Postúpenie pohľadávky

Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008, zo dňa 20. mája 2009)

Z rozhodnutia:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) spolu s 12 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd konanie zastavil. V odôvodnení sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu I. S. s. r. o., Nitra a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o., B. došlo dňa 30. 09. 1998 k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. OBZ. Predmet sporu bol špecifikovaný v bode 1/, ako aj kúpna cena v bode 3/ zmluvy v sume 4 091 362 Sk bez DPH pri kurze 20,25 Sk za 1 DM. Dňa 17. 04. 2000 došlo medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o. k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu v súvislosti s vyššie označenou kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 1998 s tým, že žalovaný v 1. rade ako nový dlžník preberá od pôvodného dlžníka jeho záväzok voči žalobcovi v sume 2 507 236 Sk a tento záväzok žalobcovi uhradí do 31. 10. 2000. V konaní bolo ďalej preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevzatí záväzku došlo na návrh žalovaného v 1. rade, ktorý navrhol uzavretie zmluvy písomne listom zo dňa 01. 03. 2000 adresovanom žalobcovi. Listom zo dňa 22. 11. 2000 žalovaný v 1. rade odstúpil od tejto zmluvy o prevzatí dlhu s odôvodnením, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný 1. rade v priebehu konania nepreukázal reálne a skutkovo relevantné skutočnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali existenciu prípadnej tiesne, respektíve nápadne nevýhodné podmienky v čase uzavretia zmluvy o prevzatí záväzku. Skutočnosti, na ktoré poukazoval v tejto súvislosti ohľadne zostatku nesplatenej kúpnej ceny, ako aj realizovaných platieb, neboli v konaní preukázané, práve naopak, žalobca v konaní preukázal predloženými výpismi z účtu, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu predstavovala nesplatená časť kúpnej ceny sumu, ktorej zaplatenie je predmetom konania. S poukazom na uvedené, teda prvostupňový súd považoval uzavretú zmluvu o prevzatí záväzku za platnú, resp. odstúpenie žalovaného v 1. rade od tejto zmluvy za neplatné. Žalovaný v 2. rade uzavrel zo žalobcom dňa 17. 04. 2000 zmluvu o ručení, predmetom ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku dlžníka – žalovaného v 1. rade v sume 2 507 236 Sk, v prípade, ak túto sumu dlžník nezaplatí, a to ku dňu dohodnutej splatnosti, t. j. do 31. 10. 2000. V danom prípade sa jednalo o ručenie v zmysle § 303 OBZ, ktoré je považované za jednostranný právny úkon, pričom povinnosti z tohto právneho úkonu nastanú v prípade splnenia podmienky stanovej zákonom, t. z. nezaplatenie dlhu dlžníkom voči veriteľovi. V konaní bolo nepochybne preukázané, že dlžník si svoj záväzok voči veriteľovi nesplnil, a keďže súd nezistil žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné predmetnú zmluvu o ručení považovať za neplatnú, dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne a vzhľadom ku prerušenému konaniu vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Keďže sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s splnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 odsek 1 OBZ v znení účinnom k času vzniku omeškania. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v rozsahu 12 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 01. 11. 2000, kedy sa dostal žalovaný v 2. rade s platením záväzku do omeškania. V presahujúcej výške príslušenstva nad 12 % ročne súd konane zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti s poukazom na § 96 odsek 1 O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142ods. 1 O. s. p.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 2. rade odvolanie. Vo svojom odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec.