Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
Z rozhodnutia:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 16 Cbi 65/04-207 zo dňa 11.12.2006 rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným dňa 27.9.2004 domáhal určenia, že Dohoda o urovnaní zo dňa 19.4.2002 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň sa domáhal určenia platnosti právnych úkonov, konkrétne „Úverovej zmluvy č. LD 0023100116 zo dňa 22.8.2002, Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke bez protestu zo dňa 22.8.2002, Zmluvy č. 83/27-00 (ZN o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.8.2000, Zmluvy č. 85/27-00 ZPP o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnému majetku zo dňa 22.8.2000, všetkých uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, Zmluvy č. 86 27-00/ZN o zriadení
Obsah pre predplatiteľov
Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.
Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.
Odomknúť článok