Spotrebiteľské zmluvy

Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keď vecne správne vyhodnotil otázku neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku a význam zabezpečenej povinnosti. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je teda skutočnosť, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ možno vysloviť záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Navrhovatelia mohli odstúpiť od zmluvy o obstaraní zájazdu za situácie, že zo strany cestovnej kancelárie došlo k porušeniu povinnosti zo zmluvy tým, že navrhovateľom nebolo poskytnuté ubytovanie v kategórii, ktorá bola deklarovaná v katalógu, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na podmienky odstúpenia od zmluvy zo strany cestovnej kancelárie vo všeobecných podmienkach by bolo na ujmu navrhovateľom ako spotrebiteľom, keby nemali rovnaké podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy a naviac, ak by za situácie, že im nebolo poskytnuté ubytovanie, ktoré bolo deklarované, nemali možnosť odstúpiť od zmluvy, a museli by absolvovať dovolenku v podmienkach nižšieho štandardu ako si vybrali na základe označeného zaradenia hotela do určitej kategórie, keďže mali záujem práve o dovolenku právne vo vyššom štandarde. Takéto ponímanie by znamenalo na strane cestovnej kancelárie istotu predaja zájazdu a na strane spotrebiteľa nedobrovoľné prežitie dovolenky v podmienkach pre neho neprijateľných a naviac hlavne rozporných s deklarovanými podmienkami s cestovnou kanceláriou. To znamená, že nemožnosťou odstúpenia od zmluvy v takýchto prípadoch porušenia povinnosti cestovnej kancelárie, ide o zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta 0, 25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Zmluvná pokuta v sadzbe 0, 1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z.z. Žalobca nemohol s úspechom uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu aj s § 54 ods. 1 OZ a z ktorého dôvodu stratilo platnosť podľa spomínaného ustanovenia § 879f OZ.

Zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 - EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V danom prípade však predmetom zmluvy je nájom osobného motorového vozidla, ktoré právnická osoba využívala pri svojej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné konštatovať, že na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Navyše aj tento zákon vo svojom § 2 písm. a/ definuje ako spotrebiteľa fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí zhŕňať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií – ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je ročná percentuálne miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a napriek tomu rozhodcovský rozsudok ukladá plniť aj poplatky a úroky, plnenie zo zmluvy týkajúce sa týchto poplatkov a úrokov je plnením právom nedovoleným. Ak je toto plnenie, obsiahnuté v rozsudku rozhodcovského súdu vymáhané v exekučnom konaní, súd je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zmysel a ciel (ratio legis) zákona spočívajúci v zastavení exekúcie aj bez návrhu je naplnený aj tým, že sa poverenie na vykonanie exekúcie nevydá a exekúcia nezačne. V predloženej veci nie je splnená jednak podmienka pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nesúladu exekučného titulu so zákonom a zároveň by bol daný dôvod i na zastavenie exekúcie aj bez návrhu, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje k právom nedovolenému plneniu.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.