A. Všeobecná časť
Predkladá sa návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o energetike“), ktorým z nadmerných príjmov (ďalej len „odvod“). Návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I , 7.10.2022).
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov.
Navrhovaný odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Dôvody potreby regulácie segmentu výroby elektriny vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2022/1854 a jeho odôvodnenia, ako aj ďalších sprievodných materiálov, na ktoré možno v tejto súvislosti odkázať.
Návrhom zákona sa tiež zabezpečuje vykonávanie povinností ustanovených článkom 3m nariadenia Rady (EÚ) 2022/879 z 3. júna 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ((Ú. v. EÚ L 153, 3. 6.2022), týkajúcich sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy, alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín. Návrhom zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.
Návrhom zákona sa súčasne precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Návrh zákona taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.
Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia, a to z dôvodu hrozby vzniku značných hospodárskych škôd. Ustanovenia súvisiace so sankčným mechanizmom na ruskú ropu a ropné výrobky budú účinné v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/879 od 5. februára 2023.
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Cieľom uvedenej úpravy je poskytnutie ochrany cenovou reguláciou prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj nájomníkom obecných nájomných bytov, ktoré sú využívané na účel sociálneho bývania, ako aj nájomníkom bytov v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.
K bodu 2
Legislatívno-technická oprava. Ustanovuje sa legislatívna skratka pre názov inštitúcie.
K bodom 3 a 4
Legislatívno-technické opravy. Dopĺňa sa chýbajúce slovo vo vete a vypúšťa sa nadbytočné slovo vo vete.
K bodu 5
Navrhuje sa začleniť úpravu odvodu z nadmerných príjmov do zákona o energetike v samostatnej tretej hlave v druhej časti, ktorá sa po novom člení na dve časti, pričom prvá bude obsahovať úpravu hmotnoprávnych otázok odvodu, zatiaľ čo druhá bude upravovať procesné a kompetenčné otázky.
§ 25a - Platiteľ odvodu
Subjekt odvodu, ktorý sa terminologicky označuje ako platiteľ (je priamo zaťažený odvodovou povinnosťou), je vymedzený odkazom na priamo uplatniteľné nariadenie EÚ. Kľúčový je najmä článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854. Nariadenie sa vo všeobecnosti zameriava na výrobcov elektriny z vybraných zdrojov alebo na sprostredkovateľov, ktorí sa v mene takýchto výrobcov zúčastňujú na veľkoobchodných trhoch s elektrinou. Zámerom úpravy nie je zúžiť rozsah takto vymedzených subjektov a v tomto ohľade sa rešpektuje koncepcia zvolená v rámci priamo uplatniteľných právnych predpisov a jej výklad v celej EÚ. Pre posúdenie toho, komu skutočne vzniká odvodová povinnosť, je však rozhodujúce určiť, kto plní predmet odvodu. Iba tejto osobe vznikne odvodová povinnosť a s ňou spojené procesné povinnosti (najmä povinnosť podať žiadosť o odvod). Na základe tohto je platiteľ odvodu z nadmerných príjmov vymedzený ako tuzemská fyzická osoba alebo právnická osoba alebo zahraničná fyzická osoba, právnická osoba alebo subjekt, ktorá na území Slovenskej republiky vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia vydaného podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo na základe splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 6 zákona o energetike.
Vzhľadom na riziko obchádzania zmyslu európskeho nariadenia v prípade prepojených osôb sa navrhuje zahrnúť do súboru platiteľov odvodu aj osoby priamo alebo nepriamo prepojené s výrobcom elektriny, ktoré dodávajú elektrinu vyrobenú výrobcom na veľkoobchodný trh namiesto výrobcu. Táto norma je úpravou článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854.
§ 25b - Predmet odvodu
Predmet odvodu je opäť vymedzený odkazom na priamo uplatniteľné nariadenie. Ten používa pojmy "nadmerný príjem", "trhový príjem" alebo "strop trhového príjmu". Návrh zákona rešpektuje tieto definície s výnimkou toho, že v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854 pridáva národné parametre pre strop trhových príjmov podľa rôznych typov technológií používaných na výrobu elektrickej energie (pozri článok 25f).
V záujme ďalšej použiteľnosti sa v texte vymedzuje pojem "trhový príjem z predaja elektrickej energie" odkazom na nariadenie (EÚ) 2022/1854. V tomto ohľade bude kľúčový najmä článok 2 nariadenia, ktorý obsahuje definície pojmov. V tomto prípade sa v bode 5 trhový príjem definuje ako: "realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii, bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje, a to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory poskytovanej členskými štátmi;". Pojem "predaj" použitý v definovanom pojme by sa preto mal chápať v širšom zmysle a mal by zahŕňať všetky možné typy dohôd, ktorých konečným výsledkom je trhový príjem peňažnej alebo nepeňažnej povahy. Zároveň sa definuje aj územný dopad úpravy, pre ktorý sú rozhodujúce trhové príjmy z predaja elektriny vyrobenej na území Slovenskej republiky a dodanej do sústavy.
Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením. Východiskovým bodom pre podzákonnú normotvorbu je samotné upravené nariadenie (EÚ) 2022/1854.
Na veľkoobchodných trhoch s elektrinou je k dispozícii množstvo produktov a možností. Základné rozdelenie produktov je založené na ich trvaní. Základným produktom je predaj elektrickej energie na základe ročnej stálej (alebo špičkovej) dodávky. Ak by daný platiteľ odvodu predával všetku ročne vyrobenú elektrinu tretej strane, stačilo by porovnať predajnú cenu s príslušným stropom (a pre niektorých platiteľov odvodu bude odvod takýto jednoduchý). Najmä pre veľkých platiteľov odvodu je však rozsah a forma obchodovania s elektrinou oveľa širšia. S elektrickou energiou sa obchoduje nielen na štvrťročnej, mesačnej, týždennej, dennej a hodinovej báze, ale aj na báze odstavenia výroby a nákupu na trhu (napr. v prípade záporných cien) a ďalej s celou škálou finančných zabezpečovacích nástrojov.
S cieľom zabrániť obchádzaniu upraveného opatrenia sa stanovuje, že na určenie toho, či určitý obchodovateľný príjem spadá do obdobia, na ktoré sa vzťahuje odvod, sa berie do úvahy nielen príjem získaný v danom období, ale aj príjem získaný mimo tohto obdobia (zvyčajne neskôr). Tým sa zabráni účelovému odkladaniu platieb. Základom tohto objasnenia je potreba prispôsobiť sa článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/1854.
§ 25c - Vylúčenie z predmetu odvodu
Nariadenie ako priamo uplatniteľný právny predpis EÚ dáva členským štátom možnosť vylúčiť z predmetu dane nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej v určitých zariadeniach na výrobu elektriny. Konkrétne článok 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854 umožňuje vylúčiť nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej v zariadeniach na výrobu elektriny s inštalovaným elektrickým výkonom 1 MW alebo menej. Keďže existuje veľký počet zariadení na výrobu elektrickej energie s inštalovaným elektrickým výkonom blízko hranice 1 MW, v záujme spravodlivosti pre prevádzkovateľov týchto zariadení bola zvolená prahová hodnota inštalovaného výkonu na úrovni 0,9 MW.
Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na "voľnejší jazyk" európskych právnych predpisov sa výslovne potvrdzuje, že predmetom odvodu nie je nadmerný príjem z predaja elektrickej energie vyrobenej v prečerpávacej vodnej elektrárni.
Podobne by sa malo zvážiť vylúčenie nadmerných príjmov z predaja elektriny vyrobenej z biometánu, keďže biometán sa v nariadení (EÚ) 2022/1854 považuje za zdroj energie nahrádzajúci zemný plyn z Ruska. Preto by sa mal vylúčiť z obmedzenia trhových príjmov výrobcov, aby sa neohrozila napríklad premena bioplynových staníc na zdroje biometánu na účely dodávok biometánu do plynárenskej siete a zníženie energetickej závislosti od tretích krajín v oblasti plynu.
Nariadenie (EÚ) 2022/1854 v článku 7 ods. 4 dáva členským štátom možnosť vyňať z obmedzenia "príjmy získané z predaja elektriny na trhu s regulačnou energiou a z kompenzácie za redispečing a protiobchod". V duchu minimálneho transpozičného pravidla je táto výnimka zahrnutá aj v tomto návrhu zákona. Táto výnimka je zavedená v § 25b ods. 3 aj v rámci definície trhových príjmov, kde sa do celkového súboru trhových príjmov z predaja elektriny vyrobenej v Slovenskej republike a dodanej do sústavy nezapočítava dodaná regulačná elektrina. Regulačná elektrina má veľmi špecifický štatút, aktivuje sa na poslednú chvíľu v reakcii na potreby systému a môže mať veľmi odlišné a navyše variabilné náklady v porovnaní s bežnou výrobou. Okrem toho by zahrnutie regulačnej elektriny alebo celého poskytovania služieb výkonovej rovnováhy do predmetu poplatku mohlo ohroziť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy a ovplyvniť cenu regulačnej rezervy.
Ďalej sa výnimka uplatňuje v odseku 2 výslovným vyňatím nadmerných príjmov za redispečing podľa nariadenia (EÚ) 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou a kompenzácie za redispečing elektriny. Príjmy z redispečingu výrobcov sú svojou povahou jednorazové alebo náhodné príjmy, ktoré nevyplývajú z obchodných rozhodnutí výrobcu elektriny, ale z potreby prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy upraviť výrobu elektriny z bezpečnostných alebo iných prevádzkových dôvodov na strane prevádzkovateľa sústavy. Podľa článku 2 ods. 26 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou je redispečing obmedzenie distribúcie, ktoré aktivuje jeden alebo viacerí prevádzkovatelia prenosových sústav alebo prevádzkovatelia distribučných sústav prostredníctvom zmeny modelu výroby a/alebo zaťaženia s cieľom zmeniť fyzické toky v elektrizačnej sústave a zmierniť fyzické preťaženie alebo inak zabezpečiť bezpečnosť sústavy. Výška kompenzácie za redispečing je upravená v článku 13 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou.
Ide o kompenzáciu príjmu výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v prípade, že výroba a dodávka elektriny do sústavy je obmedzená z dôvodu potreby dispečerského riadenia zo strany prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy. V zásade nejde o predaj elektriny, ale o kompenzáciu za nerealizovanú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
§ 25d - Osobitné ustanovenia o prepojených platiteľoch odvodu
Vzhľadom na to, že platiteľom odvodu z nadmerného príjmu nie je len výrobca elektriny, ale môže ním byť aj subjekt s ním priamo alebo nepriamo prepojený v zmysle § 25a ods. 2, ktorý ním vyrobenú elektrinu následne dodáva na veľkoobchodný trh, je potrebné vylúčiť z predmetu odvodu nadmerný príjem dosiahnutý platiteľom, ktorého predaj predchádza tejto dodávke, a to v rozsahu odvodovej povinnosti vzniknutej v súvislosti s touto elektrinou tomuto inému platiteľovi. V opačnom prípade by sa poplatok za tú istú elektrinu uplatnil viackrát, čo nie je žiaduce. Platí, že povinnosť platiť odvod vzniká len poslednému článku prepojených osôb, ktorý dodáva túto elektrinu na veľkoobchodný trh.
V súvislosti s uvedeným je platiteľ, ktorý je výrobcom elektriny dodávanej na veľkoobchodný trh s elektrinou iným subjektom, ktorý je s ním priamo alebo nepriamo prepojený (čím získava postavenie platiteľa podľa § 25a ods. 2 a vzniká mu v tomto rozsahu odvodová povinnosť), povinný ručiť za to, že odvod z nadmerných príjmov zaplatí primárny dlžník. Dôvodom je potreba vyhnúť sa neželaným špekuláciám alebo ťažkostiam spojeným so zapojením subjektov nachádzajúcich sa mimo jurisdikcie vnútroštátnych orgánov. Platí, že k aktivácii ručiteľa správcom odvodu dôjde len vtedy, ak nedoplatok na odvode (alebo zálohu) nemožno vymôcť od primárneho dlžníka. To sa uskutočňuje prostredníctvom výzvy ručiteľovi, proti ktorej možno podať riadne odvolanie. Ručiteľovi na rozdiel od primárneho dlžníka nevznikajú úroky z omeškania.
Pre úplnosť možno uviesť, že pre ostatných platiteľov, na ktorých sa nevzťahujú ustanovenia § 25d, sa všeobecne uplatňuje daňová uznateľnosť odvodu z nadmerných príjmov na účely dane z príjmov. Odvod z nadmerného príjmu tak zníži základ dane z príjmu daňovníka, ktorý vstupuje do základu dane z neočakávaných ziskov.
§ 25e - Výška odvodu
Nariadenie (EÚ) 2022/1854 dáva členským štátom možnosť vybrať si, či vyberú celú sumu nadmerných príjmov alebo len časť z 90 %. S cieľom zachovať stimuly pre trh a zabezpečiť dostupnosť výrobcov elektriny v situáciách vysokého dopytu bola zvolená druhá možnosť..
