Aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť. Od oznámenia, resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ustanovení § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha. 

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001, sp.zn. 1 Cdo 73/2000)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Č. rozsudkom z 2. októbra 1997, sp.zn. 10 C 472/97, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 400 Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 1. júla 1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 200 Sk a na účet advokáta JUDr.D.K. trovy právneho zastúpenia v sume 740 Sk, všetko do troch dní. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa Z. investičný fond K. dal verejný prísľub podľa ustanovenia § 850 Občianskeho zákonníka, v ktorom sľúbil prvým 100 000 občanom, zúčastneným druhej vlny kupónovej privatizácie, bezúročnú pôžičku vo výške 1 440 Sk tak, že im zaplatí kupónovú knižku, zaregistruje ich do druhého kola a pošle zvyšok, t.j. 350 Sk; právny predchodca navrhovateľa túto povinnosť splnil aj v prípade dohody s odporcom. Táto zmluva o pôžičke bola uzavretá podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neskôr došlo k zmene zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, a to zákonom č. 190/1995 Z.z., ktorý zrušil kupónovú privatizáciu a nahradil ju dlhopisovou formou. Tým sa stalo plnenie z dividend nemožným. Odporca sa stal vlastníkom dlhopisu v hodnote 10 000 Sk. So zreteľom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že keď odporca na výzvu navrhovateľa nevrátil požičanú sumu, bezdôvodne sa o túto sumu obohatil. Uložil mu preto povinnosť uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatiť spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.

Krajský súd v Ž. na odvolanie odporcu rozsudkom z 9. decembra 1998, sp.zn. 7 Co 2075/98, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Právny úkon urobený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom považoval za zmluvu, predmetom ktorej bol predovšetkým predaj budúcich akcií a pokiaľ novelizácia zákona č. 92/1991 Zb. uskutočnená zákonom č. 190/1995 Z.z. priniesla zmenu v tom zmysle, že kupón oprávňuje jeho majiteľa na získanie dlhopisu vydaného fondom (a nie na kúpu akcií), dohodnuté plnenie sa stalo nemožným v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla, zanikol záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi a právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol. Pokiaľ teda navrhovateľov právny predchodca plnil odporcovi, odporca získal bezdôvodné obohatenie, ktoré mal vydať v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka oprávnenému subjektu, na úkor ktorého sa obohatil, t.j. druhému účastníkovi zrušenej zmluvy. Vychádzal pritom z názoru, že navrhovateľ v tomto konaní nie je aktívne legitimovaný, pretože "nárok" na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno platne postúpiť podľa ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ navrhovateľovi jeho právny predchodca postúpil pohľadávku, ktorá vznikla z bezdôvodného obohatenia, je takýto právny úkon neplatný, pretože je v rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka. Navyše, odporca istinu v sume 1 400 Sk zaplatil na účet Zlatého fondu K., a.s. v lehote na podanie odvolania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. d) O.s.p. Uviedol v podstate, že existencia pohľadávky z poskytnutej pôžičky právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi je nesporná a spĺňa podmienku spôsobilosti pohľadávky na postúpenie, pretože záväzok odporcu vrátiť 1 400 Sk je rovnaký, mení sa len forma plnenia. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky táto existovala v rovnakej podobe ako pred prijatím zákona č. 190/1995 Z.z.

Odporca sa v dovolacom konaní nevyjadril.

 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že účastník podal dovolanie včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal dovolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je dôvodné.

Odvolací súd správne posúdil záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Vychádzal pritom z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej ak kupujúci na základe zmluvy zaplatí predávajúcemu za budúce akcie určené na predaj (§ 22 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení platnom do 13. septembra 1995), ktoré však v dôsledku zmeny právneho predpisu (uskutočnenej zákonom č. 190/1995 Z.z.) nemohol nadobudnúť, plnenie predávajúceho sa tým stalo nemožným, preto jeho povinnosť podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla. V takomto prípade treba kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu považovať za bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol (R 109/1998). Názor navrhovateľa je teda nesprávny, keď v dovolaní tvrdí, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (postúpenie bolo údajne odporcovi oznámené listom z 31. októbra 1996), táto pohľadávka existovala v rovnakej podobe ako pred prijatím zákona č. 190/1995 Z.z.

Po vyjasnení vyššie uvedeného záväzkového právneho vzťahu zostáva pre správne posúdenie predmetnej spornej veci vyriešiť dve otázky, a to:

a) či možno postúpiť pohľadávku, ktorá vznikla z bezdôvodného obohatenia a ďalej

b) či záväzok odporcu voči navrhovateľovi zanikol zaplatením sumy 1 400 Sk na účet právneho predchodcu navrhovateľa.

Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka.

Pohľadávky vylúčené z postúpenia sú taxatívne vymenované v ods. 1 § 525 Občianskeho zákonníka tak, že nemožno postúpiť pohľadávku:

1. ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa,

2. ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a

3. ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia nemožno postúpiť ani pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Špeciálnym právnym predpisom môžu byť určité pohľadávky tiež vylúčené z postúpenia.

V predmetnej veci však nejde o žiaden z uvedených prípadov vylučujúcich postúpenie pohľadávky. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolacieho súdu, že pohľadávku z bezdôvodného obohatenia nemožno postúpiť preto, že v § 456 Občianskeho zákonníka je zákonom určený subjekt, ktorý je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vzhľadom na to, že dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia majú vzájomnú reštitučnú povahu. Pohľadávka z bezdôvodného obohatenia totiž nezaniká smrťou veriteľa a môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Postúpeniu v danom prípade neprekáža ani žiadna dohoda s dlžníkom, ani osobitný právny predpis. Napokon nejde ani o pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Z tohto dôvodu - z dôvodu zmeny obsahu pohľadávky - sú z postúpenia vylúčené tie pohľadávky, ktoré sú tak späté s osobou pôvodného veriteľa, že ich plnenie (výkon) je buď vôbec nemožné alebo je ich plnenie nemožné bez zmeny ich obsahu. Predovšetkým tu ide o pohľadávky, pri ktorých je právny vzťah založený na vzájomnej dôvere pôvodného veriteľa a dlžníka alebo pri ktorých ide o právny vzťah vyplývajúci z povahy plnenia. Dlžníkovi sa tak poskytuje zákonná ochrana pred zhoršením jeho situácie v tom-ktorom záväzkovom právnom vzťahu. Pri pohľadávkach vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia však nejde o žiaden takýto prípad, majúci za následok zmenu obsahu tejto pohľadávky a v konečnom dôsledku zhoršenie postavenia (pozície) dlžníka. Preto aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi postupcom alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. A contrario z toho vyplýva, že od oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky dlžníkovi môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením iba postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ustanovení § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu súhlas v prípade, že ju sám nevymáha.

Ak teda dlžník v danom prípade zaplatil dlžnú istinu postupcovi v októbri 1998, ako to vyplýva z priloženej fotokópie poštového ústrižku na č.l. 31 (ale nezaplatil ju navrhovateľovi - postupníkovi), pričom z návrhu na začatie konania vyplýva, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené listom z 31. októbra 1996, nemožno z toho bez ďalšieho usúdiť ani to, že dlžník ohľadne istiny predstavujúcej sumu 1 400 Sk, svoj záväzok splnil.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2 veta prvá O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozsudku je záväzný (243d ods. 1 O.s.p.).