Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Vznik bezdôvodného obohatenia pri preddavku na kúpnu cenu

najpravo.sk • 10.6. 2012, 20:25

Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 23. decembra 2008 č.k. 5 C 246/2006-288 uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 512 240,-- Sk (17 003,25 Eur) a náhradu trov konania v sume 248 223,60 Sk (8 239,51 Eur) do 3 dní, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 2 663,60 Sk (88,42 Eur) do 3 dní. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci od augusta 1997 do októbra 2007 chceli uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu na nehnuteľnosť, k realizácii ktorej však nedošlo. Predmetom konania je tak nárok žalobcov na zaplatenie sumy 519 956,-- Sk (17 259,38 Eur), rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu, ktorú žalobcovia poskytli žalovaným na odpredaj domovej nehnuteľnosti a preto uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu, na vydanie ktorého majú žalobcovia nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Finančné plnenie vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) a čiastky po 1 750,-- Sk (58,08 Eur) mesačne spolu vo výške 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) poskytnuté žalobcami žalovaným posúdil súd ako zálohu na kúpnu cenu a z toho vyplývajúce bezdôvodné obohatenie, keď mesačné platby vo výške 1 750,-- Sk (58 08 Eur) nepovažoval za platby na nájomné. Zaoberal sa tiež žalovanými vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že pre určenie začiatku premlčacej doby pri sumách poskytnutých v súvislosti s prípravou kúpnej zmluvy bolo potrebné zistiť skutočný úmysel a prejavy žalobcov a žalovaných, skúmať obsah ich doterajších konaní, dôvody pre ktoré zo zamýšľanej zmluvy zišlo, aby súd takto mohol posúdiť, či právny dôvod zanikol a kedy. Na základe vykonaného dokazovania počiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby ustálil súd prvého stupňa na máj 2005, kedy zo strany žalobcov bola zaplatená posledná splátka zálohy na kúpnu zmluvu a zároveň bola prevzatá žalovanými, pretože týmto dňom žalovaní získali bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia tak svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili na súde v rámci objektívnej trojročnej premlčacej dobe, pretože žaloba bola doručená na súd 28. novembra 2006. Žalobcovia však svoj nárok uplatnili na súde i v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, pretože dňom, kedy sa žalobcovia skutočne dozvedeli o tom, že na ich úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil, je 30. október 2006, keďže do tohto času malo dôjsť k realizácii kúpnopredajnej zmluvy. Keďže súd nárok žalobcov posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nepriznal im z uplatnenej pohľadávky sumu 6 716,-- Sk [správne 7 716,-- Sk (256,12 Eur) - pozn. dovolacieho súdu], ktorá predstavovala poistné a daň z domovej nehnuteľnosti, pretože nehnuteľnosti užívali a ich povinnosťou bolo platiť poistné a daň, preto v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaní žiadali s poukazom na § 98 vety druhej O.s.p. započítať sumu 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur) ako nájomné za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od júna 2005 do 18. novembra 2008, nebolo možné túto pohľadávku započítať z dôvodu, že táto nie je započitateľná pretože nie je splatná, keďže žalovaní si ju pred začatím konania u žalobcov neuplatňovali a na započítanie je potrebné splnenie všetkých predpokladov. Preto sa súd otázkou započítania zaoberal len ako obranou zo strany žalovaných. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., vznikom trov na právnom zastúpení a čiastočným úspechom účastníkov v konaní.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. mája 2010 sp. zn. 9 Co 184/2009, 9 Co 185/2009 na odvolanie oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmenil tak, že žalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) a v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 1. apríla 2009 č.k. 5 C 246/2006-315 (ktorým zamietol návrh žalobcov na doplnenie rozsudku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia zaplatili žalovaným v hotovosti 13. augusta 1997 sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Sk) a nebolo sporné, že medzi účastníkmi existovala ústna dohoda, že po doplatení celej kúpnej ceny žalovaní prevedú predmetné nehnuteľnosti na žalobcov a nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva o budúcej zmluve, ani kúpnopredajná zmluva. Žalobcovia v konaní vzniesli námietku premlčania pokiaľ išlo o vrátenie sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Sk) a na všetky plnenia a platby realizované pred 28. novembrom 2004. Žalovaní podľa § 98 O.s.p. uplatnili voči žalobcom obranu proti ich návrhu a žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 332 000,-- Sk (11 020,38 Eur), ktoré spočívalo v bezplatnom užívaní nehnuteľnosti od júna 2005 do 18. novembra 2008. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že v prejednávanej veci nebola dodržaná písomná forma zmluvy o budúcej zmluve, pričom nedodržanie písomnej formy robí tento právny úkon neplatným a poskytnutú zálohu kúpnej ceny za nehnuteľnosť v prípade, že kúpna zmluva nebola uzatvorená, je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. Žalobcovia poskytnutím zálohy 350 000,-- Sk (11.617,87 Eur) na kúpu nehnuteľnosti 13. augusta 1997 tak plnili bez právneho dôvodu a žalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie, pričom so vznesenou námietkou premlčania sa podľa názoru odvolacieho súdu vysporiadal súd prvého stupňa nesprávne. Uviedol, že v prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie vzniká od vzniku tohto právneho úkonu a teda objektívna premlčacia doba začne plynúť od jeho vzniku. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. V prípade poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď zo strany predávajúceho došlo k odmietnutiu predaja, prípadne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa vytvorí stav, z ktorého bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční. Zdôraznil však, že objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by tu boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. V prejednávanej veci bolo nesporným, že žalobcovia plnili ako zálohu na budúcu kúpu nehnuteľnosti sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) 13. augusta 1997. Keďže zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola neplatným právnym úkonom, žalobcovia plnili na základe absolútne neplatného právneho úkonu, kedy pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby je rozhodijúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. K odovzdaniu zálohy došlo 13. augusta 1997, kedy začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku a skončila 13. augusta 2000. Keďže žalobcovia sa svojho nároku podanou žalobou domáhali na súde až 28. novembra 2006, bolo potrebné považovať vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zmeniť a žalobu pre premlčanie nároku zamietnuť. Odvolací súd ďalej uviedol, že je právne bezvýznamé, že subjektívna premlčacia doba začala podľa názoru súdu prvého stupňa plynúť niekedy v mesiaci máj 2005, kedy sa prípadne už vytvoril taký stav, z ktorého bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, pretože táto lehota začala plynúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, keďže objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 5 385,38 Eur, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav, a nevysporiadanie sa so všetkými dôkazmi ktoré v konaní vyšli najavo, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1190
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: