Riešenie sporných otázok v nesporovom dedičskom konaní

Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné otázky v konaní (napr. či niekto je alebo nie je dedičom), je potrebné určiť v sporovom konaní.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 3/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Zvolen uznesením z 3. júna 2010 č.k. 27 D 153/2009-64 určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 14 535,15 €, výšku dlhov sumou 879,86 € a čistú hodnotu dedičstva sumou 13 655,29 €. Potvrdil, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu. Zároveň určil odmenu súdnej komisárky. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, slobodný, bezdetný. Dedičské práva po poručiteľovi ako zákonný dedič v štvrtej skupine dedičov uplatnil M. P., ktorý sa postaral o poručiteľov pohreb. Podľa názoru súdu nebola splnená podmienka pre uznanie jeho dedičského nároku v zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že nežil s poručiteľom v spoločnej domácnosti po zákonom stanovenú dobu. Keďže nebol zistený žiadny dedič poručiteľa, pripadol majetok poručiteľa štátu ako tzv. odúmrť.

Na základe podnetu M. P. podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 3. júna 2010 č.k. 27 D 153/2009-64 a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po podrobnom opísaní sledu rozhodujúcich skutkových okolností a priebehu dedičského konania súdu prvého stupňa vytkol, že v konaní o dedičstve, ktoré je nesporovým konaním, v ktorom vzájomné postavenie účastníkov dedičského konania nie je kontradiktórne, súd sám riešil spornú otázku dedičského práva M. P.. Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné otázky v konaní (napr. či niekto je alebo nie je dedičom), je potrebné určiť v sporovom konaní. Vyplýva to z § 175k O.s.p., v zmysle ktorého po márnom pokuse o zmier, súd odkáže uznesením toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje práva uplatnil v určenej lehote žalobou. Preto v nesporovom konaní nemôže byť riešený spor o právo alebo právne záujmy osôb. To, či M. P. patrí v konaní o dedičstve po poručiteľovi postavenie dediča, je skutkovo spornou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o jeho dedičskom práve. M. P. tvrdil rozhodujúce skutočnosti, podľa neho právne relevantné, od ktorých odvodzoval svoje dedičské právo po poručiteľovi, ktoré druhý účastník popieral. Pokiaľ sa súdu v dedičskom konaní nepodarilo dosiahnuť zmier ohľadne práv účastníkov konania, mal postupovať podľa § 175k O.s.p. Napriek jednoznačnej právnej úprave súd v typickom nesporovom konaní predvolal fyzické osoby, ktorým kládol otázky ako svedkom a následne sám vyriešil spornú skutkovú otázku a rozhodol, že dedičstvo pripadá štátu. Týmto postupom súd porušil zákon a M. P. odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.