Zodpovednosť právnickej osoby za zásah do osobnostných práv

Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou (pozn.: pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti).

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č.k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23 000 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a tiež o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Z hľadiska skutkového vychádzal z toho, že 30. decembra 2005 došlo na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom zn. M. X. F. EVČ: B. s cisternovým návesom zn. S. EVČ: B. a osobným vozidlom zn. P. X., EVČ: L., pri ktorej došlo k smrteľnému zraneniu vodiča tohto osobného motorového vozidla (syna žalobcu), jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri riešení otázky, kto nesie zodpovednosť za tento zásah, resp. kto je pasívne vecne legitimovaný, vzal súd na zreteľ, že z hľadiska obsahu a účelu sú zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku zásahu do osobnostných práv najbližšie zodpovednostné vzťahy, na ktoré dopadajú ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom zodpovednostnom právnom vzťahu vystupuje na jednej strane ten, kto sa dopustil protiprávneho konania a na druhej strane ten, komu týmto protiprávnym konaním vznikla určitá ujma. Totožný je aj účel oboch inštitútov – zabezpečiť v čo najväčšej miere nahradenie vzniknutej ujmy. Vodič nákladného motorového vozidla (J. B.) bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovanej a k nehode došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných povinností. Pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcu je preto žalovaná ako zamestnávateľka J. B. a prevádzkovateľka motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená smrť manželky a syna žalobcu. I keby žalovaná nezodpovedala za zásah do osobnostných práv žalobcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, niesla by zodpovednosť za zásah analogicky v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Konanie žalovanej (jej zamestnanca), ktorým pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu manželky a syna žalobcu a násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobcu, predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, predovšetkým do jeho práva na súkromie a rodinný život. V prípade takého zásahu sú dané predpoklady aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri úvahe o výške tejto náhrady z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil súd prvého stupňa najmä to, že žalobca stratil v jednom okamihu manželku a syna, s ktorými tvorili harmonickú rodinu, žili v spoločnej domácnosti a vzájomne si pomáhali. V dôsledku ich násilného úmrtia došlo k nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia. Súd vzal na zreteľ aj to, že v čase úmrtia mala manželka žalobcu 44 rokov a syn 23 rokov; podľa jeho názoru mimoriadnu závažnosť vzniknutej ujmy nemôže spochybniť ani to, že žalobca sa na jeseň roku 2006 znovu oženil (s matkou synovej priateľky, ktorá pri rovnakej dopravnej nehode stratila dcéru, čo nemôže byť za daných okolností posudzované tak, že žalobca sa už so stratou manželky vyrovnal). Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj majetkovú situáciu žalovaného a so zreteľom na všetky uvedené okolnosti za primeranú náhradu, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, určil sumu 23 000 €; vo zvyšku žalobu zamietol.

Na odvolanie žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6 Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil; proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnom závere, že v danom prípade je pasívne vecne legitimovaná žalovaná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickou osobou (zamestnancom), ktorá bola právnickou osobou (zamestnávateľom) použitá na výkon činnosti, pri ktorej k zásahu došlo, za zásah a ním spôsobenú ujmu zodpovedá analogicky táto právnická osoba. V danom prípade ide o zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu, ku ktorému došlo v súvislosti s dopravnou nehodou (prevádzkou dopravného prostriedku) vedúcou k usmrteniu jemu blízkych osôb. Tak, ako v prípade škody (majetkovej ujmy) spôsobenej touto osobitnou prevádzkou zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, treba analogicky (§ 853 a 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) vyvodiť jeho zodpovednosť aj v prípade spôsobenia nemajetkovej ujmy na osobnostných právach. Prevádzkovateľom dopravného prostriedku je ten, kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s ním. Pri tom nie je významné, či prevádzkovateľ vozidla bol alebo nebol bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti. V danom prípade bol vodič J. B. zamestnancom žalovanej – prevádzkovateľky dopravného prostriedku, jazdil na trase určenej žalovanou a dopravnú nehodu spôsobil v rámci činnosti, ktorou plnil svoje pracovné povinnosti. Žalovaná teda nesie zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu. Za tento zásah by J. B. zodpovedal žalobcovi iba za predpokladu, že by nekonal v rámci svojho poverenia (predpoklady jeho zodpovednosti ale neboli dané). V ďalšom odvolací súd uviedol, že ak medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prejednávanej veci bolo preukázané, že vodič žalovanej porušil dopravné predpisy, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynula manželka žalobcu a jeho syn. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na súkromný a rodinný život. Žalobca sa preto voči žalovanej oprávnene domáhal ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to, že morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je v danom prípade postačujúca, má žalobca podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri predmetnej dopravnej nehode zahynuli jeho najbližší príbuzní a ich úmrtie je pre žalobcu nepochybne traumatizujúce. Vzhľadom na to je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeranou náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslená sumou 23 000 €. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku, lebo podľa jeho názoru ide v danom prípade o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v otázkach: „1/ či v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, je osobou zodpovednou za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že pasívna vecná legitimácia prevádzkovateľa motorového vozidla vyplýva z analogického použitia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, 2/ či je smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktorú títo rodinní príslušníci a ani fyzická osoba nezavinili, neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život“. Odvolací súd k tomu dodal, že mu nie je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by tieto otázky riešilo.