§ 25f - Strop trhového príjmu
Členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov (viď článok 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854). V tejto súvislosti sa predpokladá, že bude možné rozlišovať medzi technológiami používanými na výrobu elektriny. Všeobecným usmernením je tu zoznam jednotlivých zdrojov uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorý je prispôsobený terminológii domáceho právneho systému.
Pri prispôsobovaní sa článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorý umožňuje vnútroštátne riešenia, sa musia dodržiavať prahové hodnoty uvedené v odseku 4. Všetky odchýlky (alebo ich absencia) od spoločného štandardu musia teda okrem všeobecného súladu s právom Únie spĺňať tieto požiadavky: i) proporcionalita a nediskriminácia, ii) zabránenie ohrozeniu investičných signálov, iii) zabezpečenie pokrytia investícií a prevádzkových nákladov, iv) nenarušenie fungovania veľkoobchodného trhu s elektrinou.
Vzhľadom na vyše uvedené požiadavky nariadenia (EÚ) 2022/1854 a ktoré sú v súlade aj s domácimi záujmami, sa navrhuje dať vláde Slovenskej republiky možnosť stanoviť nariadením stropy trhového príjmu.
Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/1854 sa predmet odvodu nevzťahuje na obmedzenie v dôsledku štátnych a verejných opatrení. Z tohto bodu vyplynulo, že strop trhového príjmu získaného z predaja 1 MWh elektriny vyrobenej pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí si uplatňujú podporu formou doplatku a zároveň
-neuplatňujú podporu formou povinného výkupu podľa zákona č. 309/2009 Z. z., sa vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny za jednotku množstva elektriny schválenou alebo určenou ÚRSO a doplatkom určeným podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. s pripočítaním nákladov na odchýlku vo výške, ktorú určí vláda nariadením, a
-uplatňujú podporu formou povinného výkupu podľa zákona č. 309/2009 Z. z., sa vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny za jednotku množstva elektriny schválenou alebo určenou ÚRSO a doplatkom určeným podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.
§ 25g – Odvodové obdobie
Odvodové obdobie je rozdelené na jednotlivé kalendárne mesiace, a to od decembra 2022 do decembra 2024.
Je potrebné poznamenať, že suma odvodu z nadmerných príjmov zaplatená za december 2022 musí byť daňovo uznateľným výdavkom na účely stanovenia zdaniteľného príjmu (základu dane) na účely dane z príjmov za rok 2022.
Vzhľadom na to, že uplatniteľnosť článkov 6, 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854 je v súčasnosti časovo obmedzená do 30. júna 2023, z dôvodu právnej istoty sa navrhuje výslovné ustanovenie, ktoré by potvrdilo možnosť podobného uplatňovania jeho noriem aj po tomto dátume. To by malo byť dostatočnou oporou na to, aby sa počas celého druhého odvodového obdobia vychádzalo z rovnakého normatívneho textu, ktorý je daný kombináciou textu nariadenia a textu zákona vrátane vykonávacích právnych predpisov.
§ 25h - Rozpočtové určenie odvodu
Nariadenie (EÚ) 2022/1854 predpokladá účelovú viazanosť takto získaných príjmov. Táto otázka sa bude riešiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, pričom konkrétne použitie týchto príjmov musí byť v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2022/1854.
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 18 ods. 5 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú organizačné zložky štátu povinné viazať prostriedky štátneho rozpočtu, ak neplnia rozpočtované príjmy, navrhuje sa ustanoviť obdobnú výnimku z tohto pravidla pre odvod z nadmerných príjmov.
§ 25i - Stanovenie rozhodného inštalovaného elektrického výkonu
S cieľom zabrániť účelovému znižovaniu inštalovaného elektrického výkonu jednotlivých zariadení na výrobu elektriny, aby bola splnená podmienka vyňatia z predmetu odvodu podľa § 25c ods. 1 písm. a), sa navrhuje na účely odvodu z nadmerných príjmov zafixovať stav k určitému referenčnému dátumu v minulosti. Týmto dátumom je dátum nadobudnutia účinnosti Nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorým je v súlade s článkom 22 ods. 1 uvedeného nariadenia dátum nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 8. október 2022. V prípade nových zariadení na výrobu elektriny je príslušným dátumom dátum ich uvedenia do prevádzky.
Uvedené však neznamená, že výroba elektriny v elektrárni s inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 0,9 MW je vylúčená z predmetu odvodu (keďže vylúčenie elektrární s inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 1 MW neumožňuje nariadenie (EÚ) 2022/1854, a obmedzenie na 0,9 MW vyplýva z článku 25c ods. 1 písm. a)).
§ 25j - Všeobecné ustanovenia
Správou odvodu je poverený daňový úrad, ktorý je podľa daňového poriadku príslušný na správu dane z príjmov platiteľa odvodu z nadmerných príjmov, keďže ide o orgán, ktorý je z procesného hľadiska najkompetentnejší.
S ohľadom na to, že ide o úplne novú agendu s veľkým prienikom do energetiky, s ktorou nemajú možnosť získať orgány skúsenosti, navrhuje sa, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví poskytovali správcovi odvodu všetku potrebnú súčinnosť v súvislosti so správou odvodu a poskytovali správcovi odvodu všetky informácie potrebné na riadny výkon správy odvodu.
Správa odvodu sa bude vykonávať podľa všeobecného režimu daňových predpisov, ktorý umožňuje uplatnenie všeobecných ustanovení týkajúcich sa možnosti efektívneho získavania informácií od platiteľov a tretích strán (čo je aj požiadavka nariadenia o vysokých cenách energie). Zdrojom vstupných údajov bude daňové priznanie platiteľa.
Skutočnosť, že dané povinné peňažné plnenie sa bude spravovať podľa daňových predpisov, ako aj daňovej terminológie používanej v zákone, neznamená, že predmetné peňažné plnenie tým nadobúda hmotnoprávny charakter dane. Povaha predmetnej povinnej platby v hotovosti vyplýva zo samotného Nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobom ich prijímania. Ide teda o nástroj regulácie trhu s elektrinou, ktorý má celoeurópsky charakter, hoci vo svojich čiastkových parametroch umožňuje členským štátom zohľadniť vnútroštátne špecifiká. Z materiálneho hľadiska ide o zákonné stanovenie limitu povolených trhových príjmov, nad ktorý sa odvádza odvod do štátneho rozpočtu.
Vzhľadom na špecifické odborné zameranie odvodu sa navrhuje, aby vo vzťahu k odvodu z nadmerných príjmov rozhodovalo Ministerstvo hospodárstva SR ako druhostupňový orgán vo veciach, o ktorých rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR podľa daňového poriadku a osobitných predpisov.
Z dôvodu, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bude monitorovať a podávať Komisii správy v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2022/1854 sa stanovuje, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bude ministerstvu poskytovať všetky relevantné informácie, pričom rozsah informácií ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.
§ 25k - Hlásenie o vyúčtovaní odvodu
Tvrdenie o celkovej výške odvodu sa podáva prostredníctvom hlásenia o vyúčtovaní odvodu z nadmerného príjmu, ktoré je obdobou daňového priznania v zmysle § 15 daňového poriadku. V zúčtovaní platiteľ uvedie všetky údaje sumarizujúce celé odvodové obdobie v duchu úpravy a obsahu daného tlačivom, ktorého náležitosti určí Finančné riaditeľstvo SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Na základe predloženého výkazu správca odvodu určí odvod z nadmerných príjmov v súlade s daňovým poriadkom. Platiteľ má 3 mesiace po skončení druhého odvodového obdobia na spracovanie výkazu za druhé odvodové obdobie. V prípade prvého odvodového obdobia, ktoré svojou dĺžkou a rozsahom zodpovedá obdobiu platenia preddavkov, je lehota na spracovanie a predloženie vyúčtovania rovnaká ako na spracovanie a predloženie správy o preddavku na odvod z nadmerných príjmov, t. j. 25 dní po skončení tohto mesačného odvodového obdobia.
Ak je výška odvodu nižšia ako súčet zaplatených preddavkov, tento rozdiel sa považuje za preplatok na odvode, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia Daňového poriadku o daňovom preplatku.
K bodu 6
Oprava znenia ustanovenia, ktorá súvisí so zmenou periodicity predkladania plánu rozvoja distribučnej sústavy z jedného na dva roky.
K bodu 7
Ukladá sa povinnosť úradu určiť podmienky prevádzkovania a prístupu k elektronickému systému podľa § 37 ods. 10 a 12 v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností agregátora, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, energetického spoločenstva a aktívneho odberateľa tak, aby organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tieto činnosti zabezpečil k 1. júlu 2024.
