Vznik omeškania pri povinnosti zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy

Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") rozsudkom zo 7. júla 2010 č.k. 6 C 164/2008-238 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 120 000 € spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. augusta 2008 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku, presahujúcom sumu 120 000 € a priznané úroky z omeškania, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pri rozhodovaní o veci samej vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním boli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a teda i za nemajetkovú ujmu, náhrada ktorej sa žalobou uplatňuje, v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969") v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor"). Nezákonným trestným stíhaním žalobcu, dovŕšeným uložením trestu odňatia slobody, ktorý žalovaný sčasti vykonal, sa vážne zasiahlo do jeho osobnej slobody, dobrej povesti a zanechalo negatívne dôsledky v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom a v neposlednom rade aj v jeho pracovnom živote. S prihliadnutím na závažnosť ujmy na uvedených právach žalobcu, berúc do úvahy následné reakcie, ktoré zásah do práv žalobcu vyvolal v jednotlivých sférach jeho osobností a dĺžku vykonaného trestu, potom voľnou úvahou určil rozsah náhrady nemajetkovej ujmy sumou 120 000 €. Na splnenie tejto povinnosti zaviazal žalovanú spolu s 8,5 %–ným úrokom, majúc za to, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením dlhu uplynutím 6 mesiacov od jeho uplatnenia. Žalobu na splnenie povinnosti nad sumu 120 000 € (žalobca uplatňoval náhradu v sume 5 000 000 €) zamietol majúc za to, že priznanie náhrady vo väčšom rozsahu by nebolo primerané okolnostiam veci, a na to, že výkon časti nezákonne uloženého trestu nezanechalo až také závažné následky v podnikateľskej sfére žalobcu.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd"), konajúci o odvolaniach účastníkov, rozsudkom z 21. júla 2011 sp.zn. 7 Co 115/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania potvrdil a vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvého stupňa, okrem iného, uviedol: