TlačPoštaZväčšiZmenši

Zmena účastníka v exekučnom konaní (§ 37 ods. 3 EP)

27.2. 2020, 18:41 |  najpravo.sk

Výklad ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, že navrhovať zmenu v osobe účastníka konania môže len pôvodný účastník konania (nie teda ten subjekt, ktorý by sa mal stať novým účastníkom konania), je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľný.

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. 10. 2016, sp. zn. II. ÚS 799/2016-8, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk)

Z odôvodnenia:  

I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2016 doručená sťažnosť spoločnosti Private Capital Investments Limited, 83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Er 853/2015 z 20. júna 2016, ako aj uznesením sp. zn. 14 Er 900/2015 z 21. júna 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 31. augusta 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Er 853/2015 z 20. júna 2016 v exekučnej veci spoločnosti CD Consulting s. r. o. (ďalej len „oprávnená“), proti povinnému o vymoženie 378 € bol zamietnutý návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávnenej a exekúcia bola zastavená. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 4. júla 2016.

Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn. 14 Er 900/2015 z 21. júna 2016 v exekučnej veci oprávnenej proti povinnému o vymoženie 699,03 € bol rovnako zamietnutý návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávnenej a exekúcia bola zastavená. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 27. júla 2016.

Okresný súd zamietol návrhy na zmenu účastníka konania preto, že podľa neho nebol dodržaný procesný postup ustanovený v § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku. Podľa názoru okresného súdu návrh na zmenu účastníka konania môže podať len účastník konania, teda oprávnený alebo povinný.

Podľa názoru sťažovateľky z dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prevodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Podstatné je, že zákon nestanovuje, že dané oznámenie nemôže urobiť aj nový oprávnený. Takýmto výkladom by došlo k odňatiu práva na prístup k súdu. Účastník totiž len oznamuje exekútorovi skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností. Exekútor následne podáva návrh súdu na pripustenie zmeny účastníka. To, že oznámenie exekútorovi urobil nový oprávnený, nebráni exekútorovi, aby podal návrh súdu na zmenu oprávneného, keď návrh spĺňa všetky predpoklady ustanovené v § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že súd môže rozhodnúť len o pripustení alebo nepripustení zmeny účastníka, nie teda o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka. Podľa názoru sťažovateľky neobstojí ani záver okresného súdu, podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, a to vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie). Z toho vyplýva, že každú zmenku je možné postúpiť cesiou. Práve preto je záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok celkom nesprávny.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia sú založené na tom, že len oprávnená bola procesne legitimovaná doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na zmenu hmotnoprávnej vecnej aktívnej legitimácie v prospech sťažovateľky. Okresný súd však pritom neskúmal, či oprávnená mala nejaké rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jej vlastného vzťahu s povinnými doplniť v zákonnej lehote, teda doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na základe ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Okresný súd zámerne neskúmal, či vôbec mala oprávnená nejaké vlastné vzťahy s povinnými. V skutočnosti žiadne takéto vzťahy nemala, a preto povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie splniť nemohla. Rovnako ani sťažovateľka žiadne vlastné vzťahy s povinnými nemala. Z tohto hľadiska treba považovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku za neaplikovateľné. Ide totiž o nesplniteľnú zákonnú povinnosť oznámiť súdu neexistujúce skutočnosti. Pritom sťažovateľka vo svojich oznámeniach o zmene oprávnenej uviedla, že žiadne vlastné vzťahy s povinnými nemá. Okresný súd napriek tomu zjavne trvá na splnení nemožnej povinnosti. Vyžadovanie nemožného plnenia a následné zastavenie exekúcie je hrubým porušením práva na spravodlivý exekučný súdny proces.

Sťažovateľka je ďalej toho názoru, že v daných prípadoch bolo potrebné, aby okresný súd uplatnil taký výklad § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý je ústavne konformný a realizovateľný. Právna norma nemôže vyžadovať od oprávnenej, aby popisovala a preukazovala vlastné vzťahy s povinným, ak ich nemá, a sankcionovať takýto stav zastavením exekúcie. Bolo povinnosťou okresného súdu uprednostniť ústavne konformný výklad, teda neaplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnená nemá vlastné vzťahy s povinným. Zmyslom tohto ustanovenia totiž je, aby tí oprávnení, ktorí vlastné vzťahy s povinným majú, ich popísali. Pri nemožnom plnení platí, že nie je daná povinnosť plniť (nemo ultra posse obligatur).

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „Uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/853/2015 zo dňa 20.06.2016 porušil Okresný súd Michalovce základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/853/2015 zo dňa 20.06.2016 sa zrušuje. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa v celkovej výške vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľky do 15 dní od právoplatnosti nálezu (trovy právneho zastúpenia sú určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení). Uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14Er/900/2015 zo dňa 21.06.2016 porušil Okresný súd Michalovce základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14Er/900/2015 zo dňa 21.06.2016 sa zrušuje. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa v celkovej výške vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľky do 15 dní od právoplatnosti nálezu (trovy právneho zastúpenia sú určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení).“

II.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 7 Er 853/2015-20 z 20. júna 2016 vyplýva, že ním bol návrh na zmenu oprávnenej podaný sťažovateľkou zamietnutý a exekúcia bola zastavená s tým, že o trovách exekúcie sa rozhodne samostatným uznesením.

Okresný súd cituje ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne v lehote 60 dní od doručenia návrhu.

Podľa názoru okresného súdu ustanovenie § 37 Exekučného poriadku komplexným spôsobom upravuje postup pri zmene účastníka exekučného konania. Ide o právnu normu, ktorá je vo vzťahu špeciality k ustanoveniu § 62 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Návrh na zmenu účastníka konania je oprávnený podať len účastník konania, t. j. oprávnený alebo povinný. Iná osoba sa za účastníka konania považuje len v prípade, ak jej toto postavenie priznáva zákon (napr. súdnemu exekútorovi pri rozhodovaní o trovách exekúcie). Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v súvislosti s oprávnením podať návrh na pripustenie zmeny oprávneného nepriznáva postavenie účastníka konania subjektu, ktorý nadobudol vymáhanú pohľadávku jej postúpením. Rozširujúci výklad v tejto súvislosti nie je namieste. Subjektom oprávneným disponovať s podaným návrhom je jedine oprávnený a len jemu prislúcha, aby navrhol svoje vystúpenie z konania s tým, že na jeho miesto do konania vstúpi iný subjekt. V tomto aspekte je právna úprava v Exekučnom poriadku odlišná od právnej úpravy zmeny účastníka konania podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kde zmenu účastníka môže iniciovať aj subjekt, na ktorého prešlo právo alebo povinnosť, o ktorých sa koná. V dôsledku existencie osobitnej úpravy však nie je dôvod aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v naznačenom smere. Pre absenciu legitimácie na podanie návrhu na zmenu oprávnenej bol návrh sťažovateľky ako nedôvodný zamietnutý.

Okresný súd navyše dodáva, že pripustenie zmeny oprávneného vylučuje aj skutočnosť, že sa nepreukázal prevod práva z exekučného titulu na sťažovateľku. Právo zo zmenky vystavenej ako listinný cenný papier na rad nemožno platne postúpiť bez rubopisu. Sťažovateľka pritom sama uvádza, že nie je indosatárom. Zo zákona nevyplýva, že právoplatný rozsudok priznávajúci právo zo zmenky vytvára nový záväzok namiesto pôvodne existujúceho. Naopak platí, že aj po rozhodnutí súdu ostáva hmotnoprávny charakter pohľadávky nezmenený a záväzkový vzťah môže byť naďalej dotknutý zmenami vychádzajúcimi z hmotného práva. V tomto zmysle nemožno platne postúpiť akúsi „abstraktnú“ pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu, ale len pohľadávku vyplývajúcu z hmotného práva pri rešpektovaní požiadaviek kladených hmotným právom na platnosť právneho úkonu. Pri absencii prevodu zmenky indosamentom (rubopisom) nemohlo platne dôjsť k prevodu vymáhaného nároku na sťažovateľku pre rozpor právneho úkonu so zákonom. Vo zvolenom spôsobe prevodu pohľadávky treba vidieť aj snahu obísť zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v deň nadobudnutia účinnosti uvedenej úpravy, a preto zmluvné strany museli si byť vedomé povinností, ktoré nová úprava ukladala oprávnenej ako indosatárovi zmenky. Pokiaľ zvolili taký spôsob prevodu, ktorý by pri doslovnom výklade týchto ustanovení oslobodil sťažovateľku od tejto povinnosti, ide zjavne o konanie s úmyslom obísť ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V dôsledku toho treba zmluvu o postúpení pohľadávok považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom, ako aj pre obchádzanie zákona.

 Z uznesenia okresného súdu č. k. 14 Er 900/2015-29 z 21. júna 2016 vyplýva, že ním bol zamietnutý návrh na zmenu oprávnenej podaný sťažovateľkou a exekúcia bola zastavená s tým, že o trovách exekúcie sa rozhodne samostatným uznesením. Odôvodnenie uznesenia je prakticky doslovne totožné s odôvodnením uznesenia okresného súdu č. k. 7 Er 853/2015-20 z 20. júna 2016.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Podľa sťažovateľky ani jeden z argumentov okresného súdu, ktorými tento odôvodnil zamietnutie návrhu na pripustenie zmeny oprávnenej, neobstojí.

Podľa názoru ústavného súdu je uznesenie okresného súdu konštruované tak, že dôvodnosť ktoréhokoľvek z použitých argumentov postačuje na to, aby návrhu nebolo vyhovené. Práve preto, ak čo i len jeden z argumentov okresného súdu obstojí, nie je už potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi.

Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že argumentácia okresného súdu, podľa ktorej treba ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vykladať tak, že navrhovať zmenu v osobe účastníka konania môže len pôvodný účastník konania (nie teda ten subjekt, ktorý by sa mal stať novým účastníkom konania), je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná. Nejaví sa ako arbitrárna, ale ani zjavne neodôvodnená. Treba ju považovať za dostačujúcu a presvedčivú.

Rovnako treba posudzovať aj výklad, ktorý v tejto otázke zastáva sťažovateľka. Znamená to, že oba výklady sa javia ako ústavne konformné. Samotná okolnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný názor, neznamená bez ďalšieho porušenie označených práv.

Ústavný súd považuje za podstatné, že sťažovateľka ani len nenaznačuje, že bola nútená sama návrh na pripustenie zmeny oprávneného podať, a to napríklad pre nedostatok súčinnosti zo strany oprávnenej. Takáto situácia by eventuálne mohla znamenať, že výkladom, ktorého sa pridržiaval okresný súd, bolo sťažovateľke odňaté základné právo na súdnu ochranu.

Pokiaľ sťažovateľka namietala, že o jej návrhu sa správne malo rozhodnúť tak, že sa zmena účastníka konania pripúšťa, resp. nepripúšťa (nie teda tak, že sa návrh na zmenu účastníka konania zamieta), treba uviesť, že táto námietka (aj keby bola považovaná za dôvodnú) nemá dostatočnú ústavnoprávnu intenzitu. Obe možné formulácie výroku totiž dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadrujú, ako okresný súd o návrhu rozhodol.

Vzhľadom na to, že uvedený argument okresného súdu považoval ústavný súd za ústavne konformný, nebolo už (s odkazom na uvedené) potrebné zaoberať sa ďalšími jeho argumentmi, ktoré sťažovateľka taktiež spochybnila.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 38
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

Najčítanejšie (Judikatúra)

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Následky nedostatočného alebo vnútorne rozporného odôvodnenia rozhodnutia

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia ...

K aplikácii ustanovenia § 390 CSP po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR

Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej ...

Vyjadrenie k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu; Nepredloženie vyjadrenia odvolaciemu súdu

Civilný sporový poriadok inštruuje, že pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd na vyjadrenie k ...

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Hľadá sa šéf prokurátorov. Koalícia chce diskutovať, ale odborníkov nepočúvahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553597-hlada-sa-sef-prokuratorov-koalicia-chce-diskutovat-ale-odbornikov-nepocuva/

Výber nového generálneho prokurátora je už na pôde Národnej rady.

Čaputová: Prezident sa podieľa na určení postu generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/caputova-prezident-sa-podiela-na-ur/472202-clanok.html

Prezidentka poukázala tiež na to, že téma generálnej prokuratúry by sa nemala zužovať len na ...

Generálny prokurátor odmieta zasahovanie do trestnej veci kauzy Búrkahttps://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-odmieta-zasahovan/471794-clanok.html

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár odmieta akékoľvek zasahovanie do trestnej veci ...

Grendel:Príslušnosť k profesii prokurátora nie je zárukou jeho kvalityhttps://www.teraz.sk/slovensko/grendelprislusnost-k-profesii-prokur/471658-clanok.html

Prokuratúra je dnes podľa Grendela uzavretým systémom.

Kováčiková: O právnej kvalifikácii sa rozhoduje aj počas vyšetrovaniahttps://www.teraz.sk/slovensko/o-pravnej-kvalifikacii-sa-rozhoduje-aj/471737-clanok.html

Policajti z NAKA zadržali 11. marca 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, ...

Za zhodenie hniezda lastovičke alebo belorítke hrozí pokuta 9958 eurhttps://www.teraz.sk/najnovsie/za-zhodenie-hniezda-lastovicke-alebo-be/471428-clanok.html

Ochranári sa o zhodení hniezd dozvedia od ľudí, ktorí im to nahlásia prostredníctvom mailu ...

Nové časopisy

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 3/2020

Justičná revue 3/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 2/2020

Právny obzor 2/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: