Dobromyseľnosť držiteľa

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa, a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z tohto užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikajú žiadne povinnosti; jediná povinnosť, ktorú oprávnený držiteľ voči vlastníkovi má, je povinnosť vydať mu vec. Oprávnený držiteľ teda nie je povinný vydať vlastníkovi to, o čo sa užívaním jeho veci obohatil, a to ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení; vzťahy medzi vlastníkom a držiteľom ohľadne vydania úžitkov veci treba posudzovať len podľa § 130 a nasl. Občianskeho zákonníka.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. 2. 2021, sp. zn. 5Cdo/64/2018, zdroj: nsud.sk; právna veta: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2016, č. k. 8C/20/2014-604 žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej 28.738,87 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá výške jej ušlého zisku z nerealizovaného prenájmu za obdobie od 1.10.2008 do 30.9.2012, kedy nehnuteľnosti užíval žalovaný, zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.1. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a nasl. a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“).