Splatnosť nároku na náhradu škody

Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Obč. zák.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 6. mája 2010 č. k. 13 C 1/2007-126 konanie v časti zaplatenia istiny v sume 4 647,15 eur zastavil (§ 96 ods. 1 a 3 O. s .p.) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4 547,15 eur od 12.4.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku – v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5% mesačne zo sumy 4 647,15 eur od 13.11.2011 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 4 647,15 eur od 13.3.2002 do 11.4.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 4 647,15 eur od 12.4. 2008 do zaplatenia návrh zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že navrhovateľa sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny v sume 4 647, 15 eur a jej príslušenstva na základe zmluvy o pôžičke z 13.11.2001. Keďže v priebehu konania Okresný súd Žilina 1. júla 2008 vydal trestný rozkaz sp. zn. 9T 78/2008, podľa ktorého bol odporca uznaný za vinného z trestného činu podvodu (§ 250 ods. 1 a 4 písm. b/ Trestného zákona) a ktorým súd rozhodol aj o škode spôsobenej navrhovateľovi, t. j. o zaplatení sumy 1 130 000 Sk, v ktorej je zahrnutá aj suma 140 000 Sk (4 647, 15 eur), predmetom ďalšieho konania zostal zmluvný úrok, ktorý predstavuje výšku ušlého zisku a úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd dospel k záveru, že navrhovateľ náležite nepreukázal výšku ušlého zisku ( 5% mesačne z dlžnej sumy od 13.11.2001 do zaplatenia,) lebo zmluva je v dôsledku trestného činu odporcu neplatná a navrhovateľ v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Za týchto okolností je ním udávaná výška uplatneného nároku iba na úrovni jeho tvrdenia a nie preukázaným ušlým ziskom podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tiež dospel k záveru, že je viazaný skutkovým vymedzením nároku v žalobe a nemôže žalobcovi priznať plnenie na základe iného nároku; nerozhodoval by tak o predmete konania, ktorý navrhovateľ vymedzil vo svojom návrhu. Z tohto dôvodu návrh v tejto uplatnenej časti zamietol. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania (vo výške 15,5% z dlžnej sumy od 13.3.2002 do zaplatenia) súd čiastočne návrhu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po preštudovaní celého vyšetrovacieho spisu, t.j. dňom 12.4.2008, pričom vychádzal pritom z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 74/2002. Zdôvodnil, že navrhovateľ mal právo požadovať úroky z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 12.4.2008 do zaplatenia, pri výpočte ktorých vychádzal z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. Vo zvyšku úrokov z omeškania 7% ročne z dlžnej sumy od 12.4.2008 do zaplatenia a 15,5% ročne z dlžnej sumy od 13.3.2002 do 11.4.2002 návrh ako nedôvodný zamietol.