A. Všeobecná časť
Potreba prípravy a predloženia návrhu zákona o Vojenskom spravodajstve (ďalej len „návrh zákona“) bola iniciovaná predovšetkým poznatkami z aplikačnej praxe, ktoré poukazujú na potrebu vytvorenia podmienok na efektívne, flexibilné a včasné použitie prostriedkov a zariadení Vojenského spravodajstva voči hrozbám plynúcim z dynamicky sa meniacej bezpečnostnej situácie na zabezpečenie obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky. Základom pre spracovanie návrhu zákona bolo použitie existujúcich inštitútov využívaných Vojenským spravodajstvom už v súčasnosti, ich precizovanie z pohľadu aktuálnosti dnešnej doby, ako aj doplnenie nových inštitútov potrebných pre plnohodnotné plnenie úloh Vojenským spravodajstvom.
V súčasnosti platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, ktorý sa predloženým návrhom zákona navrhuje zrušiť, vychádzal zo spoločensko-politických a bezpečnostných pomerov, ktoré existovali v čase konštituovania Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. Po 28 rokoch účinnosti sa zákon o Vojenskom spravodajstve stal z pohľadu aplikačnej praxe nevyhovujúci a nezodpovedajúci súčasnej spoločenskej potrebe modernej právnej úpravy pôsobenia Vojenského spravodajstva v novom bezpečnostnom prostredí.
Stav a vývoj medzinárodnej bezpečnostnej situácie, najmä v súvislosti s rastúcim nebezpečenstvom teroristických útokov vyžaduje posilnenie postavenia a efektívnosti plnenia úloh Vojenského spravodajstva v boji s týmto nebezpečenstvom. Navrhovaná úprava zohľadňuje aj skutočnosť, že Slovenská republika sa začlenením do Severoatlantickej aliancie stala súčasťou geostrategického priestoru s pre ňu úplne novými bezpečnostnými rizikami vojenského a nevojenského charakteru, ako sú napríklad kybernetické alebo hybridné hrozby a útoky.
Cieľom návrhu zákona je vytvorenie takého legislatívneho rámca, ktorý umožní Vojenskému spravodajstvu efektívnejšie plniť úlohy a vykonávať spravodajskú činnosť a bezpečnostné opatrenia v rozsahu, ktorý zodpovedá požiadavkám aktuálneho bezpečnostného prostredia. Návrh zákona taktiež zefektívni ofenzívne pôsobenie Vojenského spravodajstva voči asymetrickým hrozbám, zaistí ich včasnú identifikáciu, monitorovanie a prijímanie následných spravodajských opatrení. Zmeny, ktoré návrh zákona prináša, precizujú a dopĺňajú úlohy a oprávnenia Vojenského spravodajstva a taktiež posilňujú kontrolu Vojenského spravodajstva mechanizmami vnútornej i vonkajšej kontroly, čím vytvárajú právny základ pre adekvátne pôsobenie Vojenského spravodajstva.
Predkladaný návrh zákona reaguje na potrebu zvýšenia podielu Vojenského spravodajstva v boji s organizovaným zločinom, terorizmom a inými sociálno-patologickými javmi, ktoré môžu vážnym spôsobom ohroziť alebo narušiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť štátu. Záväzky vyplývajúce z euroatlantického integračného procesu tiež vyžadujú posilnenie spravodajského zabezpečenia a podpory ozbrojených síl Slovenskej republiky na úseku obrany Slovenskej republiky.
2
Návrh zákona tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pôsobenia Vojenského spravodajstva v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva a aktívnej reakcie na novovznikajúce hrozby súčasnej spoločnosti a techniky. V návrhu zákona sa tiež kladie dôraz na posilnenie kontroly Vojenského spravodajstva vo forme zavedenia vnútornej i vonkajšej kontroly.
Návrh zákona je konštruovaný na obdobných vecných a koncepčných základoch ako vyžaduje súčasná legislatíva a zároveň rešpektuje osobitnosti bezpečnostnej problematiky vyskytujúcej sa v Slovenskej republike, najmä v jej bezpečnostnom a právnom systéme.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom všetky výdavky na rozpočet sú kryté pridelenými rozpočtovými limitmi. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dátum nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Navrhovaná účinnosť je 1. januára 2023.
B. Osobitná časť
K § 1
V § 1 sa definuje predmet zákona so zohľadnením jeho štruktúry. Tento zákon upravuje pôsobnosť, riadenie, organizáciu, úlohy a kontrolu Vojenského spravodajstva, používanie osobitných prostriedkov, využívanie osobitných oprávnení, prevádzkovanie informačných systémov a evidencií Vojenského spravodajstva, postavenie, ochranu, povinnosti a oprávnenia príslušníka Vojenského spravodajstva a zamestnanca Vojenského spravodajstva a náhradu škody.
K § 2
Predmetné ustanovenie umožňuje Vojenskému spravodajstvu pri plnení jeho úloh obmedziť základné práva a slobody v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Dopĺňajú sa nové oprávnenia Vojenského spravodajstva týkajúce sa používania služobnej techniky, dopravných prostriedkov a služobného psa. Toto ustanovenie sa prispôsobilo aktuálnym technickým potrebám dnešnej spoločnosti, ktoré v predchádzajúcej právnej úprave absentovali. Za účelom plnenia úloh ustanovených týmto zákonom je Vojenské spravodajstvo oprávnené ich používať utajeným spôsobom.
