Náhrada škody spočívajúcej v nájme motorového vozidla

Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu.

Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 24. februára 2011 č.k. 20 C 121/2009-213 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 19 488,15 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne od 19. januára 2009 do zaplatenia, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Mal za preukázané, že konaním Colného úradu Michalovce 25. januára 2008, keď pri vstupe žalobcovho motorového vozidla na územie Slovenskej republiky službukonajúci colník po kontrole dokladov od vozidla žalobcu tieto vydal inej osobe, došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Týmto postupom bolo žalobcovi znemožnené používať svoje motorové vozidlo až do 14. mája 2008, kedy mu príslušný orgán na Ukrajine vydal nové doklady k vozidlu. Keďže žalobca vozidlo používal na hromadnú prepravu osôb a mal v tejto súvislosti uzavretých viacero zmlúv, musel situáciu riešiť nájmom vozidla s rovnakými vlastnosťami (ďalej len „náhradné vozidlo“), pričom cena nájmu predstavovala 300 USD denne. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody za obdobie od 1. februára 2008, kedy uzavrel nájomnú zmluvu na náhradné vozidlo, do 14. mája 2008, kedy mu boli vydané nové doklady k vlastnému vozidlu, t.j. za 103 dní. Pri výške nájomného za náhradné vozidlo 300 USD denne tak celkové nájomné dosiahlo 30 900 USD, čo pri žalobcom uplatnenom konverznom kurze 19 SKK/USD (ktorý neprekročil sumu určenú na relevantné mesiace Národnou bankou Slovenska) predstavuje 19 488,15 €. K tejto sume prislúcha zákonný úrok z omeškania od 19. januára 2009, kedy žalovaná rozhodla, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobcovi neposkytne, až do zaplatenia. O trovách konania nerozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.