Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Prejudiciálna otázka v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy

1.11. 2012, 17:38 |  najpravo.sk

V konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (odstúpenie od neplatnej a teda neexistujúcej zmluvy je neplatné už z tohto dôvodu – rozpor so zákonom)

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 6. septembra 2007 č.k. 14 C 123/2005- 198 určil, že odstúpenie pôvodnej žalovanej V. M. (právnej predchodkyne žalovaných) zo 17.5.2005 od kúpnej zmluvy z 2.5.2005, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu menovanej k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku, je neplatné. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy predávajúcou pod psychickým a fyzickým násilím a za nápadne nevýhodných podmienok, spočívajúcich v nízkej kúpnej cene predmetu predaja. Poukazujúc na viazanosť predmetom konania považoval na neekonomické preukazovať znaleckým dokazovaním spôsobilosť predávajúcej na uzavretie zmluvy. Uviedol tiež, že nie je ani dôvod preukazovať, či kúpna zmluva je vkladu schopnou listinou, pretože táto otázka nepatrí do právomoci súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaných rozsudkom z 29. januára 2008 sp.zn. 14 Co 296/2007 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov celého konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z názoru, že odstúpenie by nevyvolalo účinok, ktorý ním bol sledovaný (zrušenie zmluvy), pretože zmluva nebola uzavretá platne. Neplatnosť zmluvy vyvodil z jej neurčitosti, ktorá podľa jeho názoru mala spočívať v tom, že v nej bolo uvedené nesprávne číslo listu vlastníctva (namiesto správneho čísla X. bolo uvedené nesprávne číslo X.), a že identifikácia umiestnenia stavby súpisné číslo X. nebola dostatočná, pretože v zmluve sa dom súpisné číslo X. uvádza ako stavba na pozemku parcela č. X., hoci z listu vlastníctva č. X. Správy katastra B. vyplýva, že táto stavba leží okrem pozemku parcela č. X. aj na pozemkoch parcela č. X., X. a X.. Vzhľadom na tento svoj záver považoval za nadbytočné posudzovať existenciu dôvodov odstúpenia od zmluvy.


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť