Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

(uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co 140/10 – 67)

Z rozhodnutia:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o veci pre nezaplatenie súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania ani na výzvu súdu prvého stupňa, podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ZSP), súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, navrhli jeho zrušenie z dôvodu, že predmetom konania je spor so správcovskými spoločnosťami bytových domov, ktoré konanie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ ZSP od súdneho poplatku oslobodené.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vecne správne nie je.

Zákon pozná tri druhy oslobodenia od súdnych poplatkov: oslobodenie vecné podľa ustanovenia napr. § 4 ods. 1 ZSP, § 28 zákona č. 119/1990 Zb., oslobodenie osobné podľa ustanovenia napr. § 4 ods. 2 ZSP, § 21a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., § 23 ods. 3 zákona č. 403/1990 Zb. a napokon oslobodenie na návrh účastníka podľa ustanovenia § 138 O.s.p. Prvé dva druhy oslobodenia vyplývajú priamo zo zákona, takže o ich priznaní súd nevydáva rozhodnutie. Ak navrhovateľ počas konania poukazuje na dôvody vecného alebo osobného oslobodenia od súdnych poplatkov (napr. § 4 ZSP), rozhodnúť v konečnom dôsledku o tom, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody na vecné alebo osobné oslobodenie od súdnych poplatkov možno iba postupom podľa § 10 ZSP, keď súd konanie, po predchádzajúcej výzve a poučení, zastaví pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ ZSP od poplatku je tiež oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Za osobitný predpis, podľa ktorého sa ochrany spotrebiteľ domáha, zákon uvádza napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. (§ 3 ods. 5) o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

V súvislosti s ochranou spotrebiteľa sa rozlišujú viaceré právne prostriedky ochrany. Ide najmä o právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými (nekalými) podmienkami (ustanoveniami) v spotrebiteľskej zmluve, uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania, uplatnenie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu, uplatnenie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, a v rámci tejto zodpovednosti aj právo na náhradu nevyhnutných nákladov (§ 509 ods. 1 O.z.) a právo na primerané zadosťučinenie (§ 509 ods. 2 O.z.), odstúpenie od zmluvy jednak v rámci zodpovednosti za vady (napr. § 623 O.z.) alebo v iných zákonom stanovených prípadoch (napr. 741e O.z. alebo § 8 zákona č. 108/2000 Z.z.), určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a zverejnenie rozsudku (§ 155 ods. 4 O.s.p.).

Predmetom konania v súdenej veci je určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, uzavretej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome so správcom – odporcom 2/ (hoci skutkové tvrdenia navrhovateľov v návrhu sú odlišné) a vrátenie plnení z tejto zmluvy. Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním o ktorej sa uplatní aj režim ust. § 4 ods. 2 písm. za/ ZSP, teda osobné oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov (nie vecné, ako sa nesprávne domnievajú navrhovatelia) v takomto konaní.

Na základe vyššie uvedeného neostalo odvolaciemu súdu než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., keď v danom prípade sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.