A.Všeobecná časť
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 26 zo dňa 21. novembra 2023 sa navrhuje vykonanie viacerých zmien v pôsobnosti niektorých ústredných orgánov štátnej správy, v nadväznosti na uvedené sa navrhuje
- vytvoriť Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencie v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a presunom kompetencie v oblasti športu z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré sa má zároveň premenovať na Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky,
- presunúť niektoré kompetencie zverené Úradu vlády Slovenskej republiky v uplynulom volebnom období na iné ústredné orgány štátnej správy,
- vykonať ďalšie čiastkové zmeny v právnej úprave organizácie činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy.
Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a šprotu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.
Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a rozvoj cykloturistiky.
Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.
Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 sa vláda zaviazala podporovať slovenský bezpečnostný a obranný priemysel s cieľom zabezpečiť a rozvíjať domáce výrobné kapacity, zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl a pri tvorbe legislatívy a opatrení zohľadňovať ich vplyv na obranu a bezpečnosť štátu a jeho záujmov.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje novelizovať aj
1.zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
2.zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
3.zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
a to z dôvodu úpravy pôsobnosti kontrolných orgánov ustanovených predmetnými zákonmi v nadväznosti na potrebu ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s
vývozom, prepravou, sprostredkovaním a tranzitom položiek s dvojakým použitím, obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu a obchodovaním s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie
K čl. I (zákon č. 575/2001 Z. z.)
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť nový odsek 4, ktorým sa výslovne upraví, že predsedu vlády zastupuje podpredseda vlády len v rozsahu jeho poverenia.
K bodu 2
Navrhuje sa upraviť vecné úlohy, ktoré plní podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo prostredníctvom odkazu na § 24a, ktorý obsahuje komplexný výpočet úloh, ktorých plnenie sa navrhuje zveriť podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
K bodu 3
V nadväznosti na zmeny v obsahovej náplni úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo sa navrhuje vypustiť posledná veta.
K bodu 4
Navrhuje sa zmena názvu ministerstva v nadväznosti na presun pôsobnosti v oblasti športu na Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a v nadväznosti na terminológiu zákona č. 172/2005 Z. z.
K bodu 5
Navrhuje sa rozšírenie výpočtu ministerstiev vzhľadom na zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K bodu 6
Navrhuje sa, aby na tých ministerstvách, ktoré sú viacodvetvové alebo plnia značný rozsah úloh, mohli pôsobiť viacerí štátni tajomníci.
K bodu 7
Ustanovenie § 4 ods. 4 odkazuje na tie ustanovenia, ktoré sa primerane vzťahujú aj na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Tento výpočet sa navrhuje rozšíriť o § 39, ktorý okrem iného ustanovuje aj právomoc vlády Slovenskej republiky schvaľovať štatúty ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré podrobnejšie vymedzujú ich úlohy a zásady ich činnosti.
K bodu 8
Navrhuje sa presunúť pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu do pôsobnosti Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K bodu 9
Navrhuje sa presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky, je efektívnym usporiadaním presun témy štátom podporovaného nájomného bývania ako čiastkového prvku témy bytovej politiky do gestorstva Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
K bodu 10
Navrhuje sa, aby sa Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky staralo o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do pôsobnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a pripravovalo pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňovalo ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladalo vláde Slovenskej republiky.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti stavebníctva – pre oblasť verejných prác, stavebnej výroby a stavebných výrobkov a energetickú hospodárnosť budov, ktorá je súčasťou všeobecných technických požiadaviek na stavby. S cieľom dosiahnuť náležitú právnu úpravu v oblasti výstavby a synergických efektov súvisiacich tém presúva sa tvorba legislatívy do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
K bodu 11
Navrhuje sa presunúť pôsobnosť v oblasti vnútroštátnej implementácie agendy 2030 z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky, v rámci ktorého bude túto pôsobnosť zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Ustanovenie § 10 písm. b) sa ďalej upravuje v súvislosti s čl. I novelizačným bodom 23 (§ 24 ods. 3).
K bodu 12
Navrhuje sa presunúť zabezpečovanie činností spojených s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pre Úrad pre verejné obstarávanie z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
K bodu 13
Navrhuje sa presunúť vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré Zbierku zákonov Slovenskej republiky vydávalo do 30. júna 2020.
K bodu 14
Navrhuje sa zveriť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pôsobnosť zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov okrem štátnej politiky ochrany osobných údajov na plnenie úloh na účely trestného konania.
K bodom 15 a 16
Navrhuje sa zmena názvu ministerstva v nadväznosti na presun pôsobnosti v oblasti športu na Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a v nadväznosti na terminológiu zákona č. 172/2005 Z. z.
K bodu 17
Úprava pôsobnosti v oblasti vedy sa upravuje v nadväznosti na terminológiu zákona
č. 172/2005 Z. z., t. j. pôjde o pôsobnosť pre výskum a vývoj.
Pôsobnosť v oblasti športu prechádza na novozriadené Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, avšak s tým, že oblasť „pohybových a športových aktivít na školách“ ostáva v pôsobnosti ministerstva školstva (zjednodušene „školský šport“). V praxi pôjde najmä o stredné športové školy, o školské športové súťaže, športové výcviky v školách, ale aj o realizáciu projektu Aktívna škola.
K bodu 18
Navrhuje sa vložiť § 20, ktorý obsahuje právnu úpravu pôsobnosti zriaďovaného Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ktoré bude ústredným orgánom štátnej správy pre
- cestovný ruch,
- rozvoj, propagáciu a prezentáciu produktov cestovného ruchu na Slovensku a v zahraničí,
- šport,
- štátnu starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky.
Zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027.
K bodu 19
Navrhuje sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pričom § 37, § 39 a § 40 sa na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nebudú vzťahovať.
K bodom 20 až 22
Navrhuje sa výslovne uviesť spôsob, akým sa do funkcie ustanovuje predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň sa navrhuje, aby predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky.
K bodu 23
Vzhľadom k rozsahu zmien a potrebe prehľadne rozčleniť tie pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré bude plniť Úrad vlády Slovenskej republiky a tie úlohy ktorých plnenie bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo sa navrhuje nové znenie § 24 a § 24a.
Navrhované nové znenie § 24 obsahuje rovnaké ustanovenia ako platné znenie § 24 ods. 1 písm. a), b),d) a e), ods. 2, 3, 6, 7 a 14.
Úrad vlády Slovenskej republiky už nebude naďalej zabezpečovať vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, táto úloha sa vracia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Úrad vlády Slovenskej republiky taktiež už nebude naďalej zabezpečovať pre ostatné ústredné orgány štátnej správy legislatívne činnosti spojené s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, tieto činnosti si budú zabezpečovať jednotlivé ostatné ústredné orgány štátnej správy, okrem Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, pre ktorý bude tieto činnosti zabezpečovať v rozsahu podľa čl. I bodu 10 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, a Úradu pre verejné obstarávanie, pre ktorý bude tieto činnosti zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
V § 24a sa navrhuje upraviť tie pôsobnosti Úradu vlády slovenskej republiky ktorých plnenie bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, pôjde najmä o
- koordináciu a riadenie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,
- koordináciu a riadenie Sociálno-klimatického fondu,
- vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030,
- prispievanie k dlhodobej stabilite investičného prostredia na Slovensku prostredníctvom vypracovania Národného investičného plánu pozostávajúceho z investičných projektov strategického významu, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, ako aj finančného plánu pokrývajúceho identifikované investičné potreby a opierajúceho sa o rôzne finančné zdroje, ako aj pravidelnú aktualizáciu tohto dokumentu,
- strategickú a metodickú koordináciu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií,
- vykonávanie posudzovania strategických iniciatív Európskej únie smerujúcich k budovaniu odolnosti Slovenskej republiky, ktorých vykonávanie vyžaduje zapojenie najmenej dvoch ústredných orgánov štátnej správy vrátane usmerňovania a koordinácie plnenia úloh z nich vyplývajúcich,
- riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky,
- koordináciu a riadenie aktivít súvisiacich s obnovou Ukrajiny a jej integrácie do Európskej únie vrátane vytvárania a prepájania príslušných finančných nástrojov na európskej a národnej úrovni, najmä nástroja pre Ukrajinu,
- správu elektronickej platformy pre verejné obstarávaniea zabezpečovanie centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní v rozsahu podľa osobitného predpisu.
