Porušenie predkupného práva spoluvlastníka a odstúpenie od zmluvy; nahradenie prejavu vôle

Pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda.

Z odôvodnenia:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2018 doručená sťažnosť , a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 194/2017 zo 14. novembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 75/2005 okrem iného domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných ako predávajúcich v kúpnej zmluve z dôvodu porušenia predkupného práva sťažovateľov k nehnuteľnostiam prevádzaných na manželov zmluvou uzatvorenou 4. mája 2005. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12 C 75/2005-236 z 5. júna 2017, ktorým bola zamietnutá žaloba o nahradenie prejavu vôle. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd opodstatnenosť zamietnutia žaloby v podstate odôvodnil tým, že pokiaľ po uzavretí kúpnej zmluvy následne došlo k odstúpeniu od tejto kúpnej zmluvy (29. júna 2005) a k navráteniu veci do pôvodného stavu (a tým aj k odstráneniu porušenia predkupného práva), nie je podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle predávajúcich dôvodné, lebo takúto žalobu možno podať len proti nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu z kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa vlastníčkou pôvodne prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach stala opäť , ich pôvodná vlastníčka (spoluvlastníčka). Pokiaľ žalovaní už nie sú spoluvlastníkmi prevádzaného podielu na nehnuteľnostiach, nie je voči ním opodstatnená žaloba o nahradenie prejavu ich vôle. Sťažovatelia sa nestotožnili s rozsudkom krajského súdu z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia rozsudku a arbitrárnosti jeho právnych záverov, ku ktorým v sťažnosti uviedli: „Vo veci je nesporné, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi a manželmi dňa 04.05.2005 došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k nám sťažovateľom, lebo sme boli obídení pri ponuke predkupného práva. Ako oprávneným z predkupného práva podľa § 140 Obč. zákona nám ponuka nebola od nikdy doručená. Následne po tom, ako sme sa dozvedeli o povolení vkladu vlastníckeho práva 01.06.2005, sme bez zbytočného odkladu naše právo uplatnili v zákonnej alternatíve, aby noví vlastníci uvedených podielov nám za rovnakých podmienok ponúkli odkúpenie nehnuteľností z dôvodu porušenia predkupného práva a toto uplatnené právo sme zaslali kupujúcim s návrhom kúpnej zmluvy a s požiadavkou na jej uzavretie, ktoré im bolo doručené 18.06.2005. Týmto doručením návrhu zmluvy s vykonanou voľbou práva z takého práva, ktoré sa dostalo do dispozície manželov , vznikol nárok (ako právo žalovateľné). Ak takýto nárok vznikol, tak týmto nárokom boli uvedené osoby viazané. Táto viazanosť znamená, že boli povinní podľa jeho obsahu sa správať a boli povinní takúto zmluvu uzavrieť v tej lehote, aká im bola pri uplatnení práva z našej strany poskytnutá. Vznikom nároku vznikol zároveň medzi nami a uvedenými osobami záväzkovoprávny vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť zmluvu uzavrieť. V čase vzniku nároku neexistovala žiadna relevantná prekážka, ktorá by bránila jeho vzniku alebo existencii. Ak takýto nárok vznikol a trval, mohol tento záväzkovo-právny vzťah zaniknúť len zákonným spôsobom. V ust. § 559 a 587 Obč. zák. sú uvedené spôsoby zániku záväzkov, ale ani jeden sa nemôže uplatniť k zániku nášho záväzku, z ktorého nárok vznikol. Ak následne manželia odstúpili od kúpnej zmluvy s , znamenalo to len reakciu na vzniknutý a existujúci záväzkovo-právny vzťah, ktorá mala z ich hľadiska obísť túto zaviazanosť. Tu treba zdôrazniť, že ich účelové konanie, ktorým bol prejav vôle odstúpiť od zmluvy s treťou osobou (nešlo o subjekt uplatňovaného záväzkovoprávneho vzťahu), malo za cieľ (účel) vyhnúť sa plneniu tej povinnosti, na ktorú boli zaviazaní.“