Aktívna vecná legitimácia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva

Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 2. marca 2009 č.k. 2 C 75/2008-77 určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území H., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. (ďalej len „rodinný dom") patrí v podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľovi M. J., ktorý zomrel X.. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa je druhou manželkou poručiteľa a žalovaná jeho prvou manželkou. Manželstvo poručiteľa so žalovanou, ktoré bolo uzavreté 7. augusta 1963, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22. septembra 1978 sp. zn. 10 C 1019/1978, k vyporiadaniu majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou a ani nebol podaný návrh na vyporiadanie na súde, preto platí domnienka, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a ich podiely sú rovnaké. Poručiteľ začal s výstavbou rodinného domu v roku 1967, rozhodnutím Okresného národného výboru v Poprade z 27. novembra 1967 pod č. Výst. 6443/67-Kp bolo na výstavbu rodinného domu vydané stavebné povolenie, v ktorom je ako stavebník uvedený poručiteľ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že stavbu rodinného domu, minimálne pokiaľ ide o hrubú stavbu, realizovali poručiteľ a žalovaná ako manželia spoločne, poručiteľ nakupoval stavebný materiál z tzv. stabilizačnej pôžičky (v hodnote 49 373,50 Kčs). Keďže v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka rodinného domu zapísaná výlučne žalovaná, pričom nebolo preukázané, že by žalovaná vlastníctvo k rodinnému domu, minimálne pre absenciu dobromyseľnosti držby, vydržala, žalobe vyhovel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. l O.s.p.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. augusta 2010 sp. zn. 12 Co 21/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že ako dedič po poručiteľovi M. J. prichádzal do úvahy aj syn poručiteľa a žalovanej M. J.. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Ak je viac dedičov (ako je to v tomto prípade), v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov. V danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva mal byť aj syn poručiteľa M. J.; keďže účastníkom nebol, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. a § 150 O.s.p.