K bodu 24
Navrhuje sa vložiť prechodné ustanovenia - § 40an až 40au upravujúce prechody kompetencií medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a na to nadväzujúce prechody práva a povinnosti vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon týchto kompetencií, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov, ako aj prechody majetku štátu, ktorý slúži na zabezpečenie výkonu prechádzajúcich kompetencií.
Na základe prechodných ustanovení v § 40ar až 40at dochádza len k prechodu pôsobnosti. V § 40au sa navrhuje ustanoviť prechodné ustanovenie v súvislosti so zverením kompetencie zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
V § 40av sa navrhuje zrušiť fond zriadený zákonom č. 134/2020 Z. z., pričom jeho zostatok ku koncu roka 2023 sa stane príjmom štátneho rozpočtu.
K čl. II (zákon č. 540/2001 Z. z.)
Navrhuje sa, aby predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky.
Ďalej sa navrhujú doplniť ďalšie kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky, nesplnenie ktorých bude dôvodom na odvolanie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky.
V nadväznosti na tieto zmeny sa navrhuje súvisiace prechodné ustanovenie.
K čl. III (zákon č. 581/2004 Z. z.)
Cieľom návrhu je návrat k takej právnej úprave, ktorá bola dlhoročnou zaužívanou súčasťou zákona pred účinnosťou zákona č. 540/2021 Z. z., a teda návrat k štandardnejšiemu spôsobu ustanovovania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do funkcie a jeho odvolávania z funkcie výkonnou mocou, ktorej je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súčasťou. Týmto návrhom sa tiež opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodov v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako takého, ako aj s cieľmi zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, medzi ktoré patrí zabezpečenie nestrannosti, nezávislosti a objektívnosti činnosti Uradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
K čl. IV (zákon č. 172/2005 Z. z.)
Vzhľadom na prechod pôsobnosti do rámca podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo sa navrhuje novelizácia zákona 172/2005 Z. z. Zároveň sa navrhuje, aby predsedom poradného orgánu zriadeného podľa tohto zákona nebol predseda vlády, ale podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
K čl. V (zákon č. 91/2010 Z. z.)
K bodom 1, 2 a 4
Vzhľadom na vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a prechod kompetencií z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je potrebné vykonať formálne úpravy názvov.
K bodu 3
V nadväznosti na zmeny v čl. XVII sa navrhuje upraviť znenie § 27a ods. 1 písm. b) tak, aby Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky mohlo podporovať rozvoj turistiky, pri ktorej je na presun využívaný bicykel, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie, formou dotácie.
K bodu 5
Všetky konania, ktoré začali, avšak neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
Konania o registrácii, kontrolu dodržiavania podmienok zo zmluvných vzťahov a taktiež finančnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami poskytnutými do 31. decembra 2023 bude vykonávať novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. VI (zákon č. 524/2010 Z. z.)
V nadväznosti na čl. XIII, v ktorom sa navrhuje novelizovať § 70 zákona č. 440/2015 Z. z., teda rozšíriť zoznam aktivít, na ktoré sa poskytuje dotácia, ako aj okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o dotáciu poskytovanú Ministerstvom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, sa navrhuje vypustiť zo zákona č. 524/2010 Z. z. ako jeden z dotačných dôvodov rozvoj športu.