K § 3
V ustanovení sa zavádzajú definície najvýznamnejších pojmov terminologického aparátu navrhovanej právnej úpravy tak, aby základné pojmy zodpovedali požiadavkám obsahovej presnosti a interpretačnej jednoznačnosti.
K § 4
V § 4 sa upravuje pôsobnosť, riadenie a organizácia Vojenského spravodajstva tak, aby bol zabezpečený výkon spravodajskej činnosti. Ustanovuje sa pôsobnosť vlády Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu.
V odsekoch 1 a 2 je vymedzené postavenie Vojenského spravodajstva ako rezortnej spravodajskej služby, ktorá plní úlohy na úseku obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Vojenské spravodajstvo vykonáva spravodajskú činnosť a bezpečnostné opatrenia na tomto úseku a v rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľa na spravodajskom zabezpečení obrany a plnení ďalších úloh. Postavenie Vojenského spravodajstva sa oproti súčasnosti nemení.
Na čele Vojenského spravodajstva je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý ho vymenúva a odvoláva. Vláda Slovenskej republiky má v súlade s týmto ustanovením možnosť vyjadriť sa k osobe riaditeľa Vojenského spravodajstva pred jeho vymenovaním alebo odvolaním.
K § 5
Ustanovenie § 5 obsahuje vymedzenie úloh Vojenského spravodajstva, ktoré vykonáva Vojenské spravodajstvo v rámci svojej pôsobnosti podľa § 4 ods. 1 a 2.
Taxatívny výpočet ustanovených úloh zodpovedá požiadavkám zabezpečenia ochrany záujmov Slovenskej republiky v rôznych relevantných oblastiach a požiadavkám efektívneho spravodajského pôsobenia zameraného na protiprávnu činnosť, ktorá predstavuje závažnú hrozbu vo vzťahu k ústavnému zriadeniu Slovenskej republiky a základným právam a slobodám zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na aktuálne bezpečnostné prostredie, v ktorom dochádza k vzniku reálnych hrozieb a narušeniu bezpečnosti štátu.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou došlo k doplneniu úloh, ktoré vyplynuli z novodobých bezpečnostných hrozieb a z oblastí pôsobnosti Vojenského spravodajstva. Okrem už existujúcich úloh, ktoré Vojenské spravodajstvo plnilo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, sa doplnili ďalšie oblasti zamerané na hybridné hrozby a dezinformácie, radikalizáciu spojenú s terorizmom a extrémizmom a spravodajskú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky pri plnení ich úloh podľa osobitných predpisov.
Radikalizácia je podľa Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024 proces, počas ktorého si jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom nejakej formy politického alebo náboženského extrémizmu osvoja nový systém „hodnôt“, ktoré nie sú v súlade s demokratickým právnym štátom. S osvojením si konkrétnej formy politického alebo náboženského extrémizmu dochádza k „odklonu“ jednotlivca alebo hnutia od demokratického právneho štátu, čím postupne zvyšuje úroveň stotožnenia sa s určitou formou extrémistickej ideológie a rastie jeho odhodlanie realizovať danú formu politického alebo náboženského extrémizmu v praxi aj použitím násilia, vo finálnej fáze radikalizácie aj použitím prostriedkov terorizmu.
Zámerom navrhovaného doplnenia je posilnenie spôsobilosti Vojenského spravodajstva v oblasti boja proti terorizmu reagovať na hrozby spojené s radikalizovanými jednotlivcami a schopnosti odhaľovať prejavy extrémistickej radikalizácie ohrozujúce plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo dotýkajúcich sa profesionálnych vojakov. Navrhované doplnenie zákona je taktiež v súlade s požiadavkami Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2019 – 2022, ako aj Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024.
Hybridné hrozby sú realizované aktivitami charakterizovanými centrálne riadeným spravodajským a informačným pôsobením aktérov (napríklad pôsobením polovojenských skupín, nasadením ozbrojených síl štátneho aktéra bez označenia, kybernetickými útokmi, šírením dezinformácií). Takéto aktivity môžu vznikať skôr, než dôjde k otvorene deklarovaným vojenským operáciám. Polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok a majú negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov štátu.
Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, ale aj pravdivej informácie, ktorá je podaná manipulatívnym spôsobom. Rozšírenie úloh Vojenského spravodajstva sa vykonáva za účelom výraznejšej účasti na zabezpečení obrany a obranyschopnosti Slovenskej republiky.
V tomto ustanovení sa zakotvuje spravodajská podpora ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávaná Vojenským spravodajstvom, ako aj súčinnosť Vojenského spravodajstva poskytovaná ozbrojeným silám Slovenskej republiky pri plnení ich úloh. Ide o rozšírenie vzájomnej spolupráce ozbrojených síl Slovenskej republiky a Vojenského spravodajstva a budovanie efektívnejšej obrany Slovenskej republiky.
K § 6
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy ďalších úloh, ktoré Vojenské spravodajstvo v rámci svojej pôsobnosti plní. Ide najmä o skupinu tzv. podporných úloh administratívno-organizačného a technicko-logistického charakteru.
Ďalšie úlohy Vojenského spravodajstva sa týkajú zabezpečovania interného chodu Vojenského spravodajstva a výskumu a vývoja technických prostriedkov a zariadení.
K § 7
Centrum pre kybernetickú obranu Slovenskej republiky (ďalej len „centrum“) je osobitnou organizačnou zložkou Vojenského spravodajstva, ktorej činnosť je zameraná na kybernetickú obranu Slovenskej republiky a kybernetickú bezpečnosť rezortu ministerstva obrany a zároveň sa podieľa aj na plnení úloh Vojenského spravodajstva podľa § 5 a 6.
V navrhovanom ustanovení sa špecifikuje postavenie centra, jeho pôsobnosť, úlohy a zameranie na úseku kybernetickej obrany Slovenskej republiky, kde vystupuje ako národná autorita pre kybernetickú obranu Slovenskej republiky a zároveň ako hlavná národná autorita na úseku medzinárodnej spolupráce pre oblasť kybernetickej obrany.
Z aplikačnej praxe centra vyplynula potreba legislatívne zadefinovať pasívnu obranu a aktívnu obranu ako prvky kybernetických operácií, ktoré tvoria integrálnu súčasť systému obrany kybernetického priestoru Slovenskej republiky.
Pod pojmom „pasívna obrana“ sa rozumie koordinovaný súbor aktivít centra realizovaný v podmienkach dotknutých tretích strán pre vymedzené oblasti.
Pod pojmom „aktívna obrana“ sa rozumie kompetencia centra na úseku obrany národného kybernetického priestoru koordinovať aktivity zamerané na detekciu a analýzu kybernetických útokov namierených voči kybernetickému priestoru a záujmom Slovenskej republiky. Ak je to nevyhnutné, aktívna obrana zahŕňa aj vykonanie následnej reakcie formou kybernetických operácií vytvárajúcich účinky na útočníkovu informačnú a komunikačnú infraštruktúru s cieľom narušiť jej dostupnosť, dôvernosť a integritu, a tým mu zabrániť vo vykonaní alebo vykonávaní kybernetických útokov.
Navrhované znenie § 7 presne definuje podmienky, za ktorých centrum môže vykonať aktívnu obranu a definuje aj príslušné kontrolné mechanizmy. Konkrétne ide o súhlas ministra obrany Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti súhlas člena Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky povereného predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky s vykonaním aktívnej obrany a povinnosť ministra obrany Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti povereného člena Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky bezodkladne informovať o zahájení a ukončení takéhoto typu kybernetickej operácie predsedu Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
Pre účely tohto zákona sa za kybernetický útok v zmysle Správy o taxonómii a definíciách kybernetickej obrany AC/322-N(2014)0072 považuje konanie alebo aktivita iniciovaná v kybernetickom priestore za účelom narúšania, odopretia prístupu, degradácie alebo ničenia prostredníctvom kompromitovania komunikácie, informácií a iných elektronických systémov, alebo informácií, ktoré sú uchovávané, spracovávané alebo prenášané v týchto systémoch.
K § 8
Ustanovenie § 8 upravuje vnútroštátnu spoluprácu (odsek 1) a medzinárodnú spoluprácu (odsek 2) Vojenského spravodajstva pri plnení úloh podľa tohto zákona.
Vojenské spravodajstvo v rámci vnútroštátnej spolupráce môže kooperovať nielen s ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi a ozbrojenými zbormi, ale aj s orgánmi verejnej moci a inými právnickými osobami a fyzickými osobami.
Vojenské spravodajstvo v rámci medzinárodnej spolupráce môže na základe medzinárodných dohôd uzatvorených so súhlasom vlády Slovenskej republiky taktiež spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a s medzinárodnými organizáciami.
K § 9
V zmysle § 9 Vojenské spravodajstvo poskytuje spravodajské informácie zákonným recipientom, a to na báze pravidelnosti, ad hoc alebo na základe ich žiadosti. Zákon taxatívne vymedzuje okruh adresátov spravodajských informácií v postavení zákonných recipientov a stanovuje ich rozsah a účel, na splnenie ktorého sa získané spravodajské informácie týmto adresátom poskytujú. Zároveň sa ustanovuje subjekt, prostredníctvom ktorého Vojenské spravodajstvo poskytuje spravodajské informácie. Vojenské spravodajstvo je povinné poskytnúť spravodajské informácie aj iným orgánom verejnej moci. Taktiež sa navrhuje ustanoviť garanciu zákonného obmedzenia povinnosti poskytnúť získané informácie z dôvodu, aby ich poskytnutím nedošlo napríklad k ohrozeniu plnenia úloh Vojenského spravodajstva.
V záujme ochrany spravodajských informácií pred takou manipuláciou sa navrhuje ustanoviť pre vymedzené orgány verejnej moci povinnosť, avšak iba v rozsahu ktorý neohrozuje ich činnosť, na základe požiadavky, informovať Vojenské spravodajstvo o spôsobe využitia poskytnutej spravodajskej informácie, ako aj o tom, či sa ním poskytnutá spravodajská informácia potvrdila, z dôvodu overenia hodnovernosti zdroja, ktorý takúto informáciu poskytol alebo z ktorého ju Vojenské spravodajstvo získalo.
K § 10
Navrhovaným ustanovením sa upravuje poskytovanie súčinnosti, ale zároveň sa zabezpečuje ochrana informácií Vojenského spravodajstva, ktorých vyzradením by mohlo dôjsť k znemožneniu plnenia jeho úloh a narušeniu samotnej činnosti Vojenského spravodajstva.
K § 11
Predmetné ustanovenie upravuje kontrolnú pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky a navrhuje sa ustanoviť mechanizmus kontroly činnosti Vojenského spravodajstva.
Činnosť Vojenského spravodajstva je kontrolovaná osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý preveruje súlad činnosti Vojenského spravodajstva s ustanoveniami tohto zákona a osobitnými predpismi.
Vzhľadom na skutočnosť, že špecifiká kontroly Vojenského spravodajstva doteraz neboli v národnej legislatíve upravené, návrh zákona obsahuje aj ustanovenia upravujúce zasadanie osobitného kontrolného výboru vo forme schôdzí, frekvenciu zasadania, zvolávanie schôdzí, ako aj riešenie situácií keď člen osobitného kontrolného výboru prestane byť členom poslaneckého klubu alebo mu zanikne poslanecký mandát.
K § 12
Z dôvodu, že Vojenské spravodajstvo je spravodajská služba v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a riaditeľ Vojenského spravodajstva je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi obrany Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky je ten, kto predkladá osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky najmenejraz ročne podrobnú správu o činnosti Vojenského spravodajstva, podklady potrebné na kontrolu čerpania limitu finančných prostriedkov Vojenského spravodajstva z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a informáciu o vykonaní aktívnej obrany. Osobitnému kontrolnému výboru minister obrany Slovenskej republiky na požiadanie tohto výboru predkladá Štatút Vojenského spravodajstva a zákonom určené platné interné predpisy.
Zákon Vojenskému spravodajstvu taktiež ukladá zverejniť na svojom webovom sídle správu o plnení úloh v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom a v záujme ochrany činnosti Vojenského spravodajstva.
K § 13
Za účelom vytvorenia podmienok na výkon parlamentnej kontroly sa členom osobitného kontrolného výboru umožňuje vstupovať do objektov Vojenského spravodajstva za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Členovia osobitného kontrolného výboru môžu využiť skutočnosti, o ktorých sa dozvedia, iba na dosiahnutie účelu kontroly a sú povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach, a to aj po skončení výkonu ich funkcie. Od povinnosti zachovať mlčanlivosť ich možno oslobodiť len uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, pred prijatím ktorého je Národná rada Slovenskej republiky povinná si vyžiadať stanovisko Vojenského spravodajstva.
K § 14
V ustanovení § 14 je upravená špecifikácia spôsobu kontroly používania informačno-technických prostriedkov v pôsobnosti Vojenského spravodajstva, ktorú realizuje Národná rada Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia
19
pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
K § 15
Ďalšou významnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je úprava trojitej kontroly Vojenského spravodajstva. 1. stupeň predstavuje kontrola podľa § 6 písm. c), 2. stupeň predstavuje kontrola Národnou radou Slovenskej republiky podľa § 11 až 14 a 3. stupňom je vonkajšia kontrola a audit prostredníctvom iných štátnych orgánov uvedených v tomto ustanovení, najmä kontrola vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kontrola a audit iných štátnych orgánov sa týka len hospodárnosti a účelnosti nakladania s majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorý užíva Vojenské spravodajstvo a hospodárenia s verejnými prostriedkami, avšak s istými v zákone uvedenými obmedzeniami. Ustanovuje sa, kto je osobou oprávnenou vykonávať túto kontrolu a audit.
Zachovanie mlčanlivosti je zákonnou povinnosťou orgánov kontroly, orgánov auditu a nimi poverených osôb, a to aj po skončení výkonu funkcie. Oznámenie trestného činu sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Od povinnosti zachovať mlčanlivosť ich možno oslobodiť len rozhodnutím ministra obrany Slovenskej republiky, ktorý si pred prijatím tohto rozhodnutia vyžiada stanovisko Vojenského spravodajstva.
K § 16
Ustanovením sa zavádza oprávnenie Vojenského spravodajstva pri plnení úloh podľa tohto zákona používať osobitné prostriedky a využívať osobitné oprávnenia taxatívne vymenované v tomto ustanovení.
Osobitné prostriedky používané Vojenským spravodajstvom sú doplnené o nové formy ako je služobná technika a služobný pes, ktoré v predchádzajúcom zákone upravené neboli. Dôvodom je reakcia na zmenu bezpečnostného prostredia a prispôsobenie sa súčasnej potrebe, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe.
Navrhované osobitné oprávnenia sledujú vytvorenie podmienok pre utajenie činnosti Vojenského spravodajstva, jeho príslušníkov a osôb konajúcich v prospech Vojenského spravodajstva.
Všetky uvedené osobitné prostriedky a osobitné oprávnenia sú bližšie špecifikované v nasledujúcich ustanoveniach podrobne a jednotlivo.
K § 17
Navrhované ustanovenie obsahuje výpočet informačno-operatívnych prostriedkov, ktoré môže Vojenské spravodajstvo pri plnení úloh podľa tohto zákona používať.
Riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom určí podrobnosti o vedení evidencie, o používaní informačno-operatívnych prostriedkov, najmä o ich ochrane, oprávnenosti prístupu k nim a o lehotách ich uchovávania.
K § 18
Inštitút sledovania je vymedzený ako činnosť, ktorá je vykonávaná utajovaným spôsobom a je zameraná na získavanie informácií o osobách a veciach.
Navrhovaná právna úprava sledovania je konštruovaná tak, aby zodpovedala ústavnoprávnym požiadavkám ochrany základných práv a slobôd a zároveň umožňovala dosiahnuť zákonom ustanovený cieľ použitia tohto informačno-operatívneho prostriedku. V prípade súbehu realizácie operatívneho sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov na účel vyhotovenia záznamu v režime právnej regulácie zákona č. 166/2003 Z. z. musí byť splnená podmienka pre použite tohto druhu osobitného prostriedku ustanovená v uvedenom zákone.
O vykonaní sledovania osôb a vecí rozhoduje riaditeľ alebo ním poverený príslušník Vojenského spravodajstva na základe žiadosti príslušníka Vojenského spravodajstva, vyhotovenej v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Pri sledovaní možno použiť spravodajskú techniku podľa tohto zákona.
Súčasne sa zavádza možnosť Vojenského spravodajstva žiadať technické prostriedky a zariadenia určené na sledovanie osôb a vecí pre vlastnú potrebu alebo zabezpečenie prevádzky takýchto prostriedkov a zariadení od iných, na túto činnosť oprávnených orgánov, ktoré sú oprávnené od Vojenského spravodajstva požadovať preukázanie zákonnosti použitia týchto technických prostriedkov a zariadení.
Navrhované ustanovenie zakotvuje aj úpravu zničenia dokumentácie vyhotovenej na základe informácií získaných sledovaním, ktoré neboli potrebné na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
K § 19
Ustanovenie § 19 upravuje použitie legendy a definuje pojem legenda, spravodajský krycí subjekt a spravodajský krycí objekt.
Používanie legendy nemá vplyv na skutočné právne postavenie alebo na právne vzťahy osoby alebo veci, na ktorú sa vzťahuje.
Vojenské spravodajstvo je oprávnené používať legendu v právnych vzťahoch, konaniach ako aj pri rozhodovaní vo veciach, ktoré patria do jeho pôsobnosti aj podľa osobitných predpisov.
Zavádza sa oprávnenie príslušníka Vojenského spravodajstva alebo osoby konajúcej v prospech Vojenského spravodajstva na účely vytvorenia a zachovania legendy zriaďovať a prevádzkovať spravodajský krycí subjekt alebo používať alebo užívať spravodajský krycí objekt v rozsahu a spôsobom, ktorý určí riaditeľ.
K § 20
Krycie doklady predstavujú listiny alebo predmety slúžiace na utajenie skutočnej totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo jeho príslušnosti k Vojenskému spravodajstvu alebo na utajenie osoby konajúcej v prospech Vojenského spravodajstva. Ustanovuje sa, ktoré listiny, resp. preukazy, je zakázané používať ako krycie doklady. Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vedú evidenciu vyhotovených krycích dokladov.
K § 21
Osoby konajúce v prospech Vojenského spravodajstva patria medzi nezastupiteľný a významný zdroj informácií využívaný všetkými spravodajskými službami. Ide o fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré dobrovoľne a utajeným spôsobom poskytujú Vojenskému spravodajstvu informácie alebo služby.
Taxatívne sa uvádza, ktoré osoby nemôžu byť osobou konajúcou v prospech Vojenského spravodajstva, a zároveň sa stanovujú výnimky z predmetného obmedzenia o ktorých rozhoduje predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na návrh ministra obrany Slovenskej republiky.
K § 22
Navrhované ustanovenie upravuje zámenu veci za inú vec. Zámenu veci možno vykonať len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu príslušného súdu, pričom zámenou veci nesmie vzniknúť väčšia ujma ako tá, ktorá hrozí použitím zamieňanej veci.
K § 23
Na účely plnenia úloh môže Vojenské spravodajstvo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu príslušného súdu, vykonať predstieraný prevod veci, ktorého definícia je obsiahnutá v tomto ustanovení.
K § 24
Zavádza sa oprávnenie Vojenského spravodajstva na používanie informačno-technických prostriedkov za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Riaditeľ Vojenského spravodajstva sa splnomocňuje na určenie podrobností o vyžadovaní, používaní a evidencii informačno-technických prostriedkov.
K § 25
Návrh zákona zavádza v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou nové ustanovenie o služobnej technike a ustanovuje, na aký účel je Vojenské spravodajstvo oprávnené služobnú techniku používať. V súlade so súčasným stavom techniky a praxou využívanou spravodajskými službami vo svete, patrí medzi spravodajské prostriedky aj služobná technika.
Použitie služobnej techniky nie je namierené proti konkrétnej a vopred identifikovateľnej osobe. Je zamerané najmä na získavanie a vyhodnocovanie informácií, ktoré možno získať na verejne prístupných miestach, alebo ide o informácie šírené spôsobom umožňujúcim prístup k vopred neurčiteľnému okruhu osôb. Osobitný význam bude mať táto technika pri ochrane chránených objektov, pričom bude slúžiť na dokumentovanie pripravovaného narušenia alebo poškodzovania takéhoto objektu neoprávnenými osobami. Služobná technika sa uplatní aj pri monitorovaní komunikačných a informačných systémov ministerstva obrany a Vojenského spravodajstva s cieľom zabrániť úniku utajovaných skutočností alebo ohrozenia informácií, ktoré sú chránené z iných zákonných dôvodov.
Súčasne sa navrhuje, aby služobnú techniku bolo možné použiť aj ako prostriedok na jednoznačnú identifikáciu osoby, voči ktorej sa majú následne použiť informačno-technické prostriedky, avšak len do momentu jej identifikácie.
O použití služobnej techniky rozhoduje riaditeľ.
Navrhované ustanovenie zakotvuje aj úpravu zničenia dokumentácie vyhotovenej na základe použitia služobnej techniky.
Zavádza sa možnosť spolupráce Vojenského spravodajstva s Vojenskou políciou, Slovenskou informačnou službou Policajným zborom a ozbrojenými silami Slovenskej republiky, ktoré v prípadoch, ktoré neohrozujú napríklad plnenie úloh Vojenského spravodajstva môžu požiadať Vojenské spravodajstvo o zabezpečenie prevádzky služobnej techniky pre ich potreby.
Riaditeľ Vojenského spravodajstva sa splnomocňuje na určenie podrobností o vyžadovaní, používaní a evidencii služobnej techniky.
K § 26
Pri plnení úloh je Vojenské spravodajstvo oprávnené používať služobného psa ako osobitný prostriedok na účely špecifikované v zákone.
K § 27
Osoby, ktoré sú predmetom spravodajského záujmu Vojenského spravodajstva, môžu pri páchaní protiprávnej činnosti na dosiahnutie svojich cieľov použiť aj nebezpečné látky a zakázané veci. Príslušníci Vojenského spravodajstva, ktorí pôsobia priamo v prostredí spravodajského záujmu, môžu taktiež prísť do styku s týmito nebezpečnými látkami a zakázanými vecami. Je preto nevyhnutné, aby títo príslušníci Vojenského spravodajstva mali oprávnenie nadobúdať a držať nebezpečné látky a zakázané veci takým spôsobom, aby im nehrozil trestnoprávny postih.
K § 28
Navrhovaná právna úprava preberá súčasnú právnu úpravu, ktorou je spôsobilosť Vojenského spravodajstva ako národnej autority k domácim a zahraničným orgánom obdobného zamerania a pôsobnosti získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie odvodené zo signálov v elektromagnetickom spektre. Taktiež plní úlohy na úseku medzinárodnej spravodajskej spolupráce a záväzkov kolektívnej obrany.
Súčasne sa dopĺňa povinnosť bezodkladne zničiť informácie, ktoré nie sú potrebné na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
K § 29
Ustanovenie zakotvuje oprávnenie Vojenského spravodajstva vykonávať technickú ochranu chránených objektov v užívaní Vojenského spravodajstva, technických prostriedkov a zariadení a dopravnej techniky stanoveným spôsobom, ktorý je špecifikovaný v jednotlivých odsekoch tohto ustanovenia.
Navrhované ustanovenie obsahuje podrobnú definíciu pojmov zabezpečovací systém, poplachový systém a systém ochrany pred bezpilotnými lietadlami.
O technickú ochranu zabezpečovanú Vojenským spravodajstvom môže požiadať aj iný štátny orgán, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, pričom stanovenie podrobností o vykonávaní technickej ochrany a jej kontrole patrí do kompetencie riaditeľa Vojenského spravodajstva.
K § 30
Navrhované ustanovenie upravuje osobitné nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, ich definíciu, získavanie, používanie.
Prax poukázala na nevyhnutnosť uzákoniť oprávnenie Vojenského spravodajstva používať osobitné finančné prostriedky a osobitné spôsoby nakladania s majetkom štátu v súvislosti so spravodajskou činnosťou spôsobom odlišným od osobitných predpisov, ktoré upravujú spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu. Týmto oprávnením sa sleduje vytvorenie zodpovedajúcich podmienok pre zabezpečenie plynulého a riadneho plnenia zákonných úloh Vojenského spravodajstva za dodržania podmienok konšpirácie. Osobitné finančné prostriedky sa vedú na samostatnom účte Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre potreby zabezpečenia úloh Vojenského spravodajstva.
K § 31
V súvislosti s osobitným spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, ako aj s utajením skutočnej totožnosti jeho príslušníkov sa zakotvuje oprávnenie Vojenského spravodajstva používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a majetkom štátu. Navrhované ustanovenie určuje konkrétne oblasti, v ktorých Vojenské spravodajstvo môže využívať toto svoje osobitné oprávnenie.
K § 32
Ustanovenie obsahuje na jednej strane oprávnenie Vojenského spravodajstva vyžadovať od v návrhu zákona špecifikovaných subjektov poskytnutie pomoci, podkladov, informácií a údajov a na druhej strane tomu zodpovedajúcu povinnosť dotknutých subjektov ich poskytnúť, ak osobitný zákon neustanovuje inak . Na poskytnutie pomoci, podkladov alebo informácií nesmú byť právnické a fyzické osoby nútené.
Orgánom verejnej moci alebo inému prevádzkovateľovi návrh zákona ukladá povinnosť sprístupňovať alebo poskytovať Vojenskému spravodajstvu informácie, osobné údaje a iné údaje zo svojich informačných systémov a evidencií, a to bez súhlasu dotknutej osoby, pričom sa dotknutá osoba o ich poskytnutí alebo sprístupnení neinformuje.
Na účel plnenia úloh je vykonávateľ monitorovania verejne prístupného miesta povinný na základe žiadosti poskytnúť Vojenskému spravodajstvu vyhotovený záznam.
V odseku 5 sa navrhuje zaviesť povinnosť pre právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré prevádzkujú webové sídlo alebo poskytujú doménové meno, oznamovať Vojenskému spravodajstvu, na základe jeho odôvodnenej písomnej žiadosti, im dostupné údaje o osobách, ktoré v kybernetickom priestore šíria myšlienky špecifikované v tomto ustanovení.
K § 33
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka prispôsobiť ustanovenia o vedení evidencií aktuálnym potrebám Vojenského spravodajstva s cieľom zabezpečiť plnenie úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Navrhovaná právna úprava sa venuje vytváraniu a prevádzkovaniu informačných systémov a evidencií, ochrane údajov a informácií v týchto informačných systémoch a evidenciách, určuje spôsob ich spracúvania, ukladania, poskytovania a zničenia.
Návrh zákona reaguje na požiadavky všeobecnej právnej úpravy ochrany osobných údajov, na základe ktorých má osobitný zákon ustanoviť zoznam osobných údajov, účel ich získavania a podmienky ich poskytovania, ak sa má s osobnými údajmi nakladať podľa osobitnej právnej úpravy. Vzhľadom na závažnosť a citlivosť obsahu informácií a údajov vedených v informačných systémoch a evidenciách Vojenského spravodajstva sa v návrhu zákona posilňuje právny režim ochrany dotknutých údajov a informácií tak, aby nedošlo k neoprávnenému prístupu k nim a následnej možnej neoprávnenej manipulácií s nimi.
Súčasne sa ukladá riaditeľovi Vojenského spravodajstva povinnosť určiť podrobnosti o informačných systémoch a evidenciách Vojenského spravodajstva.
K § 34
Zakotvuje sa postavenie príslušníka Vojenského spravodajstva, ktorý má plniť úlohy Vojenského spravodajstva.
Vzhľadom na nevyhnutnosť utajovať totožnosť určených príslušníkov Vojenského spravodajstva sa tiež navrhuje, v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmieniť možnosť zverejniť osobné údaje, podobizeň a údaje o pobyte týchto osôb súhlasom riaditeľa Vojenského spravodajstva. Utajenie osoby je skrytie jej identity, na základe ktorej dochádza k zabezpečeniu plnenia úloh Vojenského spravodajstva.
Vojenské spravodajstvo je na účely výkonu ochrany svojich príslušníkov povinné osobné údaje chrániť a nesmie ich sprístupniť, poskytnúť ani zverejniť. Takýto úkon je možné zrealizovať len na základe vopred udeleného súhlasu riaditeľa Vojenského spravodajstva, s výnimkou sprístupňovania, poskytovania a zverejňovania osobných údajov z informačného systému katastra nehnuteľností.
K § 35
Ustanovuje sa, že na plnení úloh Vojenského spravodajstva a ich podpore sa môžu podieľať aj zamestnanci Vojenského spravodajstva.
Navrhované znenie zákona ukladá fyzickej osobe povinnosť pred prijatím do pracovného pomeru na výkon práce vo verejnom záujme podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti a zakotvuje sa možnosť podrobiť psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti aj fyzickej osobe, s ktorou má byť uzavretá dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
K § 36
Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť príslušníkov Vojenského spravodajstva a zamestnancov Vojenského spravodajstva dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb a vlastnej osoby pri plnení úloh podľa zákona. Taktiež príslušníci Vojenského spravodajstva a zamestnanci Vojenského spravodajstva majú dbať na to, aby tretím osobám v súvislosti s ich činnosťou nevznikla škoda alebo iná bezdôvodná ujma.
K § 37
Ustanovuje sa spôsob a postup preukázania príslušnosti k Vojenskému spravodajstvu. Služobný preukaz a preukaz zamestnanca Vojenského spravodajstva sa navrhovaným ustanovením zaraďujú medzi verejné listiny a v tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť povinnosť Vojenského spravodajstva zverejniť ich vzor na svojom webovom sídle. Uvedené ustanovenia sú potrebné na dosiahnutie právnej istoty osôb, ktoré prídu do styku s príslušníkom Vojenského spravodajstva alebo zamestnancom Vojenského spravodajstva pri plnení úloh podľa tohto zákona. Po preukázaní príslušnosti k Vojenskému spravodajstvu požívajú príslušníci Vojenského spravodajstva ochranu verejného činiteľa, čo má význam z hľadiska uplatňovania zásady prezumpcie správnosti a zákonnosti ich postupu.
K § 38
Ustanovuje sa povinnosť príslušníkov Vojenského spravodajstva a zamestnancov Vojenského spravodajstva podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý zároveň určí podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ako aj dôsledky odmietnutia.
K § 39
V súvislosti s analyzovaním hrozieb a následným predchádzaním rizík z nich vyplývajúcich sa upravuje oprávnenie na nosenie a použitie strelnej zbrane príslušníkom Vojenského spravodajstva v prípadoch taxatívne vymedzených v návrhu zákona. Súčasne sa ustanovuje postup pred použitím, pri použití a po použití strelnej zbrane.
Navrhovaná právna úprava oprávnenia na nosenie a použitie strelnej zbrane sa primerane vzťahuje aj na zamestnanca Vojenského spravodajstva vykonávajúceho ochranu chráneného objektu, ktorý je oprávnený držať alebo nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu, ktorý ho oprávňuje na nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku.
K § 40
Pri náhrade škody zákon odkazuje na postup podľa osobitných predpisov, ktorými sú Zákonník práce a zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K § 41
V navrhovaných ustanoveniach je upravená povinnosť zachovať mlčanlivosť pre každého, kto plní alebo plnil úlohy na základe tohto zákona, alebo poskytuje alebo poskytoval služby alebo pomoc Vojenskému spravodajstvu, ako aj možnosť ministra obrany Slovenskej republiky zbaviť mlčanlivosti dotknuté osoby za podmienok ustanovených zákonom. Ďalej sa bližšie precizujú postupy zbavenia mlčanlivosti z hľadiska ochrany osôb a realizovaných činností Vojenského spravodajstva. Ide o opatrenia na zamedzenie úniku informácií a možnosť identifikácie samotného úniku v prostredí mimo Vojenského spravodajstva a následné minimalizovanie škodlivých následkov, resp. zneužitia uvedených informácii. Uplatnenie týchto ustanovení zákona rovnako ako podľa doterajšej zákonnej úpravy nebude mať vplyv na ochranu utajovaných skutočností upravených osobitným predpisom.
K § 42
Navrhuje sa ustanoviť zákaz neoprávneného používania označenia „Vojenské spravodajstvo“ v akejkoľvek forme osobám iným ako príslušníkom Vojenského spravodajstva a zamestnancom Vojenského spravodajstva. Tieto zákazy sa nevzťahujú na činnosti, ktoré sú vykonávané s písomným súhlasom riaditeľa Vojenského spravodajstva.
Riziko používania označenia „Vojenské spravodajstvo“ neoprávnenými osobami spočíva v tom, že sa tieto osoby podvodným konaním spočívajúcim v uvedení do omylu osoby, ktorá koná svoju povinnosť, môžu dostať k informáciám, ktoré môžu potom neoprávnene využiť alebo zneužiť. Tieto riziká môžu byť mierne (napr. získanie informácie využiteľnej vo vlastný prospech), ale aj vážne (napr. získanie informácie využiteľnej na vydieranie). Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť toto ustanovenie do zákona.
Porušenie zákazu používať označenie „Vojenské spravodajstvo“ sa v návrhu zákona definuje ako priestupok, ktorého objasňovanie bude spadať do pôsobnosti Vojenskej polície a za ktorého spáchanie bude možné uložiť pokutu do 500 eur a v blokovom a rozkaznom konaní pokutu do 300 eur.
K § 43
Obsahom zákona sú aj prechodné ustanovenia, v ktorých sa navrhuje ustanoviť intertemporálny režim v súvislosti s prijatím novej zákonnej úpravy.
Vzhľadom na skutočnosť, že Vojenské spravodajstvo bolo ako spravodajská služba, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky konštituované už predchádzajúcou právnou úpravou, je potrebné upraviť právnu kontinuitu jeho existencie aj po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy, podľa ktorej je Vojenské spravodajstvo rezortnou spravodajskou službou, ktorá plní úlohy na úseku obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, na tomto úseku vykonáva spravodajskú činnosť a bezpečnostné opatrenia a v rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľa na spravodajskom zabezpečení obrany a plnení ďalších úloh.
Uvedené sa primerane vzťahuje aj na osobu vymenovanú do funkcie riaditeľa Vojenského spravodajstva.
Zároveň je v rámci prechodných ustanovení okrem iného upravený intertemporálny režim pre trvanie povinnosti zachovať mlčanlivosť a informačné systémy a evidencie Vojenského spravodajstva. Na zbavenie mlčanlivosti a na informačné systémy a evidencie Vojenského spravodajstva sa použijú ustanovenia nového zákona.
K § 44
Navrhovanou právnou úpravou sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
K § 45
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zabezpečenie primeranej legisvakancie od 1. januára 2023.