Predpoklady pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

Od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.        

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 147/2016)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom  zo 16. októbra 2013 sp. zn. 12 C 99/2012-196: I. určil, že žalobkyňa 1/ nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je jej právo prechodu a prejazdu vozidlom k administratívnej budove stojacej na parcele č. 18/4 v katastrálnom území X, a to cez pozemok vyčlenený z parcely č. 19 vedenej na liste vlastníctva č. X a zameraný geometrickým plánom č. X z 31. marca 2013 ako parcela  č. 19/12 vo výmere 1 009 m2 (ďalej len „sporný pozemok“), II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia  vo veci samej. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žalobcovia, ktorí tvrdili nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu právnym titulom vydržania, preukázali existenciu ich naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení [§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)]. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa 1/ od roku 1998 využívala sporný pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom prechodu a prejazdu vozidlom k administratívnej budove, v ktorej sú jej priestory. Aj žalovaná potvrdila, že išlo o nepretržité a neprerušované užívanie tejto parcely po dobu viac ako 10 rokov. Predmetná administratívna budova je obkolesená pozemkom patriacim žalovanej; vstup do budovy je možný výlučne cez tento pozemok. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nadobudla žalobkyňa 1/ vecné bremeno prechodu a prejazdu cez sporný pozemok právnym titulom vydržania (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto v časti týkajúcej sa žalobkyne 1/ žalobe vyhovel. Žalobu žalobcu 2/ zamietol s odôvodnením, že sporný pozemok neužíval po dobu stanovenú zákonom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukázaním na § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Na odvolanie žalobkyne 1/ Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. septembra 2015 sp. zn. 10 Co 9/2014 napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti veci samej zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol. Zmeňujúci výrok odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neopodstatňoval záver, že žalobkyňa 1/ vydržala právo vecného bremena prechodu a prejazdu cez sporný pozemok. V konaní tvrdila, že dobrú vieru odvodzuje od okolností, za ktorých spoločne so žalovanou a ďalším subjektom nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli A, osobitne poukazovala na ich neurčitú dohodu o spoločnom užívaní parcely č. 19/1, v zmysle ktorej mala mať neobmedzený prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v areáli A. Existenciu takejto dohody ale žalovaná popierala a žalobkyňa 1/ pripustila, že možnosť využívať sporný pozemok na prejazd a prechod nepotvrdzuje žiadny listinný doklad. So zreteľom na tieto skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa 1/ neuniesla dôkazné bremeno, lebo nepreukázala existenciu takej dohody so žalovanou, ktorá by opodstatňovala jej domnienku, že vydržaním nadobudla žalobou uplatnené právo. Výrok o trovách konania zrušil s poukázaním na jeho vecnú nesprávnosť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a tiež § 221 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania nerozhodol (§ 224 ods. 4 O.s.p.).