Pondelok, 2. december 2024 | meniny má Bibiána , zajtra Oldrich
Predplatné
Pondelok, 2. december 2024 | meniny má Bibiána , zajtra Oldrich
TlačPoštaZväčšiZmenši

Neodkladné opatrenie ako rozhodnutie vo veci samej

najpravo.sk • 14.9. 2023, 21:26

Z odôvodnenia:

1/ Okresný súd Trenčín uznesením z 20. marca 2020 č. k. 17 C 9/2020 - 12 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že tento neobsahuje riadny a vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ( vo vzťahu k zákazu vstupu do nehnuteľnosti ), pretože neobsahuje riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti, do ktorej sa má manželovi navrhovateľky uložiť zákaz vstupu, ktorú skutočnosť si súd nedokáže vyvodiť z priložených príloh. Z návrhu nevedel napr. ani to, či sa jedná o byt alebo rodinný dom, prípadne aký je právny vzťah navrhovateľky a jej manžela k nehnuteľnosti. Z návrhu vyplýva, že sa zrejme jedná o nehnuteľnosť, v ktorej sú prihlásení obaja na prechodný pobyt, pričom manžel navrhovateľky býva aj na adrese jeho trvalého pobytu v rovnakej obci. Podľa návrhu by sa u manžela navrhovateľky mala zdržiavať aj dcéra navrhovateľky Z.. Konštatoval, že sa jedná o vadu, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, teda rozhodnutiu o návrhu, pretože návrh je potrebné zamietnuť najmä z iných dôvodov. Z návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho a synovho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi vstupovať do nehnuteľnosti, v ktorej spolu bývajú a so synom navrhovateľky. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a manželom. Po posúdení návrhu konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, lebo z obsahu návrhu nie je možné zistiť, či manžel navrhovateľky bol vykázaný zo spoločného obydlia policajtom. Navrhovateľka túto skutočnosť riadne neosvedčila, nepredložila žiadny dôkaz o nejakom relevantnom šetrení násilného správania sa jej manžela. Samotné podanie trestného oznámenia o spáchaní priestupku nie je riadnym osvedčením potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

Navrhovateľka nepodala ani návrh na rozvod manželstva. Tvrdené násilné správanie sa jej manžela sa zakladá iba na jej vyjadrení bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami. Predložené potvrdenia o ošetrení jej a syna nepredstavujú presvedčivé osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia jej manžela. Ani zo slohových prác syna a zhoršených výsledkov v škole nevyplýva násilné správanie sa jej manžela a vôbec nie dôvodnosť vykázania ho z obydlia . Teda navrhovateľka hodnoverne a presvedčivým spôsobom neosvedčila existenciu dôvodného podozrenia z násilia jej manžela.

2/ Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesením z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému O. trvale bytom Y. dočasne zakázal vstupovať do rodinného domu na adrese Y. stojaceho na parc. reg. „C“, pozemku s parcelou T. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX mX a na priľahlý pozemok na parcele registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX mX, obe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. , okres H., zapísané na U., v ktorom býva a ktoré nehnuteľnosti užívajú navrhovateľka a maloletý O. po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia a uložil povinnému , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu s navrhovateľkou predvolaný a zdržal ( I. ) . Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( II. ). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( III. ).V odôvodnení uviedol, že povinnému nebolo napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ani odvolanie proti nemu doručované odvolacím súdom , teda nepostupoval v súlade s § 329 ods. 1 CSP z dôvodu splnenia účelu nariadeného neodkladného opatrenia , ktorým je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany , ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V súlade s čl. 6 základných princípov CSP bolo treba zohľadniť povahu prejednávanej veci, kedy navrhovateľka ako jedna strana vyžaduje zvýšenú ochranu , pričom jej právo na ochranu svojho života a zdravia má prednosť pred právom povinného , ktoré mu vyplýva z § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o všetky podstatné náležitosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia , keď pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, pričom rozviedol ako možno násilie definovať a pojem integrity z jazykovedného hľadiska . Poukázal na to, že navrhovateľka predložila okrem iných aj dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy , ktoré špecifikoval. Tieto ( listinné ) dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézy uvedené v § 325 ods. 2 písm. c/ a h/ CSP , teda že povinný je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Nepovažoval za neodôvodnené ohrozené právo povinného na obydlie , nakoľko v danom prípade je dôvodné ho vylúčiť z užívania dotknutých nehnuteľností, pričom zo zistených skutočností nevyplývalo, že by povinný nemal objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Navrhovateľka teda podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považoval za primerané aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Výrok týkajúci sa nepribližovania sa k maloletému na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov odôvodnil tým, že vo vzťahu k nemu navrhovateľka nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Obsah pre predplatiteľov

Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.

Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.

Odomknúť článok
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 794
PoUtStŠtPiSoNe
: