Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá na rokovanie vlády SR návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády, ako aj na základe uznesení vlády SR č. 583/2021 a 675/2023 v súvislosti s povinnosťou SR transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.7.2021) (ďalej len „smernica“). Účelom návrhu zákona je okrem iného aj transpozícia smernice.
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky (ďalej len „investície“) nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Návrh zákona je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby (ďalej len „investor“) realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
Ďalším cieľom návrhu zákona je transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
Opatreniami podľa návrhu zákona sú najmä:
- oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky (čl. 119 písm. d) ústavy),
- oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „príslušné ministerstvo“) preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií (ďalej len „osvedčenie“),
- vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície,
- vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia,
- umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“) za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície (ďalej len „prípravné práce“), čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác,
- umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov,
- založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
- zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií,
- použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
- zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Inštitút predbežnej držby je prevzatý zo zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
- umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní),
- umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení (ďalej len „medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení“) v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania,
- umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení,
- skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach,
- vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov,
- vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní,
- zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie,
Návrh zákona môže mať spoločné črty so zákonom č. 371/2021 Z. z., o významných investíciách (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Na rozdiel od zákona o významných investíciách návrh zákona rieši väčší diapazón projektov z rôznych oblastí, ktoré na to, aby mohli byť považované za strategické investície môžu byť uskutočňované len verejným investorom. Návrh zákona nevylučuje, aby na jednu investíciu bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona o významných investíciách a osvedčenie podľa návrhu zákona. V takom prípade sa na investíciu bude aplikovať návrh zákona, keďže upravuje širšie oprávnenia pre držiteľa osvedčenia o strategickej investícií.
Cieľom návrhu zákona je zároveň prostredníctvom transponovania smernice upraviť oblasť povoľovania projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či národným významom. Návrh zákona upravuje postupy a podmienky pri udeľovaní povolení, ako aj postupy pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tiež dochádza k vymedzeniu určených orgánov, ktoré budú mať informačnú povinnosť vo vzťahu k týmto projektom. Návrh zákona zabezpečuje včasné dokončenie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v lehote štyroch rokov. Uvedená lehota platí pri dostatočne pripravených projektoch. Štvorročná lehota neplynie počas konaní o riadnych opravných prostriedkoch a počas správnych súdnych konaní.
Projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu zákona boli vymedzené v prílohe č. 1. Tieto úseky sú vymedzené širšie ako sú minimálne požiadavky smernice. Takýto prístup smernica členským štátom Európskej únie umožňuje. Vymedzené projekty transeurópskej dopravnej siete budú v jednotlivých procesoch uprednostňované pred inými projektami. Ide o oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné konanie a stavebné konanie. Práve uprednostnenie projektov transeurópskej dopravnej siete pred ostatnými projektami, zabezpečí dodržanie štvorročnej lehoty na vydanie konečného rozhodnutia o schválení.
V období rokov 2021 – 2022 prebiehali rekodifikačné práce na úseku územného plánovania a výstavby, táto rekodifikácia zasiahla aj organizačnú štruktúru štátnej správy, kedy kompetencie v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania prešli z ministerstva na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tieto zmeny mali negatívny vplyv na práce v oblasti transpozície smernice, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023.
V súvislosti s netransponovaním smernice Európska komisia vydala formálne oznámenie C(2023) 8000/24 final, v ktorom bolo Slovenskej republike vytknuté neoznámenie transpozičných opatrení pokiaľ ide o transpozíciu smernice. S cieľom zabezpečenia urýchleného prebratia smernice je potrebné predložiť návrh zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.
III
Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Čl. I
Prvá časť
Prvá časť zákona vymedzuje základné ustanovenia, ako sú predmet zákona a definície pojmov používaných v zákone.
K § 1
Predmetom zákona je úprava podmienok na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie takých investičných projektov, o ktorých vláda rozhodla, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme. Predmetom zákona je aj úprava osobitného postupu a podmienok vydávania povolení pri výstavbe transeurópskej dopravnej infraštruktúry (ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 zákona). Zákon taktiež upravuje práva a povinnosti investora, ako držiteľa osvedčenia o strategickej investícií a pôsobnosť orgánov štátnej správy.
K § 2
V § 2 sú uvedené definície pojmov používaných na účely tohto zákona.
Investorom podľa písm. a) sú Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby.. Investor je v jednotlivých štádiách konaní stavebníkom, vyvlastniteľnom a navrhovateľom.
Investíciou podľa písm. b) sú:
- strategické územia podľa zákona o významných investíciách,
- stavby zdravotníckych zariadení (ako sú zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti a lekárenskej starostlivosti),
- stavby letísk,
- stavby dopravnej infraštruktúry (pozemné komunikácie, vodné stavby a dráhy),
- stavby energetickej infraštruktúry (elektroenergetické zariadenia a stavby, plynové zariadenia a stavby, tepelné zariadenia a stavby, zariadenia a stavby vodovodov a kanalizácií a zariadenia ropovodov a produktovodov),
- stavby priemyselnej výroby, výskumu a vývoja,
- stavby energetiky (napr. veterná elektráreň, veterné parky),
- stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu, stavby pre bezpečnosť štátu,
- vodohospodárske stavby (napr. vodovody, vodojemy, vodné zdroje),
- stavby a zariadenia dôležité na ochranu a zveľaďovanie životného prostredia,
- stavby zariadení verejných služieb,
- obnova, modernizácia a komplexná rekonštrukcia vyššie uvedených stavieb.
Investičným výdavkom podľa písm. c) sú finančné prostriedky vynaložené v priamej súvislosti s realizáciou investičného projektu. Ide o výdavky vynaložené na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov, stavieb a strojového zariadenia a technologického zariadenia, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky a výdavky vynaložené na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku vo forme priemyselných práv, know-how a licencií do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku. Výdavky sú oprávnené iba v tom prípade, ak ku ich vynaloženiu došlo po podaní žiadosti o osvedčenie podľa tohto zákona.
Investičným projektom podľa písm. d) je proces zameraný na prípravu alebo realizáciu investície. Tento proces pozostáva zo súboru zosúladených, koordinovaných a časovo ohraničených činností, ktoré uskutočňuje investor, má určený predpokladaný harmonogram realizácie (s učením začiatku a konca realizácie) a má definované minimálne finančné a ľudské zdroje a spravidla aj merateľné kvalitatívne a kvantitatívne prínosy.
Osvedčením podľa písm. e) je doklad vydaný investorovi, ktorý potvrdzuje, že investičný projekt sa kvalifikuje na strategickú investíciu, ktorej realizácia je vo verejnom záujme. Osvedčenie potvrdzuje právny nárok investora postupovať podľa tohto zákona a súvisiacich predpisov. Vo vzťahu k orgánom štátnej a verejnej správy je osvedčenie dokladom na preukázanie právneho nároku na postup dotknutých orgánov voči investorovi podľa tohto zákona, ako aj príslušnej legislatívy.
Územím investície podľa písm. f) sú pozemky, na ktorých sa má realizovať investičný projekt vrátane pozemkov potrebných na realizáciu kompenzačných opatrení, ako aj stavby a zariadenia, ktoré sa nachádzajú na predmetných pozemkoch a ktoré sú bezprostredne potrebné alebo súvisiace s prípravou alebo realizáciou investičného projektu. Môžu nimi byť napríklad dočasné inžinierske siete. Za územie investície sa nepovažuje územie vojenských obvodov a území slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, keďže podľa § 5 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môžu byt' iba vo vlastníctve štátu a podľa § 6 ods. 1 predmetného zákona nehnuteľnosti a práva k nim na území vojenského obvodu, ktoré sú vo vlastníctve štátu, môžu byť podľa účelu užívania a hospodárenia len v správe Ministerstva obrany SR alebo v správe rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo obrany SR.
Začatím realizácie strategickej investície podľa písm. g) je začatie stavebných prác na strategickej investícií.
Druhá časť
K § 3
Strategická investícia je investičný projekt, o ktorom to vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) určí postupom podľa § 4, teda postupom podania žiadosti investorom, posúdenia žiadosti príslušným ministerstvom a predloženia žiadosti na schválenie vláde.
Návrh zákona rozlišuje medzi dvoma skupinami strategických investícií. Prvou skupinou sú investičné projekty, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 a ktoré sú realizované investorom. Pri týchto investičných projektoch nie je potrebné splniť žiadne iné predpoklady na to, aby sa kvalifikovali na strategickú investíciu rozhodnutím vlády. V danom prípade ide výlučne o projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Druhou skupinou sú investičné projekty, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1, ale ktoré musia byť realizované investorom vo verejnom záujme, na území investície nevyhnutného rozsahu, ich umiestnenie musí byť v súlade s územným plánom a strategickými dokumentmi štátu, obcí alebo vyšších územných celkov, v územných obvodoch ktorých sa má realizovať a musia dodržiavať požiadavky na ochranu životného prostredia, ak to pre daný investičný projekt vyžadujú osobitné predpisy na úseku ochrany životného prostredia. Zároveň táto druhá skupina musí spĺňať aspoň jeden z osobitných strategických požiadaviek podľa ods. 4 a to:
a) plánované investičné výdavky na realizáciu investičného projektu musia byť najmenej 100 miliónov eur alebo
b) sa od neho očakáva, že prispeje k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd alebo
c) ide o stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu alebo stavby zdravotníckych zariadení alebo
d) jeho realizácia priamo a bezprostredne súvisí s investičným projektom podľa prvej skupiny (teda investičné projekty uvedené v prílohe č. 1) alebo investičným projektom podľa písmena a), alebo b) alebo c).
V záujme odstránenia pochybností sa stanovuje, že tretia časť návrhu zákona sa vzťahuje aj na strategické investície, ktoré sú dopravnými infraštruktúrami a sú súčasťou projektov dopravnej infraštruktúry v rámci vymedzených projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (ďalej len „úsek TEN-T“). Táto dopravná sieť pozostáva z dvoch úrovní, a to zo základnej a súhrnnej siete. Vzhľadom na uvedené, ako aj možnosť rozšíreného vymedzenia úsekov TEN-T, ktoré smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (ďalej len „smernica“) pripúšťa, boli definované úseky v rámci oboch úrovní - prílohy č. 1 časti A a častí B a C zákona.
Ustanovenia tretej časti návrhu zákona sa preto automaticky použijú na projekty dopravnej infraštruktúry, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. V prípade ak vláda určí projekt dopravnej infraštruktúry, uvedený v prílohe č. 1, za strategickú investíciu, na takýto projekt dopravnej infraštruktúry sa použijú aj ustanovenia druhej časti zákona, čím sa ešte viac urýchlia jednotlivé povoľovacie procesy.
K § 4
Posúdenie žiadosti, podanie návrhu vláde na určenie investície za strategickú, vydanie osvedčenia vykonáva príslušné ministerstvo. Príslušným ministerstvom je to ministerstvo, ktoré vykonáva ústrednú štátnu správu podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v oblasti, v ktorej sa má investičný projekt realizovať. Ak sa investičný projekt týka viac ako jednej oblasti, tzn. ak je pre investičný projekt príslušných viac ministerstiev, môže investor podať žiadosť ktorémukoľvek príslušnému ministerstvu. Žiadosť sa podáva spravidla v elektronickej podobe s autorizovaným kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie oprávnenej osoby v mene investora. Žiadosť možno podať aj iným spôsobom (v papierovej forme), keďže môžu nastať prípady, kedy bude potrebné podať žiadosť obsahujúcu utajované skutočnosti a technické prostriedky nebudú spôsobilé na podávanie, prípadne prijímanie utajovaných skutočností.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 ďalej definujú povinné náležitosti a obsah žiadosti podľa skupiny strategických investícií.
Z dôvodu zabezpečenia informovanosti obcí a vyšších územných celkov, príslušné ministerstvo do 10 pracovných dní po doručení žiadosti informuje o podaní žiadosti obce a vyššie územné celky, v územných obvodoch ktorých sa má podľa predloženej žiadosti realizovať investičný projekt.
V odsekoch 5 až 11 sa upravuje postup príslušného ministerstva pri posudzovaní žiadosti. S ohľadom na potrebu komplexného a efektívneho posúdenia investičných projektov sú iné orgány verejnej správy povinné v lehote uvedenej príslušným ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní, poskytnúť súčinnosť pri realizovaní pôsobnosti príslušného ministerstva v rámci návrhu zákona.
Ak žiadosť nie je úplná alebo obsahuje nesprávne údaje vyzve žiadateľa na opravu alebo doplnenia v lehote určenej príslušným ministerstvom, nie však dlhšej ako 10 pracovných dní. Lehotu na doplnenia alebo opravy žiadosti je možné predĺžiť (aj opakovane) iba na návrh žiadateľa. Návrh zákona definuje situácie kedy príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. K zamietnutiu dôjde v prípade, ak aj na základe výzvy žiadateľ v určenej lehote nedoplní alebo neopraví žiadosť. Dôvodom na zamietnutie je aj taký prípad, ak investičný projekt nespĺňa podmienky na určenie za strategickú investíciu podľa § 3. Dôvodom na zamietnutie môže byť aj nedostatočné odôvodnenie verejného záujmu investície podľa § 3 odseku 3. Povinnosť odôvodnenia verejného záujmu je teda kladená najmä na žiadateľov, čo sa však žiadnym spôsobom nedotýka povinnosti príslušného ministerstva prítomnosť verejného záujmu, vrátane argumentácie žiadateľa posúdiť.
V prípade zamietnutia žiadosti príslušné ministerstvo žiadateľa informuje písomne.
Ak žiadosť obsahuje náležitosti podľa tohto zákona a nedošlo k jej zamietnutiu, príslušné ministerstvo vypracuje návrh na určenie investície za strategickú, ktorý predloží na schválenie vláde do desať pracovných dní od doručenia úplnej a správnej žiadosti.
V prípade, ak vláda určí investíciu za strategickú, príslušné ministerstvo vydá osvedčenie do troch pracovných dní. Ak vláda návrh príslušného ministerstva neschváli, príslušné ministerstvo do troch pracovných dní žiadosť zamietne.
Vláda pri určení investície za strategickú môže zároveň za účelom zefektívnenia povoľovacích procesov a verejného obstarávania rozhodnutím určiť, že
a) sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo je pri nej nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie,
b) hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti podľa osobitného podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevykoná Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
c) ktorý správny orgán je miestne príslušným na rozhodovanie v konaniach, v ktorých to ustanoví tento zákon, a to na prvom stupni a na rozhodovanie o opravných prostriedkoch,
d) strategická investícia má v prípade kolízie s inými prioritu.
Rozhodnutie vlády o určení investičného projektu za strategickú investíciu sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, na úradných tabuliach všetkých dotknutých obcí a na ich webových sídlach, ak ich majú zriadené.
K § 5
Ustanovenia odsekov 1 a 2 definujú povinné náležitosti osvedčenia.
Návrh zákona ďalej definuje situácie v rámci prípravy a realizácie strategickej investície, pri ktorých je osvedčenie potrebné priložiť. Ide o návrh na začatie vyvlastňovacieho konania, integrovaného povoľovania, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a katastrálne konania. Osvedčenie sa do týchto konaní predkladá ako dôkaz na to, aby sa v uvedených konaniach postupovalo podľa návrhu zákona.
Vzhľadom na rozsah a komplexnosť strategických investícií, môžu počas ich realizácie nastať objektívne nepredvídateľné okolnosti. Návrh zákona umožňuje zmenu osvedčenia, ktorá môže tieto okolnosti zohľadniť. O zmenu osvedčenia môže požiadať iba investor. Príslušné ministerstvo postupuje primerane podľa ustanovení, ktoré upravujú posúdenie samotnej žiadosti. Osobitne bude posudzovať trvanie verejného záujmu, keďže v prípade jeho potenciálneho zániku, zmena nemôže byť odsúhlasená.
Návrh zákona definuje okolnosti, za ktorých nie je potrebné, aby príslušné ministerstvo predložilo návrh na schválenie zmeny strategickej investície. Ide o zmeny administratívneho typu, ako je oprava chýb v písaní a počítaní alebo zmenu v osobe investora, ktorému bolo osvedčenie vydané za iného investora alebo vyňatie pozemkov z územia strategickej investície.
V odseku 7 je stanovená doba platnosti osvedčenia štyri roky. Ak sa s lehote štyroch rokov od vydania osvedčenia nezačalo s realizáciou strategickej investície, t.j. nezačalo sa so stavebnými prácami na strategickej investícií alebo nezaslal sa návrh na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemkom alebo stavbám alebo častiam pozemkov alebo stavieb, na ktorých sa má strategická investícia podľa osvedčenia realizovať, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, osvedčenie automaticky stráca platnosť.
K § 6
Definujú sa podmienky vzniku predkupného práva v prípade určenia strategickej investície vládou.
Predkupné právo investora k pozemkom, na ktorých sa má realizovať strategická investícia a k stavbám na nich vzniká dňom určenia investičného projektu za strategickú investíciu vládou. Zápis do katastra nehnuteľností je tak iba formálnym krokom. Táto skutočnosť je rozhodujúca pre akékoľvek prevody dotknutých nehnuteľností po schválení strategickej investície vládou, ktoré sú neplatné. Toto ustanovenie zamedzuje špekuláciám a podvodným konaniam pri prevodoch dotknutých nehnuteľností.
Predkupné právo má vecný charakter a nie je iným právom k pozemkom a stavbám dotknutého územia.
Do katastra nehnuteľností sa predkupné právo zapisuje na návrh investora alebo príslušného ministerstva, ktorého prílohou je osvedčenie a úradne overený geometrický plán, ak sa predkupné právo zapisuje len k časti pozemku. V zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností môže vykonať záznam aj bez návrhu, prípadne na návrh inej oprávnenej osoby. Pokiaľ teda na vykonanie záznamu bude postačovať osvedčenie, ktoré bude zverejnené na webovom sídle príslušného ministerstva, môže okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností vykonať záznam aj bez návrhu investora alebo príslušného ministerstva, prípadne na návrh inej oprávnenej osoby.
Zánik predkupného práva je naviazaný na skutočnosť, keď sa investor stane vlastníkom pozemku alebo stavby zaťaženej predkupným právom, ak v dôsledku zmeny osvedčenia dôjde k vyňatiu predkupným právom zaťaženého pozemku alebo stavby z osvedčenia alebo ak osvedčenie stratí platnosť.
Ak predkupné právo zanikne, investor podá návrh na výmaz predkupného práva z katastra nehnuteľností do 30 dní od zániku predkupného práva. Ak tak investor v predmetnej lehote neučiní, môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na výmaz predkupného práva z katastra nehnuteľností aj vlastník predkupným právom zaťaženej nehnuteľnosti. Náklady za výmaz predkupného práva znáša investor.
K § 7
Navrhuje sa možnosť pre investora v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na uskutočnenie prípravných prác. Ide o zabezpečenie okamžitej možnosti uskutočniť prípravné práce bez toho, aby investor nadobudol k dotknutým nehnuteľnostiam vlastnícke alebo iné právo.
Právo investora na vstup na cudzie nehnuteľnosti v § 7 navrhovaného zákona nie je novým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky. Je v mierne modifikovanej verzii prevzatý z § 12 zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách. Zároveň sú obdobné práva k cudzím nehnuteľnostiam upravené aj v ďalších osobitných predpisoch, napríklad v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 2015/2012 Z. z. o energetike alebo v § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.
V danom prípade v návrhu zákona ide o zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa do katastra nezapisuje. Stanovením práva vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov v navrhovanom znení rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky, predovšetkým čl. 20 ods. 4, podľa ktorého „Vyvlastnenie ako aj obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“.
Podľa navrhovaného znenia môže investor ako držiteľ osvedčenia vstupovať na cudzie nehnuteľnosti:
- v nevyhnutnom rozsahu – ide o časovo a vecne obmedzený vstup výlučne z dôvodu a na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných úkonov na prípravné, prieskumné a zisťovacie práce a úkony (najmä na vykonanie rôznych prieskumov) a to po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi nehnuteľností;
- vo verejnom záujme – na rýchlu a efektívnu realizáciu strategickej investície, ktorej realizácia je vo verejnom záujme;
- za primeranú náhradu – určenú na základe znaleckého posudku, ktorého náklady znáša investor.
Komplikovanosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu predstavuje významné prekážky pre uskutočnenie akejkoľvek výstavby. Z hľadiska celoštátneho prínosu a významu strategických investícií je potrebné zjednodušiť nadobúdanie práv vstupu pre investorov. Nevyhnutnosť vstupu investora na cudzie nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností je daná potrebou uskutočnenia prípravných prác (prieskumov, ako napr. hydrogeologický prieskum, archeologický prieskum, pyrotechnický prieskum, geodetický prieskum, radónový prieskum, alebo na znalecké činnosti), ktoré sú nevyhnutne potrebné na určenie, či a v akom rozsahu je možné strategickú investíciu realizovať na danom území.
Po vykonanom teste proporcionality sa navrhuje úprava náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva tak, aby bola v súlade s Ústavou a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tým sa zvyšuje ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností tak, aby v rámci verejného záujmu súvisiaceho s realizáciou strategickej investície a s ňou spojenej potreby rýchlej a efektívnej výstavby a uskutočnenia prípravných prác boli v čo najväčšej miere zachované práva oboch strán.
Rozsah vstupu na cudzie nehnuteľnosti je minimalizovaný na nevyhnutný rozsah a chráni vlastníkov nehnuteľností aj uložením povinnosti investorovi po skončení prípravných prác dať dotknuté nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
Špecifikácia náhrady vyplýva zo záverov nálezu ÚS SR PL. ÚS 42/2015 z 12.10.2016, podľa ktorého je potrebné vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu zvoliť alebo jednorazovú alebo opakovanú náhradu tak, aby bola zabezpečená podmienka jej primeranosti pre konkrétne obmedzenie vlastníckeho práva. Preto sa upúšťa od výslovného uvedenia "jednorazovej" náhrady a upravuje na znenie „primeranej náhrady“ (z nálezu „Poskytnutá náhrada za zásah do právneho postavenia vlastníka podľa Ústavy môže byť jednorazová aj opakovaná. Poskytnutá náhrada za zásah do právneho postavenia vlastníka musí byť primeraná. Či je náhrada primeraná, závisí od okolností prípadu. Primeranosť náhrady nezávisí od úvahy vlády spravidla navrhujúcej zákon a ani od rozhodnutia zákonodarcu. Rozhodujúci význam má povaha zásahu do právneho postavenia vlastníka.“)
Činnosti prípravných prác je investor povinný najmenej 15 dní vopred oznámiť vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti. Písomné oznámenie sa doručuje do elektronickej schránky, ak ide o osobu s aktivovanou elektronickou schránkou s úložnou lehotou 7 dní. Ak nejde o osobu s aktivovanou elektronickou schránkou, písomné oznámenie sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti alebo osobe splnomocnenej na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s odbernou lehotou 7 dní. V záujme urýchlenia procesu sa zavádza osobitná úložná a odberná lehota zásielok 7 dní. Ustanovenie ďalej definuje spôsob doručovania návrhu prostredníctvom poštového podniku. Ak adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť prostredníctvom poštového podniku, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, uloží písomnosť na pošte, o čom adresáta upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas 7-dňovej lehoty, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a 7- dňovú odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas plynutia 7- dňovej odbernej lehoty, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ak sa písomné oznámenie o začatí prípravných prác doručuje do cudziny, za deň doručenia sa považuje 15-ty deň odo dňa odoslania písomnosti prostredníctvom poštového podniku, pokiaľ písomnosť nebola doručená skôr.
Investor je povinný viesť priebežnú dokumentáciu o priebehu prípravných prác zaznamenávajúcu napríklad čas a územie vstupu a výkonu prípravných prác. Táto dokumentácia má slúžiť ako podklad na určenie rozsahu určenia prípadnej náhrady škody alebo primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutej nehnuteľnosti podľa odsekov 6 a 7. Pri vstupe na cudzie nehnuteľnosti a počas uskutočňovania prípravných prác je investor povinný konať tak, aby nebola spôsobená ujma na právach vlastníkov alebo oprávnených užívateľov dotknutých nehnuteľností (napr. nájomcoch), a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru.
Po ukončení prípravných prác je investor povinný uviesť dotknuté nehnuteľnosti do pôvodného stavu (ak je to možné), oznámiť vlastníkom dotknutých nehnuteľnosti ukončenie prípravných prác najneskôr do 15 dní a vyhotoviť dokumentáciu, ktorá stanoví rozsah vykonaných prípravných prác na dotknutých nehnuteľnostiach.
Ak vznikne vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv investora majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na náhradu škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník dotknutej nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Ak nedôjde k dohode medzi investorom a vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti alebo oprávneným užívateľom dotknutej nehnuteľnosti, výška náhrady škody a primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností sa určí znaleckým posudkom, ktorý zabezpečí a ktorého náklady znáša investor.
Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u investora do dvoch rokov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak sa investor a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u investora.
K § 8
Ak bolo vydané investorovi osvedčenie, nasledovné subjekty sú povinné odplatne previesť nasledovné nehnuteľnosti na investora:
a) správca pozemkov alebo stavieb uvedených v osvedčení, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, s výnimkou osobitných stavieb a pozemkov,
b) orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí správa pozemkov alebo stavieb podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ktoré nie sú v správe žiadneho správcu,
c) verejnoprávna inštitúcia pozemky alebo stavby uvedené v s osvedčení, ktoré sú v jej vlastníctve,
d) Slovenský pozemkový fond pozemky uvedené v osvedčení, s ktorými nakladá.
Na prevod týchto pozemkov alebo stavieb sa nevzťahujú osobitné predpisy, ako napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ani zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Odplata za nehnuteľnosti podľa odseku 1 sa stanoví na základe znaleckého posudku, vyhotoveného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje investor.
Dohody o prevode vlastníckeho práva podľa odseku 1 sa musia uzavrieť do 20 dní odo dňa doručenia návrhu investora na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva, ak investor neurčí dlhšiu lehotu. Návrh investora musí obsahovať náležitosti vyžadované katastrálnym zákonom na identifikáciu predmetu prevodu a investor k nemu musí priložiť znalecký posudok stanovujúci odplatu za nehnuteľnosti. Nedodržanie 20-dňovej lehoty nemá vplyv na platnosť zmluvy, príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností neskúma dodržanie predmetnej lehoty.
Ak má byť strategická investícia uskutočnená na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve ostatných fyzických osôb alebo právnických osôb, pozemok alebo stavba sa prevedie za náhradu vo výške 1,2 násobku náhrady vo výške ustanovenej znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.
Príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností neskúma či sú dodržané uvedené ustanovenia zákona týkajúce sa ceny, resp. náhrady za výkup nehnuteľností.
Náhrada v peniazoch sa poskytne aj vtedy, ak sa osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu, ktorej patrí náhrada, zabezpečí umiestnenie a starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo sprostredkuje bývanie v nájme alebo podnájme.
Náhradu za výkup rodinného domu alebo bytu, ktoré sú v čase výkupu využívané na bývanie alebo nebytovej budovy, ak je v čase výkupu využívaná na určený účel, možno poskytnúť aj vo výške východiskovej hodnoty podľa osobitného predpisu ak je táto hodnota vyššia ako náhrada za vyvlastnenie, ak je dohoda o prevode vlastníckeho práva uzatvorená pred začatím vyvlastňovacieho konania.
Náhradu za výkup stavby podľa odseku 5 nie je možné poskytnúť súčasne s náhradou za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy podľa odseku 7. Zamedzuje sa tým duplicite.
Návrh na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva so subjektami uvedenými v odseku 1 a ostatnými vlastníkmi nehnuteľností musí obsahovať náležitosti podľa § 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva sa doručuje do elektronickej schránky ak ide o osobu s aktivovanou elektronickou schránkou s úložnou lehotou 7 dní. Ak nejde o osobu s aktivovanou elektronickou schránkou, návrh sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo osobe splnomocnenej na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s odbernou lehotou 7 dní. V záujme urýchlenia procesu, ktorý musí nevyhnutne predchádzať vyvlastňovaciemu konaniu sa zavádza osobitná úložná a odberná lehota zásielok 7 dní.
Súčasťou písomného návrhu musí byť upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa jeho doručenia, návrh na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva sa považuje za odmietnutý a bude možné za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť.
Ustanovenie ďalej definuje spôsob doručovania návrhu prostredníctvom poštového podniku. Ak adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť prostredníctvom poštového podniku, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, uloží písomnosť na pošte, o čom adresáta upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas 7-dňovej lehoty, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a 7-dňovú odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas plynutia 7-dňovej odbernej lehoty, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ak sa návrh na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva doručuje do cudziny, za deň doručenia sa považuje 15-ty deň odo dňa odoslania písomnosti prostredníctvom poštového podniku, pokiaľ písomnosť nebola doručená skôr.
K § 9
§ 9 upravuje zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam uvedených v osvedčení, ako aj vyrovnanie majetkových ujm tretích osôb vyplývajúce zo zániku ich práv k nehnuteľnostiam uvedených v osvedčení.
