Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, rozpor s verejným poriadkom

I. Pokiaľ bolo aplikované právo cudzieho štátu, ktoré určitý právny vzťah (v danom prípade ručiteľský záväzok) upravuje inak ako tuzemské právo, nepôsobí táto okolnosť sama o sebe v pomeroch Slovenskej republiky účinky, ktoré by v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní predstavovali rozpor s verejným poriadkom takého stupňa, ktorý by porušoval základné princípy slovenského právneho poriadku.

II. Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 1. 2021, sp. zn. 5ECdo/16/2017, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 18. januára 2010 č. k. 37Er/3016/2005-319 (v poradí tretím) vo výroku I. odoprel uznanie a výkon Rozhodcovského rozsudku č. 102 vydaného dňa 20. septembra 2000 Rozhodcovským súdom Ženevskej obchodnej a priemyselnej komory. Vo výroku II. oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť povinnej (poznámka dovolacieho súdu: Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právnym predchodcom súčasnej povinnej) trovy konania do rúk právneho zástupcu, vo výške 32 632,79 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal z návrhu povinného z 5. mája 2004 na odopretie uznania a výkonu Rozhodcovského rozsudku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“), kde povinný s poukazom na New Yorský dohovor (ďalej aj „Dohovor“ inde v texte aj ako ,,Newyorská Konvencia“) o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí argumentoval, že označený exekučný titul nie je na území Slovenskej republiky vykonateľný. Poukázal na skutočnosť, že účastníkmi kúpnej zmluvy z 30. apríla 1992 na dodávku strojov, špecifikovaných v prílohe 1 zmluvy, boli spoločnosti KELVO, S.A. Madrid ako