K čl. VII (zákon č. 39/2011 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 5 ods. 5 a 6)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa predkladá v nadväznosti na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa v časti vnútorný poriadok a bezpečnosť vláda zaviazala podporovať slovenský bezpečnostný a obranný priemysel s cieľom zabezpečiť a rozvíjať domáce výrobné kapacity a pri tvorbe legislatívy a opatrení zohľadňovať ich vplyv na obranu a bezpečnosť štátu a jeho záujmov. Vláda sa zaviazala v kontexte medzinárodného ukotvenia Slovenskej republiky presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde.
V rámci strednodobých priorít bezpečnostnej politiky chce vláda zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl. Pre vládu je zároveň výzvou realizovať spolu so súkromným sektorom výskum, vývoj a výrobu v oblasti bojových a obranných technológií, ktoré môžu v medzinárodnom prostredí zabezpečiť konkurenčnú výhodu a zvýšiť obranyschopnosť Slovenskej republiky. Domáci bezpečnostný a obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda vníma skutočnosť, že rezort ministerstva obrany musí pravidelne a pružne reagovať na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie v Európe a vo svete, pričom sa zaviazala v reakcii na zmeny prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia a iniciovať legislatívne zmeny.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o položkách s dvojakým použitím precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom a doplniť úpravu týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s vývozom, prepravou, sprostredkovaním a tranzitom položiek s dvojakým použitím.
K bodom 3 až 8
V nadväznosti na úpravu § 5 zákona o položkách s dvojakým použitím týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s vývozom, prepravou, sprostredkovaním a tranzitom položiek s dvojakým použitím (body 1 a 2) sa vykonávajú legislatívne úpravy v súvisiacich ustanoveniach zákona.
K čl. VIII (zákon č. 392/2011Z. z.)
K bodom 1 až 4 a 6 až 13
V nadväznosti na úpravu § 17 ods. 3 zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu (bod 5) sa vykonávajú legislatívne úpravy v súvisiacich ustanoveniach zákona.
K bodu 5 (§ 17 ods. 3)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v nadväznosti na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa v časti vnútorný poriadok a bezpečnosť vláda zaviazala podporovať slovenský bezpečnostný a obranný priemysel s cieľom zabezpečiť a rozvíjať domáce výrobné kapacity a pri tvorbe legislatívy a opatrení zohľadňovať ich vplyv na obranu a bezpečnosť štátu a jeho záujmov. Vláda sa zaviazala v kontexte medzinárodného ukotvenia Slovenskej republiky presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde.
V rámci strednodobých priorít bezpečnostnej politiky chce vláda zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl. Pre vládu je zároveň výzvou realizovať spolu so súkromným sektorom výskum, vývoj a výrobu v oblasti bojových a obranných technológií, ktoré môžu v medzinárodnom prostredí zabezpečiť konkurenčnú výhodu a zvýšiť obranyschopnosť Slovenskej republiky. Domáci bezpečnostný a obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda vníma skutočnosť, že rezort ministerstva obrany musí pravidelne a pružne reagovať na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie v Európe a vo svete, pričom sa zaviazala v reakcii na zmeny prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia a iniciovať legislatívne zmeny.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom a doplniť úpravu týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.
K čl. IX (zákon č. 144/2013 Z. z.)
K bodom 1, 2 a 6 (§ 4 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. b), § 21 ods. 2)
V nadväznosti na úpravu § 7 a § 10 zákona o obchodovaní s určenými výrobkami týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti obchodovaním s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov (body 3, 4 a 5), sa vykonávajú legislatívne úpravy v súvisiacich ustanoveniach zákona.
K bodom 3, 4 a 5 [§ 7 ods. 1 a 4, § 10 ods. 1 písm. c)]
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa predkladá v nadväznosti na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa v časti vnútorný poriadok a bezpečnosť vláda zaviazala podporovať slovenský bezpečnostný a obranný priemysel s cieľom zabezpečiť a rozvíjať domáce výrobné kapacity a pri tvorbe legislatívy a opatrení zohľadňovať ich vplyv na obranu a bezpečnosť štátu a jeho záujmov. Vláda sa zaviazala v kontexte medzinárodného ukotvenia Slovenskej republiky presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde.
V rámci strednodobých priorít bezpečnostnej politiky chce vláda zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl. Pre vládu je zároveň výzvou realizovať spolu so súkromným sektorom výskum, vývoj a výrobu v oblasti bojových a obranných technológií, ktoré môžu v medzinárodnom prostredí zabezpečiť konkurenčnú výhodu a zvýšiť obranyschopnosť Slovenskej republiky. Domáci bezpečnostný a obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda vníma skutočnosť, že rezort ministerstva obrany musí pravidelne a pružne reagovať na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie v Európe a vo svete, pričom sa zaviazala v reakcii na zmeny prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia a iniciovať legislatívne zmeny.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s určenými výrobkami precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom týkajúcu sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti obchodovaním s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov.
K čl. X (zákon č. 1/2014 Z. z.)
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XI (zákon č. 112/2015 Z. z.)
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XII (zákon č. 400/2015 Z. z.)
Navrhuje sa presunúť správu a prevádzkovanie informačného systému verejnej správy Slov-Lex z Úradu vlády Slovenskej republiky späť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
K čl. XIII (zákon č. 440/2015 Z. z.)
K bodom 1, 2, 11 a 12
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K bodom 3 až 6
Navrhuje sa rozšíriť okruh oblastím, na ktoré bude možné poskytnúť dotáciu, taktiež sa navrhuje rozšíriť okruh žiadateľov, ktorým bude možné dotáciu poskytnúť s cieľom umožniť Ministerstvu cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky podporovať regionálny, mládežnícky, ako aj akademický šport a miestne a regionálne športové podujatia vrátane rozvoja športovej infraštruktúry.
K bodom 7 a 8
Prejednávanie priestupkov a správnych deliktov je v súčasnosti rozdelené medzi ministerstvo školstva a regionálne úrady školskej správy. Keďže v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky nie je možné, aby agenda priestupkov a správnych deliktov ostala na orgánoch štátnej správy, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva školstva, navrhuje sa, aby celú agendu prejednávalo novozriadené Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K bodu 9
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmeny v § 97. Odsek 11 sa stane obsolentným, preto sa navrhuje vypustiť.
K bodu 10
Prechodné ustanovenia v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XIV (zákon č. 18/2018 Z. z.)
V nadväznosti na čl. I bod 14, ktorým sa navrhuje zveriť zabezpečovanie koordinácie a tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanoviť Úradu na ochranu osobných údajov povinnosť poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky súčinnosť pri zabezpečovaní koordinácie a tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov.
K čl. XV (zákon č. 170/2018 Z. z.)
V § 29 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách upravené postavenie kontaktného miesta Slovenskej republiky v rámci siete kontaktných miest členských štátov Európskej únie. Funkciu kontaktného miesta vykonáva za Slovenskú republiku Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. V súvislosti so zriadením Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého prechádza aj agenda zájazdov, sa navrhuje, aby bolo funkciou kontaktného miesta poverené toto nové ministerstvo.
K čl. XVI (zákon č. 30/2019 Z. z.)
V súvislosti so zriadením Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky sa navrhuje, aby sa zakladateľom a jediným akcionárom národnej lotériovej spoločnosti stalo Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XVII (zákon č. 151/2019 Z. z.)
Navrhuje sa zúžiť rozsah právnej úpravy o cykloturistiku.
K čl. XVIII (zákon č. 228/2019 Z. z.)
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XIX (zákon č. 310/2019 Z. z.)
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
K čl. XX (zákon č. 368/2021 Z. z. )
Vzhľadom na prechod pôsobnosti do rámca podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo navrhuje sa novelizácia príslušného zákona.
K čl. XXI (zákon č. 222/2022 Z. z.)
Navrhuje sa presun zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti Agentúry štátnom podporovaného nájomného bývania a členstvo v Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
K čl. XXII
Navrhuje sa účinnosť 1. január 2024.