Ide predovšetkým o nájomné právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu (okrem zákonných vecných bremien). Príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností, vymaže uvedené práva ex offo po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. súčasne so zápisom vlastníckeho práva investora do katastra nehnuteľností.
K § 10
Ak tento zákon neustanovuje inak, na posudzovanie vplyvov strategickej investície sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o úpravu postupov posudzovania strategických investícií na životné prostredie, navrhuje sa niekoľko odchýlok na účely akcelerácie procesov.
Pre navrhovanú činnosť, ktorej predmetom je strategická investícia alebo jej zmena, ktorá podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie bude zámer okrem náležitostí podľa osobitného predpisu obsahovať nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti. V prípade strategických investícií, ktoré sú líniovými stavbami sa upúšťa od požiadavky na najmenej dva realizačné varianty navrhovanej činnosti.
V odseku 3 sa skracuje lehota zo 7 pracovných dní na 3 pracovné dni pre príslušný orgán na posúdenie náležitostí zámeru a vrátenie zámeru, ktorý nemá potrebné náležitosti.
V odseku 4 sa skracuje lehota zo 7 pracovných dní na 3 pracovné dni pre príslušný orgán na zaslanie zámeru povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci.
V odseku 5 sa skracuje lehota pre rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutú obec na doručenie písomných stanovísk k zámeru príslušnému orgánu z 21 dní od doručenia zámeru na 14 dní na doručenie písomných stanovísk s tým, že ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosti ostáva zachovaná lehota na doručenie písomných stanovísk k zámeru do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko doručené po lehote sa neprihliada. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.
V odseku 6 sa skracujú lehoty pre príslušný orgán na vydanie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní
a) z 20 dní na 10 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa osobitného predpisu, ak je predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, alebo
b) z 30 dní na 15 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, ak je predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti,
c) zo 60 dní na 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vo zvlášť zložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
V odseku 7 sa skracuje lehota pre rezortný orgán, dotknutý orgán, povoľujúci orgán a dotknutú obec na doručenie príslušnému orgánu písomných stanovísk k správe o hodnotení činnosti z 30 na 15 dní od jej doručenia a zavádza sa fikcia súhlasného stanoviska v prípade, ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote.
V odseku 8 sa skracuje lehota pre príslušný orgán na vydanie záverečného stanoviska z 30 na 15 dní od doručenia odborného posudku a stanovuje sa povinnosť príslušnému orgánu doručiť záverečné stanovisko do 15 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejniť ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.
K § 11
Na účel realizácie strategickej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu uvedenú v osvedčení vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a vecné právo k pozemku alebo stavbe nie je možné nadobudnúť dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastňovanie zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní, budú sa aplikovať ustanovenia stavebného zákona a zákona č. 282/2015 Z. z. v prípadoch, keď návrh zákona neustanovuje osobitný postup.
Navrhuje sa niekoľko odchýlok, ktoré významne prispejú k zrýchleniu a zefektívneniu vyvlastňovacích konaní.
Majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby je možné len, ak investor v čase vyvlastňovacieho procesu disponuje pozemkom alebo stavbou v rovnakej hodnote. Nadobúdanie vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe za účelom ich pridelenia ako náhradného pozemku alebo stavby sa nepripúšťa.
Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 8 ods. 5 až 9 sa preukazuje písomným
a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo
b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody.
Splnenie preukázania bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa odseku 4 sa nevyžaduje, ak
a) vyvlastňovaný je mŕtvy, neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo,
b) vyvlastňovaný je obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe na iného; napríklad pôjde prípade, kedy na príslušných listoch vlastníctva sú evidované exekučné záložné práva, daňové záložné práva, záložné práva a pod. alebo vyvlastňovaný je v konkurze,
c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti bola spochybnená podľa osobitného predpisu,
d) počas vyvlastňovacieho konania vyvlastňovaný zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, čím sa odstráni polemika o potrebe preukázania bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou spôsobom podľa odseku 4 od dedičov po vyvlastňovanom, ktorý po začatí vyvlastňovacieho konania zomrel alebo
e) ak vyvlastňovaný pozemok alebo jeho časť je spoločnosťou nehnuteľnosťou v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
Ak kedykoľvek v priebehu vyvlastňovacieho konania účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu na vyvlastnenie, vyvlastňovací orgán bez toho aby si vyžiadal odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca námietky vyhodnotí. Prakticky možno námietky voči znaleckému posudku považovať za požiadavky na inú / vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Preto vyvlastňovací orgán s prípadnými požiadavkami na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Uvedený postup zabezpečí urýchlenie vyvlastňovacích konaní.
Skracuje sa lehota pre vyvlastňovací orgán na informovanie verejnosti na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania zo siedmych dní na tri pracovné dni od doručenia návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a o skončení vyvlastňovacieho konania zo siedmych dní na 3 pracovné dni od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
Skracuje sa lehota pre vyvlastňovací orgán na oznámenie začatia vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania, zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností zo7 dní na 3 dni od doručenia návrhu.
V záujme urýchlenia vyvlastňovacieho konania sa zavádza povinnosť vyvlastňovaciemu orgánu doručovať oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania účastníkom vyvlastňovacieho konania s aktivovanou elektronickou schránkou elektronicky podľa zákona o e-Governmente, s úložnou lehotou 7 dní. Ostatným účastníkom sa oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania doručuje doporučene s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, s odbernou lehotou 7 dní.
Ak nebol adresát, ktorému má byť oznámenie začatí vyvlastňovacieho konania doručené do vlastných rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia 7- dňovej odbernej lehoty, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak sa oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania doručuje do cudziny, za deň doručenia sa považuje 15-ty deň odo dňa odoslania písomnosti prostredníctvom poštového podniku, pokiaľ písomnosť nebola doručená skôr.
Skracuje sa lehota vyvlastňovaciemu orgánu z 10 dní na tri pracovné dni na oznámenie dňa, od ktorého sa vyvlastňovanému orgánu zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou príslušnému okresnému orgánu na úseku katastra nehnuteľností na účely zápisu poznámky do katastra nehnuteľností.
Skracuje sa lehota na uplatnenie námietky predpojatosti, obsahujúcej skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu z 30 dní na 15 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Vyvlastňovací orgán poučí účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku predpojatosti a o lehote na jej uplatnenie v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. N námietku predpojatosti podanú po lehote alebo na opakované námietky predpojatosti sa neprihliada. Rovnako sa neprihliada na námietku predpojatosti, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe zamestnanca správneho orgánu a v jeho rozhodovacej činnosti v konaní o prejednávanej veci.
Ak počas vyvlastňovacieho konania vyvlastňovací orgán zistí, že vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo je vyhlásený za mŕtveho a vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby je predmetom dedičského konania, vyvlastňovací orgán bez prerušenia konania pokračuje v konaní s účastníkmi konania o dedičstve, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. V takom prípade nie je potrebné preukázať bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou od účastníkov konania o dedičstve. Ak vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby nie je predmetom dedičského konania, vyvlastňovací orgán pokračuje v konaní s osobami, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy a so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zastupuje domnelých dedičov.
Vyvlastňovací orgán ustanoví opatrovníka účastníkovi vyvlastňovacieho konania, ktorého pobyt nie je známy a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi vyvlastňovacieho konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu; ustanovenie § 11 ods. 5 tým nie je dotknuté. Za opatrovníka vyvlastňovací orgán ustanoví spravidla blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka vyvlastňovacieho konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, ak takej osoby niet, vyvlastňovací orgán za opatrovníka ustanoví obec, v územnom obvode ktorej sa nachádza vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovaná stavba. V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcej vety niet, vyvlastňovací orgán môže za opatrovníka ustanoviť zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu.
Účelne vynaložené náklady na výkup alebo vyvlastnenie pozemkov a stavieb na nich, vrátane nákladov znaleckého posudku, správnych poplatkov a notárskych poplatkov znáša nadobúdateľ týchto pozemkov a stavieb.
Proti rozhodnutiu o vyvlastnení nie je prípustné odvolanie, rozhodnutie o vyvlastnení je však súdom preskúmateľné.
V záujme urýchlenia nadobúdania nehnuteľností sa stanovuje povinnosť vyvlastňovaciemu orgánu doručiť rozhodnutie o vyvlastnení príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona, aby bolo vkladu schopné.
K § 12
Navrhuje sa zaviesť inštitút predbežnej držby. Navrhovaný inštitút predbežnej držby vychádza zo zákona č. 667/2007 Z. z.
Účelom inštitútu predbežnej držby je podpora väčšej efektivity a rýchlosti prípravy a výstavby strategických investícií, kedy vyvlastňovacie konanie môže byť napriek opatreniam v návrhu zákona časovo náročné a blokované najmä zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli zo špekulatívnych dôvodov pred určením investície za strategickú zo strany vlády, v snahe ekonomicky profitovať a využiť všetky procesné prostriedky na oddialenie získania stavebného povolenia na stavbu strategických investícií a rozhodnutia o vyvlastnení s úmyslom dosiahnuť čo najvyššiu kúpnu cenu za prevod pozemkov a stavieb.
Uvedeným inštitútom sa nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality. Keďže predbežnú držbu možno priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného a povolený môže byť iba taký vymedzený rozsah prác, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Za účelom dosiahnutia väčšej efektivity a rýchlosti výstavby strategických investícií sa ustanovuje, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň je zachovaná možnosť správneho súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe, a stanovuje sa, že kasačná sťažnosť má odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje, že nadobudnutím predbežnej držby vyvlastniteľnom sa niektoré z iných ako vlastníckych práv k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam neuplatňujú.
Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu vo výške všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom . V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.
K § 13
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení. V navrhovanom koncepte inštitútu medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení sa vychádza z českej právnej úpravy medzitýmneho rozhodnutia podľa § 4a zákona č. 416/2009 Zb. o urýchlení výstavby strategicky významnej infraštruktúry v znení zákona č. 465/2023 Zb.
Účelom inštitútu medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení je urýchlenie vyvlastňovacieho konania prípravy výstavby strategických investícií v situácii, keď vyvlastňovacie konanie je časovo náročné a je blokované najmä zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb, ktorí rozporujú predovšetkým výšku náhrady za vyvlastnenie. Z uvedeného dôvodu sa vyvlastňovacie konania zbytočne predlžujú. Uvedeným inštitútom sa nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality – medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení môže vyvlastňovací orgán vydať iba vtedy, ak vo vyvlastňovacom konaní dospeje k záveru, že okrem určenia výšky náhrady za vyvlastnenie sú splnené všetky podmienky na vyvlastnenie, t.j. na vydanie takého rozhodnutia, ktoré obsahuje len výrok o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe.
Proti medzitýmnemu rozhodnutiu o vyvlastnení nie je prípustné odvolanie, ale je súdom preskúmateľné, t.j. možno proti nemu podať správnu žalobu. Ak proti medzitýmnemu rozhodnutiu bola podaná správna žaloba o preskúmanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán nerozhodne o náhrade za vyvlastnenie kým rozhodnutie súdu o správnej žalobe o preskúmanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení nenadobudne právoplatnosť. Práva vyvlastňovaného sú zároveň chránené v tom smere, že v prípade podania správnej žaloby o preskúmanie medzitýmneho rozhodnutia je vyvlastniteľ povinný vyplatiť vyvlastňovanému preddavok na náhradu za vyvlastnenie vo výške určenej znaleckým posudkom, ktorý priložil k návrhu na vyvlastnenie, a to do 60 dní od právoplatnosti medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Zároveň sa stanovuje lehota 30 dní na doplatenie alebo úhradu rozdielu medzi uhradeným preddavkom na náhradu za vyvlastnenie a určenou náhradou za vyvlastnenie v rozhodnutí o zvyšku veci (t.j. výrokom o náhrade za vyvlastnenie).
K § 14
V záujme urýchlenia povoľovacích procesov sa na strategické investície nevyžaduje záväzné stanovisko vyjadrujúce súlad stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie podľa § 24 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní. Strategické investície spadajúce do druhej kategórie (podľa § 3 ods. 3) musia byť v súlade s príslušnými územnými plánmi obcí a vyšších územných celkov, v územnom obvode ktorých sa majú realizovať. Súlad skúma príslušné ministerstvo pri podaní žiadosti.
Odseky 2, 3, 5 a 6 upravujú náležitosti a prílohy žiadosti o stavebné povolenie pre strategické investície. Stavebníkom je investor strategickej investície, ktorému bolo vydané osvedčenie. Povinnou prílohou žiadosti o stavebné povolenie nie sú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce podľa § 143 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, tieto je stavebník oprávnený predložiť stavebnému úradu v priebehu stavebného konania. Ak záväzné stanoviská nie sú vydané v stanovenej 7 dňovej lehote, považujú sa za súhlasné a na neskoršie podané záväzné stanoviská sa neprihliada. Zároveň sa stanovuje, že na námietky účastníkov konania, ktoré sa týkajú nesúladu záväzných stanovísk stavebný úrad neprihliada. Odstraňujú sa tým aplikačné problémy, v dôsledku ktorých účastníkmi podané námietky proti nesúladu záväzných stanovísk neprimerane a zbytočne predlžujú stavebné konanie.
Ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť strategická investícia, alebo nemá k pozemku iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania alebo podá žiadosť o spoločné konanie vo veci vydania stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 15. Stavebný úrad môže vydať stavebné povolenie na strategickú investíciu, ak stavebník ku dňu vydania stavebného povolenia ešte nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom má byť strategická investícia umiestnená. V takom prípade však stavebník môže uskutočňovať stavbu strategickej investície podľa stavebného povolenia až po tom, ako sa stane vlastníkom pozemku alebo k pozemku nadobudne iné právo. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na práce v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa§ 12. Takýto postup sa primerane aplikuje aj na asanáciu stavieb, ku ktorým stavebník pred vydaním stavebného povolenia nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo.
V záujme zrýchlenia stavebného konania stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania verejnou vyhláškou a zverejnením na webovom sídle do 2 pracovných dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
V záujme ochrany oprávnených záujmov vlastníkov zemných stavieb, ktoré majú byť asanované, stavebný úrad doručí oznámenie o začatí stavebného konania tým, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku elektronicky podľa zákona o e-Governmente, s úložnou lehotou 7 dní, inak do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s odbernou lehotou 7 dní.
Účastníkom konania, ktorým toto postavenie vyplýva z § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. teda ako dotknutej verejnosti sa priznáva možnosť namietať len nesúlad žiadosti o stavebné povolenie s rozhodnutím vydaným podľa zákona č. 24/2006 Z. z., t.j. v záležitostiach životného prostredia; na ostatné námietky stavebný úrad neprihliada.
Stavebný úrad nie je oprávnený pri rozhodovaní o vylúčení účastníka stavebného konania prerušiť stavebné konanie, a to ani v prípade odvolania proti rozhodnutiu o vylúčení účastníka stavebného konania. V takýchto prípadoch sa však v záujme zachovania právnej istoty stanovuje, že stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť skôr ako nastane právoplatnosť rozhodnutia o vylúčení účastníka stavebného konania.
Súčasťou stavebného povolenia sú všetky súvisiace rozhodnutia stavebného úradu, a to povolenia na odstránenie pozemných stavieb na území strategickej investície, ktoré je nevyhnutné asanovať, a povolenia na uskutočnenie súčastí strategickej investície a vyvolaných úprav.
Ak stavebník pred vydaním stavebného povolenia preukázal, že má vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba strategickej investície alebo podal návrh na vyvlastnenie podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení alebo návrh na vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13 na taký pozemok alebo má priznanú predbežnú držbu takého pozemku podľa tohto zákona alebo má vlastnícke alebo iné právo k pozemnej stavbe, ktorá má byť asanovaná, odvolaniu proti stavebnému povoleniu a rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením možno vylúčiť odkladný účinok.
Z dôvodu potreby vykonania komplexných úkonov, ktoré môžu byť nevyhnutné pred začatím výstavby strategickej investície sa navrhuje platnosť stavebného povolenia na začatie výstavby strategickej investície na 5 rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti stavebného povolenia s možnosťou predĺženia o ďalších 5 rokov na žiadosť stavebníka.
S cieľom optimalizovať procesy pri výstavbe strategických investícií sa upravuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre vlastníka elektrického, telekomunikačného a potrubného vedenia v súvislosti s potrebnou preložkou týchto vedení pri stavbe strategických investícií. Uvedená úprava vychádza z § 4 ods. 10 zákona č. 667/2007 Z. z.. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je in personam a sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. Návrh na vykonanie záznamu je povinný podať stavebník, t.j. investor. V prípade ak ho nepodá, zodpovedá za škodu spôsobenú porušením svojej povinnosti. Návrh na vykonanie záznamu môže podať aj vlastník vedenia.
Ustanovuje sa, že spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby pred dokončením sa uskutoční vždy, ak sa skutočným realizovaním podstatne nemení charakter a účel realizovanej stavby a zmena stavby sa realizuje na pozemkoch uvedených v stavebnom povolení pre strategickú investíciu a ak skutočným realizovaním stavby nedôjde k takej zmene, ktorá by podliehala zisťovaciemu konaniu alebo konaniu o posudzovaní vplyvov. Stavebník je povinný doručiť žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením na vedomie príslušnému správnemu orgánu na úseku posudzovania vplyvov.
K § 15
Na urýchlenie vydávania stavebného povolenia sa ustanovuje možnosť spojenia vyvlastňovacieho konania s konaním o vydanie stavebného povolenia. Investor môže spolu so žiadosťou o stavebné povolenie požiadať stavebný úrad o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13. V takom prípade bude stavebný úrad viesť vyvlastňovacie konanie spolu so stavebným konaním. Stavebný úrad rozhodne o žiadosti podľa stavebného zákona, a ak žiadosti podľa stavebného zákona vyhovie a sú splnené podmienky na vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení, rozhodne v spoločnom rozhodnutí aj o vydaní medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13. Pred vydaním medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení sa ústne pojednávanie o návrhu nenariaďuje.
K § 16
Ustanovuje sa možnosť pre investora a osôb zabezpečujúcich výstavbu strategickej investície vstupovať na cudzie pozemky v okolí strategickej investície, na účely výstavby, dozoru a na iné účely súvisiace s výstavbou strategickej investície. Táto možnosť je prevzatá z § 15 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
K § 17
Odsek 1 upravuje prílohy návrhu na začatie kolaudačného konania pre strategické investície. Povinnou prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania pre strategické investície nie sú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce podľa § 143 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z., tieto je stavebník oprávnený predložiť stavebnému úradu v priebehu kolaudačného konania. Ak záväzné stanoviská nie sú vydané v stanovenej 7-dňovej lehote, považujú sa za súhlasné a na neskoršie podané záväzné stanoviská sa neprihliada. Zároveň sa stanovuje, že účastníkov konania stavebný úrad neoboznamuje s predloženými záväznými stanoviskami a na námietky účastníkov konania, ktoré sa týkajú nesúladu záväzných stanovísk stavebný úrad neprihliada. Odstraňujú sa tým aplikačné problémy, v dôsledku ktorých účastníkmi podané námietky proti nesúladu záväzných stanovísk neprimerane a zbytočne predlžujú kolaudačné konanie.
V záujme zrýchlenia kolaudačného konania stavebný úrad oznamuje začatie kolaudačného konania verejnou vyhláškou a zverejnením na webovom sídle.
Upresňuje sa ustanovenie § 83 stavebného zákona, ktoré umožňuje predčasné užívanie stavby. Účelom je preveriť v "skúšobnej" prevádzke zhotovené stavebné diela. Bez toho je v praxi ťažké odhaliť nedostatky, ktoré je povinný stavebný úrad v kolaudačnom konaní zisťovať.
Upresňuje sa ustanovenie § 84 ods. 3 stavebného zákona na pokračovanie v kolaudačnom konaní po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky, bez potreby a možnosti začatia nového kolaudačného konania.
Odvolanie proti kolaudačnému konaniu nemá odkladný účinok.
K § 18
Na zabezpečenie urýchlenia procesu realizácie strategických investícií sa v odseku 1 upravuje, že ak vláda určí miestne príslušný správny orgán na rozhodovanie na prvom stupni a na rozhodovanie o opravných prostriedkoch pre povoľovacie a vyvlastňovacie konania o strategickej investícii, takéto špeciálne správne orgány sú povinné konať v konaniach týkajúcich sa strategických investícii prednostne a striktne dodržiavať všetky lehoty stanovené týmto zákonom a príslušnými právnymi predpismi. Na splnenie týchto povinností sú oprávnené na nevyhnutný čas potrebný na vydanie príslušných rozhodnutí o strategickej investícii prerušiť akékoľvek iné pred nimi prebiehajúce konania, ktoré sa netýkajú strategických investícií.
Špeciálnym správnym orgánom možno z rozpočtu investora alebo príslušného ministerstva poskytnúť potrebné technické vybavenie, spotrebný materiál a prostriedky na výkonnostné odmeny pre zamestnancov. Na zabezpečenie potrebných kapacitných možností špeciálnych správnych orgánov môže špeciálny správny orgán na rozhodovanie o opravných prostriedkoch na potrebný čas prideliť potrebný počet zamestnancov svojho úradu špeciálnemu správnemu orgánu na rozhodovanie na prvom stupni.
Ak aj napriek uvedeným opatreniam špeciálny správny orgán na rozhodovanie na prvom stupni nekoná v súlade s odsekom 1, je špeciálny správny orgán na rozhodovanie o opravných prostriedkoch oprávnený bez prerušenia príslušného konania sám vo veci konať a rozhodnúť.
K § 19 až 21
Súčasný model prípravy, obstarávania a financovania investičných projektov v dopravnom sektore odďaľuje benefity a vplyvom inflácie zdražuje tieto investície. Preto sa vláda SR zaviazala vytvoriť legislatívne podmienky na účely zefektívnenia procesov pri príprave, umiestňovaní a povoľovaní stavieb dopravnej infraštruktúry s cieľom urýchliť ich realizáciu a odovzdanie do užívania. Časť týchto opatrení smeruje aj do oblasti verejného obstarávania.
Pokiaľ ide o úpravu postupov verejného obstarávania, odchýlky sú len minimálne, keďže tieto sú už dnes v podstatnej miere zosúladené na úroveň príslušných smerníc. Navrhuje sa preto ustanoviť len niekoľko úprav na účely mierneho zrýchlenia procesov. Keďže ide o technicky rozsiahle úpravu, sú realizované priamo v novelizačnom článku XI a tam aj odôvodnené.
Osobitne len vo vzťahu k strategickým investíciám sa navrhuje úprava lehoty pre podanie žiadosti o vysvetlenie zo strany záujemcu, nakoľko sa bežne vo verejných obstarávaniach stáva, že žiadosť o vysvetlenie príde napr. sedem dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, a teda verejný obstarávateľ má len jeden deň na odpoveď a za účelom poskytnutia vysvetlenia nemá verejný obstarávateľ častokrát inú možnosť, ako predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk, čím sa následne predlžuje verejné obstarávanie, ak chce poskytnúť dostatočné vysvetlenie a vyhnúť sa žiadosti o nápravu.
Ďalšia skupina zmien sa týka premietnutia verejného záujmu na realizácii strategickej investície, ktorý je identifikovaný jednak samotným zákonom, ale následne aj v procese rozhodovania orgánov štátu o strategickej investícii, aj do ďalších právnych vzťahov. Jednak môže byť, podľa účinnej úpravy verejného obstarávania, tento záujem prezumovaný vo vzťahu ku konaniu o neplatnosti zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. S tým sú spojené aj úpravy týkajúce sa zodpovednosti, ktoré vychádzajú z premisy, že štatutárny orgán investora realizuje úkony vo verejnom záujme v rozsahu a čase, ktorý určila vláda Slovenskej republiky. Inak povedané, mandát a jeho rozsah, vrátane časového rozsahu a prípadného ďalšieho postupu bude realizovaný v súlade s rozhodnutím štátneho orgánu a ak bude obsah mandátu dodržaný, štát, ktorý je štátnym orgánom zastúpený, nebude môcť prípadnú škodu pričítať osobe štatutára, ktorá v mene investora mandát plnila.
Tretia časť
K § 22
Tretia časť na sa vzťahuje na postupy a podmienky vydávania povolení pri výstavbe projektov dopravnej infraštruktúry v rámci vymedzených projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (ďalej len „úsek TEN-T“). Táto dopravná sieť pozostáva z dvoch úrovní, a to zo základnej a súhrnnej siete. Vzhľadom na uvedené, ako aj možnosť rozšíreného vymedzenia úsekov TEN-T, ktoré smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (ďalej len „smernica“) pripúšťa, boli definované úseky v rámci oboch úrovní - prílohy č. 1 časti A a častí B a C zákona.
Predmetom úpravy návrhu zákona je aj proces cezhraničného verejného obstarávania.
Na základe analýzy Európskej komisie (ďalej len „EK“) napredovanie v oblasti rozvoja TEN-T nepokračuje dostatočne rýchlo na jej kompletné dobudovanie v požadovaných míľnikoch. Jedným z hlavných dôvodov omeškania výstavby TEN-T sú zdĺhavé povoľovacie procesy, či procesy v oblasti verejného obstarávania.
Ustanovenia tretej časti návrhu zákona sa preto automaticky použijú na projekty dopravnej infraštruktúry, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.
V prípade ak vláda určí projekt dopravnej infraštruktúry, uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona za strategickú investíciu, na takýto projekt dopravnej infraštruktúry sa použijú aj ustanovenia druhej časti zákona, čím sa ešte viac urýchlia jednotlivé povoľovacie procesy. Ustanovenia tretej časti sa nevzťahuje na tie strategické investície, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1.
V uvedenom ustanovení sa vymedzujú jednotlivé definície týkajúce sa realizácie projektov TEN-T. Jedná sa napríklad o definíciu projektu, obsahom ktorého je základný opis schvaľovacích rozhodnutí a konečného rozhodnutia, ďalej definíciu cezhraničného projektu a iné. Schvaľovacími rozhodnutiami sú rozhodnutie podľa zákona 24/2006 Z. z., územné rozhodnutie, ak povinnosť jeho vykonania vyplýva zo zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a stavebné povolenie.
Za konečné rozhodnutie o schválení sa na účely tohto návrhu zákona rozumie právoplatné stavebné povolenie podľa stavebného zákona.
Cezhraničným projektom sa na účely návrhu zákona rozumie projekt, ktorý začína na území Slovenskej republiky a prechádza cez štátnu hranicu do susediaceho štátu Európskej únie.
Predkladateľom projektu je právnická osoba založená na účel výstavby a prevádzky dopravnej infraštruktúry, ktorá plánuje navrhovaný projekt realizovať.
Postupom vydávania povolenia je postup, alebo konanie ktoré je vymedzené v stavebnom zákone a zákone č. 24/2006 Z. z. Tento postup začína doručením zámeru navrhovanej činnosti (pri projektoch, ktoré nespadajú do kategórie povinného hodnotenia) alebo doručením správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie alebo jej zmeny pri projektoch podliehajúcich povinnému posudzovaniu.
Spoločným orgánom sa rozumie taký subjekt, ktorý je zriadený po dohode medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom Európskej únie (Rakúska republika, Česko, Maďarsko, Poľská republika), ktorého cieľom bude uľahčiť a urýchliť postupy vydávania povolení pri cezhraničných projektoch.
K § 23
Vymedzujú sa určené orgány v rámci štátnej správy pre riešenie problematiky posudzovania a povoľovania výstavby infraštruktúry TEN-T. Zvolila sa forma viacerých určených orgánov v nadväznosti na ich pôsobnosť ako príslušných úradov pre jednotlivé druhy konaní a projektov. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby všetky orgány zapojené do postupu udeľovania povolení, vrátane určeného orgánu uprednostňovali predmetné projekty na zrýchlenie samotných konaní. Z tohto dôvodu sa určenými orgánmi stavajú tie orgány, ktoré sú aj príslušné rozhodovať vo veci.
Zároveň tak ako v prípade stavieb, ktoré nespadajú do pôsobnosti tohto zákona budú musieť určené orgány zabezpečiť dokumenty vymedzené v odseku 2, pričom sú zároveň povinné bezodkladne oznámiť rozhodnutie o schválení predkladateľovi projektu.
Určenie týchto subjektov má logický základ aj z pohľadu ich znalostí vo veci, pretože okrem povinnosti prednostne konať vo veci vymedzených projektov, sa ustanovuje pre určené orgány ďalšia povinnosť, a to informovať o skutočnostiach vymedzených v odsekoch 3 až 8.
Určený orgán má tak povinnosť na žiadosť predkladateľa projektu v ktoromkoľvek štádiu prípravy projektu poskytnúť mu informácie vymedzené v odseku 3. Predkladateľ projektu tak môže požiadať príslušný určený orgán, aby mu vymedzil podrobné náležitosti žiadosti projektu stavby. Informácie potrebné pre doplnenie tejto žiadosti určený orgán poskytne tiež len na základe podanej žiadosti, v obidvoch prípadoch sa tak požaduje iniciatívne konanie predkladateľa projektu, teda určený orgán nemá povinnosť konať z vlastnej iniciatívy. Zároveň tieto žiadosti musia spĺňať aj zákonom požadované náležitosti pre jednotlivé druhy konaní, pričom ak osobitné náležitosti vyplývajúce z osobitných predpisov alebo z návrhu zákona absentujú, určený orgán ma povinnosť usmerniť predkladateľa pri týchto nedostatkoch. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť bude musieť obsahovať náležitosti vymedzené v osobitných predpisoch.
Zároveň sa ustanovuje aj oznamovacia povinnosť pre orgány, ktorých rozhodnutia, stanoviská a povolenia sú povinnou náležitosťou pre vydanie rozhodnutia o schválení. Týmito orgánmi môžu byť napríklad dotknuté orgány v prípade stavebného konania.
Práve informačná povinnosť určených orgánov sa čiastočne odzrkadlí aj na povinnosti zverejniť niektoré údaje a informácie no svojich webových sídlach, aby predkladateľ projektu disponoval základným informačným rozsahom pre vymedzené potreby.
K § 24
V § 24 sú definované povinnosti, kompetencie, činnosti určeného orgánu pri cezhraničných projektoch, ako sú koordinovanie procesov a dohoda na spoločnom postupe vydávania rozhodnutia o schválení. Určený orgán je ďalej povinný spolupracovať s európskym koordinátorom a informovať ho o postupe vydávania povolenia tak, aby mohol európsky koordinátor uľahčiť kontakty medzi určenými orgánmi jednotlivých členských štátov zúčastnených na postupe vydávania rozhodnutia o schválení v rámci cezhraničného projektu.
Pri cezhraničných projektoch tiež umožňuje založenie takzvaného spoločného orgánu, ktorý má za úlohu koordinovať činnosti konkrétneho projektu v rámci susedných štátov zúčastnených na projekte.
K § 25
Určené orgány majú zákonnú povinnosť prijať konečné rozhodnutie o schválení do štyroch rokov odo dňa začiatku vydávania povolenia. Jasne sa určuje, ktorými úkonmi je povoľovací proces zahájený. V prípade projektov, na ktoré sa nevzťahuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie je počiatočným úkonom podanie žiadosti na vydanie záväzného stanoviska, pričom od tohto momentu začína plynúť lehota štyroch rokov. Zároveň je nutné uviesť, že určený orgán v územnom konaní musí rozhodnúť v takej lehote, aby bolo zabezpečené ďalšiemu určenému orgánu rozhodnúť v stavebnom konaní v lehote spomínaných štyroch rokov. Pre určený orgán tak vzniká povinnosť, aby svojim konaním zabezpečil dostatočný čas pre nadväzujúce konanie ďalšieho určeného orgánu, čím sa eliminuje predĺženie lehoty.
V prípade projektov, pri ktorých z rozsahu vyplýva, že podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie je situácia obdobná, s tým rozdielom, že štvorročná lehota začne plynúť podaním správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, pričom podaním tejto správy začína správne konanie ako také. Ponímanie počiatočného štádia posudzovania vplyvov na životné prostredie z hľadiska podania spomenutej správy tak spĺňa požiadavku zabezpečenia štvorročnej lehoty na vydanie konečného rozhodnutia o schválení. Dôvodom prečo sa štvorročná lehota počíta až od predloženia správy o hodnotení je fakt, že v rámci určovania rozsahu hodnotenia sa stanovujú podmienky, podľa ktorých je potrebné urobiť monitoring dotknutých zložiek životného prostredia, ktoré môžu presiahnuť jedno vegetačné obdobie. Ide o oblasť, ktorú zo strany navrhovateľa projektu nie je možné ovplyvniť.
Ak dôjde k nedodržaniu lehoty je nutné, aby určený orgán vypracoval o tejto skutočnosti záznam. Určený orgán môže v osobitných prípadoch predĺžiť lehotu. V prípade, keď už raz bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty a požadovalo by sa ďalšie predĺženie lehoty, muselo by ísť o odlišný dôvod ako v prvom prípade, pretože zákon dáva možnosť predĺžiť lehotu z rovnakého dôvodu len raz. Zároveň je nutné, aby určený orgán dôkladne posudzoval dôvody, pre ktoré je nutné žiadať predĺženie lehoty. Odôvodnenosť predĺženia lehoty spočíva v prekážkach, ktoré zásadným spôsobom bránia vo vydaní rozhodnutia o schválení. V prípade, ak je teda predĺženie riadne odôvodnené musí určený orgán, ktorý o tejto skutočnosti rozhodol, informovať ostatné určené orgány, ktoré o danom projekte ešte len budú rozhodovať.
Zároveň sa vymedzuje, v ktorých prípadoch štvorročná lehota neplynie, a to v prípadoch uvedených v odseku 4. Určený orgán je povinný dohliadať na dodržanie lehoty, pričom za oneskorenie spôsobené predkladateľom projektu nenesie zodpovednosť.
K § 26
V predmetnom ustanovení sa definujú postupy cezhraničného obstarávania, kde postup vo verejnom obstarávaní je v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) realizovaný spoločným subjektom alebo jeho ovládanou osobou v zmysle Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov podľa právnych predpisov jedného zo zúčastnených členských štátov, a to toho členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt sídlo, pokiaľ sa v písomnej dohode medzi zúčastnenými členskými štátmi nedohodne inak.
K § 27
Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sa stanovuje povinnosť pravidelne vypracovať a predkladať EK správu o výsledkoch a zároveň stanovuje rozsah údajov, ktoré musí správa o výsledkoch obsahovať. Správa sa vypracuje na základe vyžiadaných informácií od určeného orgánu, ktorý je povinný informácie relevantné pre spracovanie správy pre EK predkladať ministerstvu. Správa s výsledkoch sa prvý krát predkladá do 10. augusta 2026 a potom každé dva roky na EK.
Štvrtá časť
K § 28
Ustanovujú sa spoločné ustanovenia.
V odseku 1 sa na vypracovanie znaleckých posudkov podľa návrhu zákona upravuje možnosť použitia predbežných geometrických plánov vypracovaných autorizovanou osobou bez overenia orgánu geodézie, v ktorých sú vyznačené diely pred pridelením parcelného čísla vzniknuté odčlenením časti pozemkov so samostatným parcelným číslom
V odseku 2 sa vylučuje použitie správneho poriadku na posudzovanie žiadosti a žiadosti o zmenu osvedčenia.
Podľa odseku 3 príslušné ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje osvedčenia a zmeny osvedčení vydané podľa tohto zákona do 14 dní odo dňa ich vydania.
V odseku 4 sa vyjadruje, že navrhované opatrenia nie sú nezávislé na existujúcom právnom stave, ale naopak, že vychádzajú z už existujúcich právnych inštitúcií stavebného konania a kolaudačného konania, pričom návrh zákona je vo vzťahu k stavebným predpisom lex specialis.
V odseku 5 sa stanovuje, že na strategické investície, ktoré sú diaľnicami sa vzťahuje ustanovenie zákona č. 669/2007 Z. z., pričom návrh zákona je vo vzťahu k uvedenému zákonu lex specialis.
V odseku 6 sa vyjadruje, že ustanovenia tretej časti sa vzťahujú na dopravnú infraštruktúru uvedenú v prílohe č. 1, ktorá nie je určená za strategickú investíciu.
V odseku 7 sa vylučuje použitie ustanovení, ktoré by mohli byť použité na obštrukcie, a ustanovení o nepotrebnom formálnom úradovaní, ktoré môže spomaliť priebeh konania bez toho, aby riešilo niečo podstatné.
V odseku 8 sa uvažuje namiesto troch vyhotovení geometrických plánov predkladať len jeden, pretože správny orgán na konanie nepotrebuje viac ako jeden exemplár. Usporí sa tým veľké množstvo papiera i peňazí na osvedčovanie listín a podpisov na nich a na kolky.
V odseku 9 sa vyjadruje, že náklady za výkup alebo vyvlastnenie pozemkov a stavieb, vrátane nákladov znaleckého posudku správnych a notárskych poplatkov znáša investor.
V odseku 10 sa na strategické investície vylučuje použitie zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov.
V odseku 11 sa vyjadruje, že kasačná sťažnosť podaná voči rozhodnutiam krajského súdu v uvedených konaniach má odkladný účinok.
K § 29
Ustanovuje sa splnomocňujúce ustanovenie pre vládu nariadením ustanoviť, podrobnosti o kritériách, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo posudzovať, či investičný projekt, ktorý je predmetom žiadosti o vydanie osvedčenia spĺňa zákonné podmienky na určenie za strategickú investíciu a zároveň určí kritériá hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti, ktorú nevykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky na účely hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície.
K § 30
Ak ku dňu účinnosti návrhu zákona sa na strategickú investíciu začali a právoplatne neskončili konania a postupy, ku ktorým odchýlky ustanovuje tento zákon, takéto konania a postupy začaté a právoplatne neukončené do účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Právne účinky úkonov v konaniach a postupoch podľa odseku 2, ktoré boli vykonané do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Prechodné ustanovenia umožňujú dokončiť vydanie povolení podľa doterajších predpisov v prípadoch, ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona. Zároveň odsek 5 stanovuje, pre ktoré prípady cezhraničného obstarávania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa predmetný zákon vzťahuje resp. nevzťahuje.
K § 31
Vymedzujú sa právne akty Európske únie, ktoré sa zákonom preberajú (príloha č. 2).
K čl. II
Úpravy stavebného zákona sa týkajú v bode 1 doplnenia, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje ani na prípravu územia na realizáciu strategickej investície.
Ďalšie úpravy v stavebnom zákone sa týkajú v bode 2 zastavenia územného konania zo strany stavebného úradu najneskôr do 4 mesiacov pre stavby podľa návrhu zákona, v bode 3 prednostného oznámenia o začatí územného konania dotknutým orgánom pre stavby podľa návrhu zákona zo strany stavebného úradu, v bode 4 prednostného začatia stavebného konania zo strany stavebného úradu pre stavby podľa návrhu zákona, v bode 5 doplnenia, že obec sa v prípade strategických investícií nepovažuje za dotknutý orgán, v bode 6 sa dopĺňa dotknutý orgán stavebného zákona o určený orgán podľa návrhu zákona a v bode 7 sa dopĺňa, že lehota 7 dní sa aplikuje na podanie záväzného stanoviska v prípade strategických investícií.
K čl. III
Navrhuje sa, aby právne úkony uzatvárané medzi Slovenským pozemkovým fondom a investorom o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej v osvedčení o strategickej investícii neboli prerokúvané radou, čím sa odstránia administratívne prekážky uzatvárania zmlúv o prevode vlastníckych práv k pozemkom podľa § 8 odsek 1.
K čl. IV
Dopĺňa sa oslobodenie od správnych poplatkov pre investora, ktorému bolo vydané osvedčenie o strategickej investícii.
K čl. V
V bode 1 je vyjadrená potreba rozhodnutia o návrhu na vklad do 15 dní pri strategických investíciách.
V bode 2 sa dopĺňa možnosť zápisu geometrického plánu bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť investora.
K čl. VI
V bode 1 sa vyjadruje, že k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy sa nevyžaduje súhlas vlastníka ani pri strategických investíciách.
V bodoch 2 až 4 sa dopĺňa osobitný postup pri trvalom alebo dočasnom odňatí alebo použití poľnohospodárskej pôdy aj pri strategických investíciách.
K čl. VII
Príprava a realizácia strategickej investície podlieha osobitnému spôsobu vypracovávania a zverejňovania štúdií uskutočniteľnosti, a to tak, ako to určí vláda.
K čl. VIII
Dopĺňa sa možnosť využívania lesných pozemkov na základe záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do vydania rozhodnutia o vyňatí alebo rozhodnutia o obmedzení využívania aj pre strategické investície.
K čl. IX
Keďže návrh zákona bude upravovať osobitné postupy v zisťovacom konaní a v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je nevyhnutné vzťah medzi oboma zákonmi vyjadriť explicitne ako vzťah medzi všeobecným a osobitným právnym predpisom. Návrh zákona je vo vzťahu k zákonu č. 24/2006 Z. z. lex specialis.
Ostatné úpravy v zákone č. 24/2006 Z. z. sa týkajú prednostného vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska zo strany príslušného orgánu pre navrhované činnosti podľa návrhu zákona.
K čl. X
Zavádza sa inštitút vydávania medzitýmneho rozhodnutia vo vyvlastňovacích konaniach, ak takú možnosť upravujú osobitné predpisy.
K čl. XI
K bodu 1
Vzhľadom na potrebu upraviť osobitosti postupov vo vzťahu k strategickým investíciám a vybraným úsekom diaľnic sa navrhuje, aby tieto mohli byť ustanovené osobitným predpisom a navrhuje sa tiež vyjadriť princíp prednosti úpravy v osobitnom predpise.
K bodom 2 až 13
V nadväznosti na zrušenie inštitútu žiadosti o nápravu sa navrhujú legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.
K bodom 14 až 17
Súčasný model prípravy, obstarávania a financovania investičných projektov v dopravnom sektore odďaľuje benefity a vplyvom inflácie zdražuje tieto investície. Preto sa vláda SR zaviazala vytvoriť legislatívne podmienky na účely zefektívnenia procesov pri príprave, umiestňovaní a povoľovaní stavieb dopravnej infraštruktúry s cieľom urýchliť ich realizáciu a odovzdanie do užívania. Časť týchto opatrení smeruje aj do oblasti verejného obstarávania. Na úrovni organizácie Úradu pre verejné obstarávanie sa navrhuje zriadiť osobitný orgán, podpredsedu pre strategické investície a na účely posilnenia profesionalizácie procesu dohľadu nad ich obstarávaním zriadiť aj osobitný organizačný útvar pre strategické investície. Zároveň sa navrhuje ustanoviť funkčnú príslušnosť tohto nového útvaru v revíznych postupoch, ktoré sa týkajú strategických investícií. Samotný obsah tohto pojmu bude definovaný osobitým zákonom, do jeho schválenia bude pod strategickou investíciou, v zmysle prechodného ustanovenia, patriť zákazka z oblasti dopravnej infraštruktúry, teda týkajúca sa najmä diaľničnej, cestnej a železničnej siete, prípadne vodné cesty. Ide o jedno z opatrení, ktoré v spojení s ostatnými má za cieľ dosiahnuť prínos v oblasti investičnej prípravy, realizácie projektov, či financovania údržby a opráv.
K bodom 18 až 20
Navrhuje sa zmena v právnej úprave podmienok na zvolenie do funkcie predsedu a podpredsedu úradu, konkrétne vypustenie podmienky disponovania s oprávnením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Dôvodom je, že daná podmienka nemá z pohľadu ochrany utajovaných skutočností v tejto podobe zmysel.
Cieľom bezpečnostných previerok je zabezpečiť, aby k utajovaným skutočnostiam získali prístup len osoby, ktoré zaručia ich ochranu. Bezpečnostné previerky teda sú nástrojom na získavanie, analýzu a vyhodnocovanie potenciálnych bezpečnostných rizík spojených s preverovaným subjektom, avšak v spojení s ich cieľom – ochranou utajovaných skutočností a nie v spojení s „posúdením dôveryhodnosti“, či inej vlastnosti kandidáta na verejnú funkciu. Inými slovami, mali by sa vyžadovať všade tam, kde výkon danej funkcie bez príslušného oprávnenia nie je možný, resp. de facto paralyzuje chod inštitúcie, v ktorej sa funkcia vykonáva.
To nie je prípad Úradu pre verejné obstarávanie, čo je zrejmé aj z minulého fungovania úradu, kedy táto podmienka pre výkon funkcie neexistovala a činnosť úradu a ani výkon funkcie žiadnym spôsobom neobmedzovala. Ak by prax výkonu funkcie ukázala, že je bezpečnostná previerka nevyhnutná, možno o ňu požiadať štandardným režimom počas výkonu funkcie.
V nadväznosti na túto zmenu sa upravujú aj súvisiace ustanovenia, vrátane technických úprav.
K bodu 21
Navrhuje sa priamo v zákone upraviť spôsob určenia výšky platu predsedu úradu a podpredsedu úradu, a to s prihliadnutím na vývoj odmeňovania iných verejných funkcionárov, resp. existujúcich zásady ohodnocovania v prípade iných nezávislých regulátorov alebo nezávislých inštitúcií.
K bodom 22 a 23
V nadväznosti na zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategické investície sa upravujú aj súvisiace ustanovenia, vrátane technických úprav.
K bodom 24 až 32
Navrhuje sa vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, keďže príslušné európske smernice tento inštitút nevyžadujú a jeho vypustením dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Otázky, aj v spojení s výhradami k dokumentácii, môžu uchádzači a záujemci stále adresovať formou žiadosti o vysvetlenie a v spojení s možnosťou vykonať autoremedúrou nápravu nie je zachovanie žiadosti o nápravu nevyhnutné.
V nadväznosti na zrušenie inštitútu žiadosti o nápravu sa navrhujú aj legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.
K bodu 33
S ohľadom na dĺžku súdneho konania žaloby podané podľa § 180 ods. 1 ZVO nepriniesli sledovaný účel. Hoci, ako vyplýva aj z bodu 14 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, neplatnosť je najúčinnejším spôsobom na obnovenie súťaže a vytvorenie nových obchodných príležitostí pre tie hospodárske subjekty, ktorým bola nezákonným spôsobom odobratá možnosť zúčastniť sa na súťaže, nad obnovením súťaže možno relevantne rozmýšľať len v prípade, pokiaľ táto prebieha, resp. okolnosti prípadu umožňujú aspoň sčasti zabezpečiť nápravu novou súťažou. S ohľadom na skutočnosť, že v konaniach, ktoré začali na základe návrhu úradu podľa § 180 ods. 1 vo väčšine prípadov v dôsledku trvania súdneho konania dochádza (resp. už došlo) k úplnému splneniu predmetu zákazky, podané žaloby ďalej neplnia svoj účel. Súčasne aktuálne nastavenie vytvára priestor na dvojkoľajnosť v rozhodovaní medzi správnymi súdmi a civilnými súdmi, a to v otázkach verejného obstarávania. Takáto dvojkoľajnosť má však tendenciu negatívne ovplyvňovať verejné obstarávanie. Zastavenie konaní na základe už podaných žalôb v kontexte zrušenia právomoci úradu podávať žaloby podľa § 180 má potenciál zjednodušiť procesy verejného obstarávania v duchu právnej istoty subjektov verejného obstarávania.
K bodu 34 až 35
V nadväznosti na zrušenie inštitútu žiadosti o nápravu sa navrhujú legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.
K bodu 36
Vzhľadom na vykonané zmeny sa navrhujú štandardné prechodné ustanovenia.
K čl. XII
Úprava nadväzujúca na zmeny spojené so zriadením funkcie podpredsedu úradu pre strategické investície a s úpravami v postavení Úradu pre verejné obstarávanie a jeho orgánov.
K čl. XIII
Článok ustanovuje účinnosť zákona.
K Prílohe č. 1
Príloha č.1 definuje úseky transeurópskej dopravnej siete na území Slovenskej republiky na ktorých sa budú uplatňovať postupy podľa návrhu zákona. V časti A obsahuje prioritné úseky, ktoré definuje smernica. Časť B sa týka ostatných chýbajúcich úsekov základnej siete a časť C definuje úseky nedokončenej súhrnnej TEN-T, resp. úseky ktoré nespĺňajú požadované parametre na TEN-T, na ktorých sa budú uplatňovať postupy podľa tretej časti návrhu zákona.
K Prílohe č. 2
Obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.