Porušenie prezumpcie neviny článkom v časopise

Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či článok uverejnený v novinách, časopise alebo inom periodiku zasiahol do osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ médiá informujú o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, treba mať na zreteli tiež princíp prezumpcie neviny, v dôsledku uplatnenia ktorého je o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi trestného činu prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku (porovnaj tiež Švestka a kol. „Ochrana osobnosti podle občanského práva", Linde Praha, a.s. 1996, str. 304).

Zásada prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nölkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Prezumpcia neviny nemôže zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní, vyžaduje ale, aby informácie boli podávané so všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou. Inkriminovaný článok („uvážlivo a opatrne") neprezentoval D. P. iba ako osobu podozrivú zo spáchania trestného činu, čo by nebolo porušením prezumpcie neviny (III. ÚS 83/01), ale ho v rozpore s touto zásadou prezentoval priamo ako páchateľa trestnej činnosti. Z tohto dôvodu treba článok považovať za neprípustný zásah do osobnostných práv D. P.. Tento záver považuje dovolací súd za významný z hľadiska posúdenia spôsobilosti článku zasiahnuť aj do osobnostných práv navrhovateľov (k tomu viď bližšie 3.).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 84/2011)

Z odôvodnenia:

Navrhovatelia sa v konaní domáhali ochrany ich osobnosti, do ktorej im mal odporca zasiahnuť 14. mája 2001 uverejnením článku v týždenníku Č. s názvom „P. spreneveril päť miliónov!" a podtitulom „Keby dnes C.'. žil, sedel by vo väzení. Minul totiž obrovskú sumu patriacu hokejovému zväzu". Poukazovali na to, že tento článok o protiprávnom konaní a samovražde slávneho reprezentanta slovenského ľadového hokeja D. P. prezývaného „C." nepochybuje; v ňom obsiahnuté úvahy nie sú len hypotézami alebo teóriami, ale konštatovaniami sprenevery. V rozpore s princípom prezumpcie neviny je v článku ako preukázaný fakt prezentované to, že nebohý D. P. spreneveril obrovskú sumu peňazí hokejového zväzu, minul ju na hazardné hry a keby žil, sedel by vo väzení. Na predmetný článok nadviazal ďalší článok nazvaný: „Smrtiacu guľku si vpálil priamo doprostred čela", ktorý končil slovami: „Nedalo sa vypátrať, prečo si siahol na Ž.. Rozlúčil sa so svojimi najbližšími, rozdelil medzi nich majetok. Jediné, čo stálo za zmienku boli slová o vypuknutí akéhosi škandálu, v ktorom vyjde všetko najavo. Je pravdepodobné, že D. P. mal na mysli vlastné zlyhanie a spreneveru peňazí hokejového zväzu". Navrhovatelia zdôraznili, že žiaden súd nikdy nevyslovil, že D. P. je vinný z trestného činu sprenevery a nikto od jeho smrti si voči nim (resp. dedičstvu) neuplatnil pohľadávku z titulu náhrady spôsobenej škody. D. P. bol nielen legendou slovenského ľadového hokeja, ale aj starostlivým otcom a manželom. Uvedené hrubé obvinenia závažným spôsobom zasiahli tak do jeho cti, dôstojnosti a dobrého mena, ako aj do osobnosti členov jeho rodiny, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti ako rodina defraudanta a s touto povesťou musí ďalej žiť. Navrhovatelia na tomto základe žiadali, aby bol odporca zaviazaný verejne sa im ospravedlniť (spôsobom uvedeným v ich návrhu), a to v týždenníku Ž., lebo týždenník Č. už neexistuje. Žiadali tiež, aby odporcovi bola uložená povinnosť upustiť od ďalších neoprávnených zásahov do ich osobnosti a zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 Sk.