Zodpovednosť za dlhy poručiteľa a povinnosť zaplatiť súdny poplatok
28.1. 2011, 23:38 | najpravo.skV ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.
(uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 9. 2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010)
Z odôvodnenia:
Krajský súd napadnutým uznesením uložil právnym nástupcom žalovaného povinnosť zaplatiť súdny poplatok 5 539 Eur za podané odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu podali právni nástupcovia žalovaného odvolanie v zákonom stanovenej lehote podľa § 204 ods. 1 O. s. p. Uviedli, že v predmetnom spore bol žalovaným R. S., Ing. L. H. Prvostupňový súd žalobe vyhovel rozsudkom č. k. Z-2-36 Cb 598/94-179 z 23. októbra 2006, proti ktorému sa žalovaný odvolal. Následne žalovaný zomrel. Dedičstvo po poručiteľovi Ing. L. H. prejednal Okresný súd v Nitre v konaní 22D 1448/2007/ not. 148/2007, pričom súd zistil, že poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý pridelil dedičovi J. H. za usporiadanie pohrebu poručiteľovi. Právni nástupcovia po poručiteľovi sú názoru, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Z toho dôvodia, že v predmetnom prípade je dlhom aj súdny poplatok za odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, ako aj samotná žalovaná istina. Nakoľko majetok poručiteľa bol nepatrný, právni nástupcovia usudzujú, že za tieto dlhy nezodpovedajú, nakoľko nie sú splnené podmienky konania, pretože neprešla na nich pasívna legitimácia. Tvrdia, že nie sú povinní platiť súdny poplatok za odvolanie, keďže nezodpovedajú ani za samotnú istinu z uvedeného konania. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V predmetnej veci súd prvého stupňa uznesením uložil právnym nástupcom - Mgr. G. H., P. H., Ing. J. H. a Ing. Z. H. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č. k. Z-2-36Cb 598/1994-179 z 23. októbra 2006. Odvolanie proti tomuto rozsudku podal žalovaný Ing. L. H. dňa 22. januára 2007, ktorý v priebehu odvolacieho konania dňa 15. júla 2007 zomrel.
Ani práva, ani povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahov nezanikajú smrťou svojich subjektov, ale prechádzajú spravidla na ich dedičov. Smrťou dlžníka povinnosť zásadne nezanikne; zanikajú iba také povinnosti, ktoré mal osobne vykonať dlžník (§ 95 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon ustanovuje, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.
V zmysle uznesenia Okresného súdu v Nitre č. k. 22D 1448/2007-173, D/not. 148/2007zo dňa 28.novembra 2008 v dedičskej veci po Ing. L. H. súd konanie zastavil a majetok nepatrnej hodnoty vydal Ing. J. H. v celosti, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa.
Vzhľadom na citované rozhodnutie o dedičstve a ukončenom dedičskom konaní po poručiteľovi Ing. L. H. nie sú majetkoví právni nástupcovia, nakoľko sa dedičské konanie zastavilo z dôvodu nepatrnej hodnoty majetku. Preto súd v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien uložil poplatkovú povinnosť.
Keďže napadnuté uznesenie nesprávne ukladá poplatkovú povinnosť, odvolací súd ho v zmysle § 221 ods. 1 písm. b/ O. s. p. zrušil.
