Obchodné právo

Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák.

K moderácii zmluvnej pokuty dochádza s účinkami ex tunc k okamihu dojednania o zmluvnej pokute. Ak je zmluvná pokuta neprimeraná, nemôže jednostranným započítaním dôjsť v rozsahu jej neprimeranej výšky k zániku pohľadávky zo zmluvnej pokuty, ani k zániku pohľadávky, proti ktorej sa započítava.

Ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby ako dlžníka, záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu. Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom.

Vzhľadom ku komplexnej odchylnej úprave uznania záväzku v Obchodnom zákonníku sa v obchodných vzťahoch právna úprava Občianskeho zákonníka nepoužije.

Při všech významných odchylkách, jež plynou z ustanovení § 313 a násl. obch. zák. a jimiž se bankovní záruka odlišuje od institutu ručení upraveného především v obchodním zákoníku a v občanském zákoníku (ručitelem musí být vždy jen banka, banka je povinna k výzvě věřitele plnit, aniž by předtím musel být vyzván dlužník, závazky ze záruční listiny jsou zásadně samostatně převoditelné, bankovní záruka je zásadně úplatná), a na jejichž základě lze uzavřít, že se zde - v porovnání s ručením - neprosazuje princip akcesority a subsidiarity zajišťovacího závazku, je bankovní záruka svou podstatou (v širším slova smyslu) zvláštním druhem ručení. Účel tohoto zajišťovacího institutu je shodný s účelem institutu ručení.

Súd poukazuje na prípad „Van Landewyck" (spojené prípady C-209-215/78 R a 218/78 R vo veci Heintz Van Landewyck SARL v. Commission, (1980) ECR 03125), kde ESD konštatoval, že každá entita, ktorá vykonáva obchodné aktivity, je schopná naplniť definíciu súťažiteľa, a to i prípade absencie cieľa dosiahnutia zisku. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj v situácii (hoci prechodného nedosahovania zisku) sa na žalobcov vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže a pokiaľ žalovaný z pozície ochrancu hospodárskej súťaže (§ 14 zákona) v rámci právomoci zverenej mu zákonom (§ 22 zákona) kontroluje dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a vykonáva nápravu protiprávneho stavu, nemožno takéto jeho konanie posudzovať ako spochybňovanie práva žalobcov „slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu" vyplývajúcu z ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka ako namietajú žalobcovia, keď zároveň citované ustanovenia ukladá povinnosť dbať na záväzné pravidlá hospodárskej súťaže. Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované postupom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať

Podmienky súdnej ochrany člena družstva, ktorého sa rozhodnutie o vylúčení týka, sú upravené v § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré má špecifickú povahu a nemožno naň aplikovať podmienky, stanovené v § 242 Obchodného zákonníka pre ostatné prípady preskúmavania rozhodnutí členskej schôdze súdom.

Základom pre výpočet výšky úrokov z omeškania nemusí byť len výška čiastky, s platením ktorej je dlžník v omeškaní, ale aj iná čiastka.

Na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky § 261 ods. 1 alebo 2 Obchodného zákonníka. Ak nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania.

Z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Za takúto správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu v súlade s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka sa nedá považovať preposlanie faxovej správy odberateľa kupujúceho.

K otázke prípustnosti dojednania ustanovení, ktoré predstavujú právne domnienky a fikcie v zmluvách.

I. Nárok sprostredkovateľa na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka vzniká jedine vtedy, ak je pričinením sprostredkovateľa uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ak k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, nárok na províziu podľa predmetného ustanovenia nevznikne. II. Ak nárok na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka nevznikne v dôsledku neuzavretia zmluvy, ktorá bola predmetom sprostredkovania, nie je možné na vznik nároku sprostredkovateľa na províziu aplikovať ustanovenie § 646 prvá veta Obchodného zákonníka ani v prípadoch, kedy sprostredkúvaná zmluva nebola uzatvorená z dôvodu, za ktorý zodpovedá záujemca, a to ani analogicky.