Odmietnutie zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu

„Neposkytovanie služby prístupu k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu zariadeniu" je logickým výkladom možné podriadiť pod pojem „odmietnutia zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu" tak, ako je to definované v zákone. Úrad teda nemôže sankcionovať za zneužitie dominantného postavenia na základe generálnej klauzuly podľa § 8 ods. 2 odmietnutie zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu, pretože od 1.5.2001 je účinné ustanovenie zákona s touto špeciálnou skutkovou podstatou. Z uvedeného dôvodu nemohol súd akceptovať ani argumentáciu žalobcu nadväzujúcu na skorší rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 23/03.

Ak existuje skutková podstata zneužitia dominantného postavenia odmietnutím zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu zo strany vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia, ktorá je vytvorená priamo zákonom, v tomto prípade ide o ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z., úrad pri posudzovaní sankcionovateľnosti (trestnosti) skutku nemôže použiť skutkovú podstatu zneužitia dominantného postavenia vytvorenú na princípe generálnej klauzuly.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2011, sp. zn. 4Sžhpu/1/2011)

Z odôvodnenia:

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Rada"), uvedeného v záhlaví tohto rozsudku z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania.