Zánik povinného a náhrada trov exekúcie

Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Prievidza (ďalej len „exekučný súd") uznesením z 23. júna 2011 č. k. 15 Er 43/2016-16 vyhlásil za neprípustnú exekúciu, vedenú na vymoženie pohľadávky oprávnenej, a zastavil ju. Zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie. Neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") majúc za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zistil totiž, že povinná bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou exekučného konania, pričom nedostatok tejto procesnej podmienky exekučného konania je neodstrániteľný. Výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť náhradu týchto trov nebolo možné uložiť oprávnenej, pretože nebola daná jej procesná zodpovednosť (zavinenie) za zastavenie exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohla predpokladať, že povinná bude po viac ako piatich rokoch vymazaná z obchodného registra. Uviedol tiež, že oprávnenej nebolo možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (t. j. z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie).

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd"), konajúci o odvolaní súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie, uznesením z 31. októbra 2011 sp. zn. 4 CoE 495/2011 potvrdil napadnutý výrok uznesenia exekučného súdu. Rozhodol tak podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") majúc za to, že odvolaním napadnutá časť uznesenia exekučného súdu o trovách exekúcie je správna. Rovnako ako exekučný súd dospel k záveru, že zánikom povinnej bez právneho nástupcu zanikla jej spôsobilosť byť účastníčkou konania, preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Stotožnil sa aj so záverom exekučného súdu, že oprávnenej nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože nezavinila zastavenie exekúcie.