Sobota, 20. júl 2024 | meniny má Iľja/Eliáš , zajtra Daniel
Predplatné
Sobota, 20. júl 2024 | meniny má Iľja/Eliáš , zajtra Daniel

Exekúcia a výkon rozhodnutia

Neúčinnosť právneho úkonu a pasívna legitimácia v exekučnom konaní

Ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný (tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu), a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom konaní je sťažovateľka, ktorá na základe právneho úkonu súdom právoplatne vyhláseného za neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho dlžníka.

Intertemporalita pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie

Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.

Náhrada trov súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu povolenia reštrukturalizácie povinného

Charakter konkurzného a reštrukturalizačného konania je natoľko odlišný a špecifický, že použitie analógie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka (povinného) neprichádza do úvahy. Právo vyplývajúce z pohľadávky proti povinnému si súdny exekútor má uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii.

Vplyv zastavenia exekučného konania na konanie o poddlžníckej žalobe

Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania možno v konaní o poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladajú zákonné ustanovenia upravujúce zmenu účastníka konania.

Náhrada trov exekúcie pri zmene exekútora

Právny záver spočívajúci v tom, že pri rozhodovaní o zmene exekútora súd len určuje trovy pôvodného exekútora vo výške, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie a nemôže zaviazať účastníkov exekučného konania na náhradu trov exekúcie pôvodného exekútora, exekútora nijako nezbavuje nároku na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného a exekútor si ho bude môcť uspokojiť z výťažku exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku.

Účelnosť ukladania pokút pri výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí

Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.

Tvrdenie o dobrovoľnej úhrade vymáhanej pohľadávky zo strany povinného

Pokiaľ povinný v rámci exekúcie namieta, že pohľadávku dobrovoľne uhradil, pričom exekútor to popiera, je povinnosťou všeobecného súdu dať povinnému možnosť tvrdenie dokázať. Opačný postup je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vymedzenie príslušenstva v exekučnom titule (notárskej zápisnici)

Ak má byť exekučný titul v celom rozsahu vykonateľný, musí v ňom byť dostatočne určitým spôsobom vymedzená nie len istina, ale tiež výška úroku alebo úroku z omeškania. Výška úroku (sadzba z istiny) môže byť stanovená pevnou čiastkou alebo určená spôsobom umožňujúcim výšku úroku nepochybne zistiť (vypočítať). Výška úroku musí byť stanovená už pri spísaní notárskej zápisnice tak, že je zistiteľná na základe údajov uvedených v notárskej zápisnici alebo vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

Formálna a materiálna vykonateľnosť notárskej zápisnice

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu – až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.

Zánik práva na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou oprávneného

Ak dochádza v exekučnom konaní k právnemu nástupníctvu v dôsledku smrti oprávneného, vstupujú do tohto konania právni nástupcovia oprávneného, ktorých musí súdny exekútor a následne exekučný súd pri rozhodovaní zistiť z úradnej povinnosti. Náhradou za bolesť sa oprávnenému má kompenzovať (len) jeho osobná nemateriálna ujma, ku ktorej došlo ním osobne vytrpenou bolesťou a jeho osobným sťažením spoločenskej realizácie. Táto úzka osobná naviazanosť práva na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je dôvodom, so zreteľom na ktorý, právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou oprávneného.

Zánik vymáhaného nároku započítaním

Povinný má právo po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podať na súd v stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých môže okrem iného uvádzať aj to, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku. Zánik judikovaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný teda môže namietať, že zánik vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s vymáhanou.

Náhrada trov exekúcie v prípade preklúzie exekučného titulu

Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
PoUtStŠtPiSoNe
: