A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Katarína Hatráková.
Základný cieľ návrhu zákona
Základný cieľ je zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím formou posilnenia procesných oprávnení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v najdôležitejších druhoch súdneho konania, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv (t. j. konanie o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka). Ide o súdne konania, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože dotknuté osoby ako účastníci konania nie sú schopné vždy chrániť sami svoje procesné a právne záujmy. Pritom sa jedná o závažný zásah do základných práv osôb so zdravotným postihnutím (napr. obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie slobody pohybu držaním osoby proti vôli na psychiatrii).
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komisár pritom posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím a monitoruje dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím. Odhliadnuc od ustanovenia § 12 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súčasná platná legislatíva komisárovi neumožňuje za účelom posudzovania práv osôb so zdravotným postihnutím vstúpiť do začatého konania o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka so silnejšími procesnými právami.
Vysoký počet osôb so zdravotným postihnutím (duševnou poruchou)
Potrebu posilnenia oprávnenia komisára možno zdôvodniť aj spoločenskou potrebou, ktorá vyplýva zo zdravotného stavu obyvateľstva. Zdravotnícke štatistiky poukazujú na zvyšujúci sa počet ľudí s duševnou poruchou, čo sa dotýka vybraných troch druhov súdneho konania: t. j. konanie o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka. Na Slovensku bolo v roku 2014 evidovaných približne 400 000 ľudí s duševnou poruchou. Medziročne vzrástol počet nových pacientov s diagnózou zistenou prvýkrát v živote o 136,7 na 10 000 osôb, čo predstavuje viac ako 74 000 pacientov.1 Pre porovnanie v roku 2000 to bolo cca 66 500 pacientov. Najčastejšie išlo o ľudí v produktívnom veku od 18 do 65 rokov. V roku 2014 bolo hospitalizovaných v psychiatrických ústavných zariadeniach celkom 35 854 pacientov. Duševné poruchy a poruchy správania boli dôvodom priznania invalidného dôchodku v jednotlivých rokoch nasledovne: 644 (rok 2005), 1 648 (rok 2006), 1 836 (rok 2007), 1 894 (rok 2008), 1 949 (rok 2009), 3 350 (rok 2010).
V psychiatrických ambulanciách SR bolo vyšetrených 406 758 osôb s duševnou poruchou (o 6,3 % viac ako v roku 2014), po prepočítaní na 10 000 obyvateľov to bolo 749,6 osôb. Z hľadiska pohlavia prevažovali ženy (57 %). Medziročne vzrástol aj počet nových pacientov s diagnózou zistenou prvýkrát v živote z 64 365 v roku 2014 na 74 151 v roku 2015, čo je 136,7 na 10 000 osôb.
Podľa údajov za rok 2018 v psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2018 vyšetrených 383 888 pacientov (704,3 na 10 000 obyvateľov) so zistenou psychiatrickou diagnózou. Z hľadiska pohlavia prevládali ženy, počtom 221 490 (794,1 na 10 000 žien) oproti vyšetreným mužom, ktorých bolo 162 398 (610,3 na 10 000 mužov). Prvýkrát v živote bola duševná porucha zistená 70 376 pacientom (129,1 na 10 000 obyvateľov).4
Implementácia odporúčaní Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mohol efektívne podporovať a presadzovať práva osoby so zdravotným postihnutím, je potrebné odstrániť legislatívne prekážky na plnenie tejto funkcie. Legislatívne prekážky, ktoré sa majú odstrániť návrhom zákona dôsledne analyzuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. Zuzana Stavrovská v správach o činnosti, predkladaných ročne na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, JUDr. Zuzana Stavrovská bola zvolená do funkcie podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č.1154, zo dňa 3.12.2021.
Napríklad v správe za rok 2021 na str. 137 a 138 sa uvádza: Z mojej praxe vyplynulo, že je potrebné nutne zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným
postihnutím. V oblasti Občianskoprávnej a rodinnej agendy navrhujem tieto odporúčania vláde
SR v každej správe od roku 2016. Keďže tieto odporúčania neboli prijaté, vzhľadom na ich závažnosť, ale aj vzhľadom na potrebu rozsiahlejšej legislatívnej zmeny ich uvádzam aj v tejto správe: Slovenský právny poriadok pozná prípady, v ktorých samotný zákon vyžaduje tzv. povinnú obhajobu účastníka konania (napr. povinná obhajoba podľa Trestného poriadku).
Takisto ľudia v tzv. „zlej sociálnej situácii“ majú prístup k bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Vychádzajúc zo súdnych konaní, ktorých priebeh mi
je z činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím známy, zastávam stanovisko, že aj
ľudia, ktorým je zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, by mali byť povinne zastúpení s
nárokom na bezplatnú právnu pomoc a podporu v konaniach o spôsobilosti na právne úkony,
v konaniach o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a v konaniach
o ustanovení opatrovníka. Pre človeka, ktorý trpí mentálnym postihnutím alebo duševnou
chorobou, je náročné aktívne si vyhľadať advokáta, aj v prípade, ak je dostatočne finančne zabezpečený. Ako sa ukázalo, takýto občan veľakrát ani nemá tušenie, aké práva podľa
procesných zákonov má, nie je možné ani reálne posúdiť, či poučeniu súdu porozumel, a či bol
vôbec informovaný a poučený o právach účastníka konania. Takisto je preňho zložité prejsť
procesom schvaľovania bezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci. Navyše, takíto ľudia si vyžadujú osobitný prístup a podporu. Je pravdepodobné, že objektívne nedokážu
relevantne a komplexne opísať situáciu, v ktorej sa ocitli, prípadne nevedia doložiť všetky
doklady, ktoré sú potrebné na ich podporu v súdnom konaní. Aj z týchto dôvodov je dôležité,
aby aktivita zameraná na ochranu ich práv v rámci súdnych konaní bola zastrešená komisárom
pre osoby so zdravotným postihnutím.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, JUDr. Zuzana Stavrovská, upozorňovala na problematiku nielen v oblasti civilného procesu, ale aj v oblasti trestného konania: Napríklad v správe za rok 2021 na str. 379 sa uvádza: Novela Trestného poriadku Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa dlhodobo snaží získať oprávnenie vstúpiť do trestného konania za účelom ochrany práv obvineného, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, nakoľko ochranu jeho práv garantuje aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Za týmto účelom sme ešte v roku 2019 komunikovali s Ministerstvom spravodlivosti SR a objasňovali sme naše doterajšie postupy v trestných veciach a nedostatočné zákonné kompetencie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí sa ocitnú na strane obvineného. V roku 2021 sme opäť nad rámec navrhovanej novely Trestného poriadku navrhli do druhej hlavy prvej časti Trestného poriadku doplniť ďalší subjekt (napr. pod názvom “Osobitné subjekty trestného konania”), v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských opráv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím alebo ktorej predmetom činnosti je ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa osobitného predpisu. Navrhli sme, aby tento subjekt mohol vstúpiť do trestného konania a mohol za obvineného podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky. Taktiež, aby mohol byť prítomný na tých úkonoch, ktoré sú vykonávané s obvineným. Podľa súčasnej právnej úpravy, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa môže zúčastniť len úkonov na strane poškodeného a to podľa § 53 Trestného poriadku, t. j. na základe udeleného plnomocenstva. Okrem toho sme navrhli do § 37 ods. 1 Trestného poriadku doplniť nové písmeno f), ktoré bude upravovať povinnosť mať už v prípravnom konaní obhajcu obvineného, ak je tento osobou so zdravotným postihnutím. Novela Trestného poriadku a rozšírenie pôsobnosti komisára doposiaľ neboli prijaté (schválené).
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, JUDr. Zuzana Stavrovská rovnako vyjadrovala potrebu zmeny aj v mediálnych vystúpeniach: Z odpovedí pre časopis Mosty Inklúzie vyplýva: Chceli by sme napríklad rozšíriť pôsobnosť Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj na seniorov – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zdravotné postihnutie či dlhodobé zdravotné problémy. Táto potreba vyplynula z našej praxe, keď sa na nás obracajú mnohí seniori, no keďže nemajú zdravotný problém, nemôžeme im pomôcť (no aj v takých prípadoch im aspoň poskytneme právne poradenstvo a usmerníme ich). Na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím máme nastavené procesy na špeciálnu ochranu
zraniteľných osôb, a preto si myslíme, že je to prirodzené rozšírenie našej činnosti. Súčasne by
som chcela svoju energiu ďalej vynakladať do zmeny legislatívy, aby sa rýchlejšie menila
a zosúlaďovala s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Mojím cieľom je
spracovať obraz vývoja spoločnosti v oblasti ochrany ľudských práv ľudí so zdravotným postihnutím v sledovaných jednotlivých oblastiach inštitucionálnej starostlivosti, či už v zariadeniach sociálnych služieb alebo v iných pobytových zariadeniach, napr.
psychiatrických zariadeniach za obdobie predchádzajúcich 5 rokov. Jednou z legislatívnych
úprav, ktoré by som chcela iniciovať, je aj presadenie zmeny zákona o Ústavnom súde tak, aby Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol zastupovať klienta v konaní
o ústavnej sťažnosti, teda pred Ústavným súdom SR. V súčasnosti totiž náš Úrad môže klienta
sprevádzať len pri konaniach pred prvostupňovými a druhostupňovými súdmi. Takisto by sme
chceli docieliť, aby v súdnych konaniach o spôsobilosti na právne úkony mali účastníci konania
o spôsobilosti, o ktorých sa koná, právo vyplývajúce zo zákona na bezplatné právne zastúpenie
advokátom. Advokáta by platil štát, a to bez potreby preukazovania svojho majetku. Malo by to
byť súčasťou tzv. opatrovníckej reformy, ktorú pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Na ochranu práv ľudí, ktorých schopnosti rozhodovať sa sú oslabené, je potrebné zo strany štátu zabezpečiť pomoc pri rozhodovaní, tzv. „podporované rozhodovanie“ podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Od júna 2017 pracujeme na tejto legislatíve v pracovnej skupine odborníkov z oblasti práva a sociálnych služieb. Meškanie
s touto legislatívou vytkol Slovenskej republike aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným
postihnutím vo svojich odporúčaniach z apríla 2016. Verím, že v najbližšom období sa nám
podarí vyvinúť dostatočne silný tlak na Ministerstvo spravodlivosti SR, aby návrh na túto
právnu úpravu oficiálne predložilo.
Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024:
1)Vláda SR presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochranu ich postavenia
v právnych vzťahoch, vrátane ochrany ich majetku.
2)Vláda SR sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Bude presadzovať
rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a bude hľadieť na špecifiká starostlivosti o rôzne skupiny.
3)Vláda SR zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej
republike, vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií.
Implementácia medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím
Návrh zákona prispeje k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv.
Záväzky a odporúčania sú obsiahnuté v týchto dokumentoch:
-Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím5 (osobitne články: Článok 14 Sloboda a osobná bezpečnosť6, Článok 15 Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním7)
-Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca až 28. marca 20188
Posilnenie Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím
Návrh zákona prispeje k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím najmä práv garantovaných v článku 12 ods. 29, v článku 16 ods. 1 a ods. 210 a článku 19 ods. 111.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, keďže tri druhy súdneho konania sú najzávažnejšie druhy konania vo vzťahu k účasti osoby (účastníka konania) na sociálnom živote (napríklad v rámci rodiny, pracovného kolektívu, okolia a podobne). Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K Čl. I
Bod 1
V ustanovení sa navrhuje podľa vzoru platného § 13 ukotviť právo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vstúpiť do začatého konania o spôsobilosti na právne úkony, prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, ustanovení opatrovníka. Návrh zákona explicitne vymedzuje len tieto tri druhy konaní. V iných druhoch konaniach komisár právo na vstup nebude mať. Touto zmenou však nie je dotknuté oprávnenie súdu rozhodnúť podľa § 12 ods. 2, tak, ako tomu je dnes podľa platného znenia. Ustanovenie § 13a má garantovať komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím právo na vstup do konania na rozdiel od platného ustanovenia § 12 ods. 2, ktoré mu umožňuje len po úvahe súdu byť pribratý do konania ako iný subjekt.
Bod 2
Vzhľadom na povahu činnosti komisára v konaní sa navrhuje, aby komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím nemohla byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
Body 3 až 5
Vo vzťahu k trom opravným prostriedkom (odvolanie, žaloba na obnovu konania a dovolanie) sa garantuje právo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím tieto využiť. Opravné prostriedky možno podať len v troch druhoch konania: konanie o spôsobilosti na právne úkony, prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka. V druhej časti vety vo všetkých novelizačných bodoch 3 až 5 (v znení: alebo ak bol súdom pribratý postupom podľa § 12 ods. 2 do konania uvedeného v § 13a) sa garantuje právo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím využiť tieto opravné prostriedky aj v prípade, že bol pribratý do konania ako iný subjekt (§ 12 ods. 2). V tomto prípade sa však obmedzuje jeho právo len vo vzťahu k trom druhom konania: konanie o spôsobilosti na právne úkony, prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka. Druhá časť vety totiž reaguje na to, že nemožno vylúčiť, že v praxi súdov komisár bude pribratý podľa § 12 ods. 2 avšak pôjde o iný druh konania ako konanie vymenované v § 13a. Pôjde o konanie, v ktorom je účastník konania osoba so zdravotným postihnutím (čl. 4 tretia vety Civilného mimosporového poriadku).
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť až dňa 1. januára 2023, aby sa na rozšírené oprávnenie mohol úrad komisára technicky a personálne pripraviť.