ochranu jeho záujmov v súlade s ustanovením § 30 OSP v znení účinnom do 31. decembra 2009 ustanovený zástupca z radov advokátov J. M. S., ktorému bolo dňa 5. novembra 2009 podľa § 49 ods. 1 OSP doručené odvolaním napadnuté uznesenie obsahujúce správne poučenie o možnosti podať odvolanie v zákonnej pätnásťdňovej lehote plynúcej od jeho doručenia prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc, či doručenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu len právnemu zástupcovi žalobcu bolo vykonané v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 OSP, má za to, že krajský súd nepochybil, keď doručil napadnuté uznesenie, neukladajúce žalobcovi povinnosť v konaní niečo osobne vykonať, len zástupcovi žalobcu disponujúcemu generálnym plnomocestvom.
Právny zástupca žalobcu odvolanie proti napadnutému uzneseniu nepodal. Uznesenie krajského súdu však bolo napadnuté žalobcom, odvolaním podaným osobne na krajskom súde dňa 18. decembra 2009. Zákonná lehota na podanie odvolania začala v danom prípade plynúť v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 OSP nasledujúci deň po doručení napadnutého uznesenia zástupcovi žalobcu, teda 6. novembra 2009 a uplynula dňa 20. novembra 2009. Z obsahu podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobca nepožiadal súd v zmysle § 58 ods. 1 OSP o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a naviac odvolací súd zistil, že žalobca napriek tomu, že vytýkal svojmu právnemu zástupcovi nečinnosť pri odstraňovaní vád žaloby, tie vady neodstránil ani on sám, napriek tomu, že má právnické vzdelanie, so spisom sa osobne oboznámil (č. l. 112) a prehlásil, že sa bude zastupovať sám.
Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania, zastúpenému zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, neodníma procesné právo podať v zákonnej lehote proti akémukoľvek rozhodnutiu príslušného súdu opravný prostriedok, avšak účastník konania môže toto právo úspešne uplatniť len v rámci lehoty plynúcej od doručenia predmetného rozhodnutia zástupcovi účastníka konania s generálnym plnomocenstvom.
Podľa § 18 ods. 1 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o advokácii") advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, upriamiac pozornosť na vyššie citované ustanovenia zákona o advokácii, považuje za potrebné uviesť, že vzťah medzi klientom (žalobcom) a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii, pričom prípadné konanie advokáta spôsobilé privodiť klientovi ujmu, nie je možné korigovať v rámci právoplatne skončeného súdneho konania, avšak právoplatnosť daného súdneho konania nevylučuje možnosť, aby sa žalobca domáhal vo vzťahu k advokátovi zodpovednosti za škodu spôsobenú mu v súvislosti s výkonom advokácie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, odvolanie žalobcu v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a) OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP ako oneskorené odmietol, bez jeho vecného vybavenia.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. c) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo odmietnuté (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP per analogiam).
