Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou; interpretácia § 143a OZ

K zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva nesmie dôjsť do takej miery, že by bezpodielové spoluvlastníctvo prestalo vôbec existovať. Inak povedané, inštitút zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva upravený v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby dojednanie podľa jeho znenia nepredstavovalo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, ale de facto upravovalo jeho zánik, a to ani s prihliadnutím na prípadnú zhodu vôle manželov, teda v občianskoprávnych vzťahoch na inak akceptovanú zásadu zmluvnej voľnosti (autonómiu vôle).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 5 Cdo 58/2017, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

Z odôvodnenia:

1.1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 25. mája 2015 č.k. X žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok) a stranám sporu (pôvodne – účastníkom konania) náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že pôvodne rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 3. júna 2013 tak, že konštatoval, že nárok žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je daný k (presne špecifikovanému) bytu a k finančným prostriedkom vo výške X Eur. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného uznesením z 27. júna 2014 sp. zn. X uvedený medzitýmny rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to, že odvolací súd mu vytkol, že „nepostupoval správne, pokiaľ medzitýmnym rozsudkom nerozhodol o základe nároku, ale len o prvotnej predbežnej otázke, ktorou je v konaní o vyporiadaní BSM posúdenie, či určitý majetok tvorí súčasť BSM alebo nie, teda či je alebo nie je predmetom vyporiadania“, že z jeho výroku „nevyplýva, či ďalšie aktíva a pasíva, ktoré účastníci označili v konaní, a ktoré by mali tvoriť masu BSM, tvoria predmet BSM alebo nie“, ale i to, že „pochybil, pokiaľ nezameral dokazovanie na zistenie skutočnosti, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzavretia zmluvy, pričom podmienkou prihliadnutia k vôli účastníkov je to, aby táto nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu.“ Odvolací súd zároveň vyslovil názor, že „nie je v rozpore s hmotným právom taká dohoda, na základe ktorej by príjmy manželov nemali patriť do BSM, alebo na základe ktorej by nehnuteľné veci, nadobudnuté po uzavretí dohody nemali patriť do BSM.“