Pondelok, 14. október 2024 | meniny má Boris , zajtra Terézia
Predplatné
Pondelok, 14. október 2024 | meniny má Boris , zajtra Terézia
TlačPoštaZväčšiZmenši

Reštitúcie – Prechod práv a povinností na dedičov

najpravo.sk • 21.3. 2013, 18:16

Zákon č. 87/1991 Zb., ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, upravuje v prvej hlave druhej časti oblasť občianskoprávnych vzťahov. V tomto rozsahu, resp. minimálne v tomto rozsahu, je tento zákon predpisom občianskoprávnym. V tých oblastiach občianskoprávnych vzťahov, v ktorých tento zákon nemá špeciálnu úpravu, je potrebné postupovať analogickým použitím ustanovení Obč. zák., s ohľadom na jeho ustanovenie § 853.

Zákon č. 87/1991 Zb. v ustanovení § 5 ods. 2 umožňuje oprávnenej osobe uplatniť nárok podaním výzvy na vydanie veci u povinnej osoby, teda aj povinnej osoby v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona, a to do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona, ak tak v ustanovenej lehote neurobí, jej nárok zanikne. Písomnou výzvou sa nárok uplatňuje (aj konkretizuje) a úkonmi podľa § 5 ods. 3 alebo 4 sa ďalej realizuje. Takto realizovaný nárok, ako všetky nároky, okrem tých, ktoré sú úzko spojené s osobou oprávneného, prechádza na dediča. Rovnako tomuto nároku zodpovedajúca povinnosť, záväzok, ktorý nie je spojený s osobou povinného, prechádza na dediča. Ani v prípade povinnosti pri zmiernení následkov niektorých majetkových a iných krívd nejde o povinnosti úzko spojené jedine s osobou povinnej osoby. Pri dedení podľa ustanovení Obč. zák., ktoré sú ovládané zásadou univerzálnej sukcesie, dochádza k výmene zaviazaného subjektu v celej šírke a vo všetkých zložkách jeho právnych vzťahov. Právni nástupcovia zomrelej povinnej osoby už nevystupujú ako povinné osoby v zmysle reštitučného zákona, ale ako dedičia zomrelej povinnej osoby.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 11. 2012, sp. zn. 6 Cdo 15/2012 a 6 Cdo 29/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava V (ďalej iba „súd prvého stupňa") rozsudkom zo 16. novembra 2006 č.k.11 C 150/1991-446 uložil žalovanému 1/ povinnosť vydať pôvodnému žalobcovi 1/ J. K. (ktorý dňa X. zomrel; poznámka dovolacieho súdu) a žalobcovi 2/ I. K. nehnuteľnosti v katastrálnom území R., zapísané na liste vlastníctva č. X. ako pozemky parc.č. 650 - záhrada vo výmere 457 m2 a parc.č. 682 – orná pôda vo výmere 309 m2, a žalovanému 2/ povinnosť vydať žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosť v katastrálnom území R., zapísanú na liste vlastníctva č.X. ako parc.č. 651 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 486 m2, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti domáhajúcej sa vydania nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako stavba súpisného čísla 244 na pozemku parc.č. 651, zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 15 dní spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 79 269,-Sk (2 631,24 €). Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobcom vzniklo v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách právo na vydanie nehnuteľností, vydania ktorých sa domáhajú, s výnimkou stavby súpisného čísla 244, ktorá v čase rozhodovania súdu už bola odstránená. Mal za to, že „akciu B", v rámci ktorej bol právny predchodca žalobcov E. S. spolu so svojou rodinou v roku 1952 vysídlený z R. do vnútrozemia, treba považovať za politickú perzekúciu, resp. za postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, keď pri tejto „akcii" štát získal nehnuteľnosti patriace právnemu predchodcovi žalobcov, ktoré potom predal právnym predchodcom žalovaných. Na inom mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že právnym predchodcom žalobcov boli predmetné nehnuteľnosti v roku 1964 odňaté štátom bez právneho dôvodu, pretože listinu z 25. mája 1964 označenú ako „Zrušenie prídelu pre nesplnenie prídelových podmienok" treba považovať za nulitný akt. Bol totiž vydaný nielen v rozpore s Občianskym zákonníkom účinným od 1. apríla 1964, ale aj s ustanovením § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Na základe takéhoto aktu štát sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a následne tieto predať právnym predchodcom žalovaných. Z uvedeného vyvodil, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli predmetné nehnuteľnosti v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Iné listinné dôkazy preukazujú podľa súdu prvého stupňa ďalej to, že právnych predchodcov žalovaných štát ešte aj protiprávne zvýhodnil pred skutočnými vlastníkmi „v tom, že na nich previedol vlastnícke právo". Žalobcovia 1/ a 2/ sa preto ako oprávnené osoby dôvodne domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ ako povinným osobám vydania nehnuteľností, uzavrel súd prvého stupňa.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2545
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: