Dôkazné bremeno žalobcu ohľadom značného zníženia dôstojnosti

Úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 144/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina (v poradí druhým) rozsudkom z 19. februára 2009 č.k. 13 C 206/2005-122, keď po čiastočnom späťvzatí žaloby (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. mája 2008 sp. zn. 5 Co 150/2007) a pripustením zmeny petitu žalobného návrhu (uznesenie Okresného súdu Žilina z 26. septembra 2008 č.k. 13 C 206/2005-104) ostalo predmetom konania uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania jeho osobných údajov a jeho podobizne (fotografie) vo vyšetrovacích spisoch, v ktorých nemá postavenie procesnej strany, bez jeho súhlasu do budúcna a priznanie nemajetkovej ujmy 200 000,-- Sk (6 638,78 Eur), žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodnutím, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa používania osobných údajov a fotografie žalobcu vo všeobecnosti, by zasiahol nezákonným spôsobom do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko len tieto majú právomoc (ale aj povinnosť) posúdiť a následne rozhodnúť, vždy podľa okolností tohto ktorého prípadu, či je nevyhnutné žiadať na použitie osobných údajov a podobizne vopred súhlas dotknutej osoby, alebo je možné, konkrétny procesný úkon vykonať aj bez takéhoto súhlasu, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku nemajetkovej ujmy súd zdôvodnil ustanovením § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, ktorým nebol preukázaný taký zásah do jeho práv, ktorý by v značenej miere (nielen v bežnej miere) znížil jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Žalobca v inkriminovanej dobe nebol zaradený do pracovného procesu a tak objektívne nemohlo dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti osoby žalobcu v pracovnom prostredí a ani v inom (spoločenskom) prostredí, keďže nebol spoločensky ani politicky angažovaný. K zníženiu vážnosti osoby žalobcu nedošlo ani v rodinnom prostredí, keď z výsluchu svedkyne R. G. (manželky žalobcu) mal za preukázané, že žalobca a svedkyňa sú naďalej manželia, vážny rozpor alebo rozvrat v ich manželstve nenastal a deti pochádzajúce z manželstva o probléme neinformovali. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietnutá Krajský súd v Žiline rozsudkom z 8. decembra 2009 sp. zn. 5 Co 220/2009 zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy 5 000 Eur do 3 dní. Vo zvyšku žalobný návrh zamietol. V odvolaním napadnutej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania 2 616,50 Eur do 3 dní na účet jeho právnej zástupkyni. Takto rozhodol keď preskúmaním spisového materiálu, ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že skutkový a právny záver súdu prvého stupňa nie je správny. Z uvedeného dôvodu opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj svedkyne R. G., a tak dospel k záveru, že u žalobcu došlo k ujme na osobnostných právach. Dospel k záveru, že síce policajný zbor konal podľa svojich predpisov, avšak tieto podľa názoru odvolacieho súdu sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou čl. 157c ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 Eur. Mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ujmu na právach chránených zákonom, pričom ujma spočíva v ohrození cti žalobcu, jeho dôstojnosti a povesti. V dôsledku konania žalovaného došlo k negatívnemu dopadu na osobu žalobcu, čím došlo k ohrozeniu jeho vážnosti v občianskej sfére, ako aj v rodinnom živote. Žalobca musel preukazovať nepravdivosť tvrdení v rodinnom živote, pred manželkou a sám sa musel vysporiadať so zásahom do jeho osobnostných práv. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1, § 149, § 151 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.