Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu

Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Veľký Krtíš (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 1 C 290/2007-96 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 7. novembra 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod sp.zn. V., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná a vo zvyšku (t.j. v časti, v ktorej sa domáhali nahradenia vôle odporcu 1/ - ako predávajúceho - uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o prevode svojich spoluvlastníckych podielov za tých istých podmienok ako ju uzavrel s odporcom 2/) návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo 7. novembra 2005 a že odporca 1/ predtým, než previedol spoluvlastnícke podiely k tam uvedeným nehnuteľnostiam na odporcu 2/, neponúkol spoluvlastnícke podiely na kúpu ostatným spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom. Dospel preto k záveru, že odporca 1/ prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na odporcu 2/, ktorý nie je jeho blízkou osobou, porušila predkupné právo navrhovateľov 1/ až 6/. Navrhovatelia 1/ až 6/ sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy nastali okamihom, keď prejav vôle navrhovateľov 1/ až 6/, obsiahnutý v návrhu na začatie konania, bol doručený odporcom 1/ a 2/. Kúpna zmluva zo 7. novembra 2005 sa tak stala neplatnou od počiatku. Následne uzavreté právne úkony medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ (odstúpenie od zmluvy a dohodu o vydaní nehnuteľností) považoval preto za právne irelevantné. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ až 6/ domáhali aj „samotnej realizácie" predkupného práva a navrhli súdu, aby nahradil vyhlásenie vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva v druhej časti Občianskeho zákonníka o vecných právach, je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka aplikovať na danú vec na základe analógie všeobecné ustanovenia o predkupnom práve obsiahnuté v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Navrhovateľmi sledovaná realizácia predkupného práva voči odporcovi 1/ nie je preto možná a došlo by ňou i k porušeniu jej ústavou zaručeného práva vlastniť majetok.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaniach všetkých účastníkov, rozsudkom z 3. decembra 2008 sp.zn. 17 Co 257/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy tak, že návrh v tejto časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, potvrdil a rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľom 1/ až 6/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ na účet ich zástupkyne trovy konania v sume 3 000,-- Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa neposúdil správne okamih účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a v nadväznosti na to, procesnú prípustnosť návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa odvolacieho súdu, ak sa účastník dovolá relatívnej neplatnosti podaním žaloby na súd, právny úkon je platný až do vydania rozhodnutia, ktorým sa určí jeho neplatnosť a teda, že jeho účinky zanikajú až vydaním právoplatného rozhodnutia (rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu považoval za rozsudok konštitutívny). Aplikujúc uvedené na zistený skutkový stav dospel k záveru, že do rozhodnutia súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, odporca 2/ mohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy s odporcom 1/ a uzavrieť s ním dohodu o vydaní nehnuteľností, na základe zápisu ktorej v katastri nehnuteľností odporca 1/ sa znovu stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Za tohto stavu veci neexistoval v čase rozhodovania okresného súdu naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenom výroku v zmysle § 220 O.s.p preto zmenil tak, že návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol. Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa návrhu navrhovateľov 1/ až 6/ na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, odôvodnil vecnou správnosťou v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia. K dôvodom uvedeným súdom prvého stupňa dodal, že zákon neukladá odporcovi 1/ ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely navrhovateľom. Iba v prípade, ak by zamýšľal predať svoje spoluvlastnícke podiely nie blízkym osobám, vznikla by mu povinnosť prioritne ponúknuť spoluvlastnícke podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom, teda aj navrhovateľom. Ani súd nemôže odporcu 1/ prinútiť, aby proti svojej vôli uzavrel kúpnu zmluvu s navrhovateľmi (resp. súd nemôže túto jeho vôľu nahradiť), pretože takáto povinnosť mu zo žiadneho zákona nevyplýva. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporcom priznal len trovy, ktoré vyplývali zo spisu, keďže trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené v zákonom stanovenej lehote (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.).