Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 OZ môže bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov. V ostatných záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Rozlišovanie bežných záležitostí a ostatných záležitostí, tak, ako to robí citované ustanovenie OZ, má podľa jeho výslovného znenia opodstatnenie len vtedy, ak sa jedná o spoločné veci. Ak nejde o takúto vec, potom toto rozlišovanie stráca úplne význam. Ak zmluvou o budúcej zmluve mala byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, potom túto zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Naopak, jedná sa o právny úkon spadajúci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, kedy na zaplatenie kúpnej ceny mali byť použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Preto v tomto prípade manžel nepotrebuje, aj keď nejde o bežnú záležitosť, súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy, nakoľko je z nej oprávnený a zaviazaný len on sám.

Ak už najvyšší súd odmietol odklon od doterajšej judikatúry (na čo podľa ústavného súdu in concreto mal relevantný a obhájiteľný dôvod), mal posúdiť predmetný právny úkon (dohodu o pristúpení k záväzku) cez prizmu dobrých mravov, pretože aj v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom (contra bonos mores), a teda neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nemožno totiž v danom prípade nezohľadniť ani tú skutočnosť, že manžel sťažovateľky realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby – spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky (§ 106 Obchodného zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované (v prípade manžela sťažovateľky išlo o sumu 140 000 Sk). Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti (v sume 1 115 735,40 Sk s príslušenstvom), a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

Prekážka litispendencie vzniká, ak na ktoromkoľvek súde SR je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci konania na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené aj právo odporcu na vyporiadanie BSM súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Charakter konania o vyporiadanie BSM si vyžaduje, aby okresný súd nerešpektoval príkaz zastaviť neskôr začaté konanie o vyporiadanie BSM z dôvodu litispendencie podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 83 OSP dovtedy, kým súd nezačne konať v skôr začatom konaní o vyporiadanie BSM (kým navrhovateľ v skôr začatom konaní nezaplatí súdny poplatok z návrhu).

Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie BSM súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade návrhu na vyporiadanie BSM treba „navrhovateľom" v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. rozumieť ako navrhovateľa, tak aj odporcu. Z tohto dôvodu je treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas odporcu a to i v prípade, že k späťvzatiu došlo prv než začalo konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu podľa § 96 ods. 2 O.s.p., ale o skutočnosť, že za navrhovateľa je treba považovať obidve strany sporu a preto späťvzatie návrhu urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k zastaveniu konania.

Na rozdiel od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 O. z. sú oprávnenia opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 OSP obmedzené len na procesné úkony, a to len voči súdu. Nie je teda oprávnený na (hmotnoprávne) úkony robené mimo súdneho konania, či už voči ostatným účastníkom alebo tretím osobám. V žiadnom prípade nie je oprávnený konať za osobu ním zastúpenú v plnom rozsahu podľa § 27 O. z. a ani podľa § 29 O. z., najmä nie je oprávnený za zastúpeného uzatvárať dohody a zmluvy o nadobúdaní alebo scudzovaní majetku a ani preberať na zastúpeného záväzky. Takto ustanovený zástupca totiž nemá postavenie zákonného zástupcu podľa Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojou povahou scudzovacou zmluvou, pretože na jej základe dochádza k zmene vlastníckych pomerov. Okrem bývalého manžela je oprávnená ju v jeho mene uzavrieť len osoba ním na tento účel výslovne splnomocnená (podpis bývalého manžela musí byť osvedčený), alebo opatrovník ustanovený súdom v konaní podľa § 192 a § 193 OSP v spojení s § 27 ods. 2 O. z. s tým, že tento jeho úkon podlieha schváleniu súdu (§ 28 O. z.).

Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel pod vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota – za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá – do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom.

V prípade, ak kúpna cena nehnuteľností bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria, či nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva (Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. apríla 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98). Ak manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov rodičov žalovaného (teda rodičmi žalovaného za obidvoch účastníkov), nemožno dôjsť k inému záveru, než že sa označené nehnuteľnosti stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia a nehnuteľnosti tak nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný alebo jeho rodičia.

Do bezpodielového spoluvlastníctva patria úroky z vkladu patriaceho len jednému z manželov, pričom pokiaľ bola vec kúpená sčasti aj za tieto úroky, je v bezpodielovom spoluvlastníctve, aj napriek tomu, že na jej nadobudnutie boli použité prevažnou mierou aj výlučné prostriedky len jedného z manželov.

Výkonom povolania v zmysle § 143 OZ je treba rozumieť tiež výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou (mimo závislú činnosť k inej osobe), t. j. aj podnikanie len jedného z manželov v zmysle § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením v dobe, kedy bol druhý z manželov vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže, spáchanej druhým manželom.

Účasť na dražbe ako dražiteľa a úspech na nej jedného z manželov za súhlasu druhého, má za následok, že predmet dražby (za podmienok, že budú splnené aj ostatné zákonom upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka a riešenie nezhôd ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. V prípade zániku či zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva prichádza v úvahu vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už dohodou alebo súdom, na návrh niektorého z nich.