K bodu 8
V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov ropných výrobkov patriacich pod položku kombinovanej nomenklatúry KN 2710 vyrobených z ruskej ropy, označovať takého výrobky pre ich jasnú identifikáciu v rámci obchodných vzťahov a viesť systém hmotnostnej bilancie obsahujúci údaje o množstve a pôvode spracovaných rôp. Navrhuje sa, aby sa spôsob označovania takýchto výrobkov a systém hmotnostnej bilancie upravil vykonávacím predpisom ministerstva hospodárstva.
V odseku 2 sa zavádza povinnosť pre dotknuté subjekty oznamovať Ministerstvu hospodárstva SR údaje o ropných výrobkoch prepravených do Českej republiky o dovezenej rope na územie Slovenskej republiky z dôvodu potreby podávania správ s týmito údajmi Európskej komisii.
V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu nakladania s označenými ropnými výrobkami a ropou pre subjekty, ktoré takého výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú, predávajú, nakupujú alebo prepravujú (prepravou sa myslí dovoz/vývoz v rámci EÚ) v rámci slovenského trhu. Určuje sa taktiež výnimka pre subjekty, ktoré označené ropné výrobky použijú na vlastnú spotrebu.
V odseku 4 sa ustanovuje, že s ropou a ropnými výrobkami podliehajúcimi sankciám je možné nakladať len v súlade s článkom 3m ods. 8 nariadenia. Teda sa zakazuje presun alebo preprava takejto ropy do iných členských štátov alebo do tretích krajín alebo jej predaj nákupcom v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Zakazuje sa presun alebo preprava týchto ropných výrobkov do iných členských štátov alebo do tretích krajín alebo ich predaj nákupcom v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, s výnimkou Českej republiky, do 5. decembra 2023.
K bodom 9 a 10
Na základe novoustanovenej právomoci na výkon kontroly je nevyhnutné ustanoviť aj sankciu za porušenie povinností označovania ropných výrobkov, oznamovania údajov ministerstvu, vedenie evidencie a nakladania s ropou a ropnými výrobkami v súlade s nariadením.
Ustanovuje sa právomoc Inšpekcie uložiť pokutu vo výške od 5 000 eur do 1 000 000 eur alebo do výšky trojnásobku hodnoty tovaru (ak je hodnota tovaru vyššia ako 1 000 000 eur) s ktorým bolo naložené v rozpore s nariadením a návrhom zákona pre prípad nesplnenia stanovených povinností. Hodnota tovaru sa určí podľa hodnoty uvedenej v sprievodnej dokumentácii tovaru.
K bodu 11
Rozširuje sa pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov aj o oprávnenie vykonať ustanovenie § 87a ods. 1 návrhu zákona.
K bodu 12
Ustanovuje sa počiatočný dátum pre prvé splnenie oznamovacej povinnosti súvisiacej s ropou a ropnými výrobkami, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Následne sa vyžaduje splniť túto povinnosť vždy po troch nasledujúcich mesiacoch.
K čl. II
K bodu 1
Novela zákona o dani z príjmov ustanovuje, že odvod z preplatku sa zahŕňa do základu dane daňovníka.
K bodu 2
Ustanovuje sa , že odvod z nadmerných príjmov je daňovým výdavkom.
K čl. III
Ide o technickú zmenu zákona, ktorá spája Daňový poriadok s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa odvodu, pretože ustanovuje, že ak tak ustanovuje osobitný predpis (zákon, ktorý vymedzuje odvod z nadmerných príjmov), použijú sa na odvod z nadmerných príjmov primerane ustanovenia Daňového poriadku.
K čl. IV
K bodu 1
Cieľom uvedenej úpravy je poskytnutie ochrany cenovou reguláciou prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj nájomníkom obecných nájomných bytov, ktoré sú využívané na účel sociálneho bývania, ako aj nájomníkom bytov v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.
K bodu 2
Doplnenie nákladov na systémové služby za účelom vytvorenia priestoru na stlmenie nárastu tarify za systémové služby.
K bodu 3
Doplnenie poznámky pod čiarou pre vylúčenie výkladu o možnej dualite cien schválených/určených úradom v štandardnom cenovom konaní a cien z VHZ.
K bodu 4
Doplnenie práva úradu prerušiť konanie o cenovej regulácii z dôvodu ohrozenia odberateľov a hrozby značných hospodárskych škôd štátu vplyvom neúmerne vysokých cien a súvisiacich opatrení prijatých vo všeobecnom hospodárskom záujme v rámci doplnených ustanovení zákona týkajúcich sa krízovej regulácie (§ 16a).
K bodu 5
Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Úrad môže regulovať činnosti podľa § 11 zákona o regulácii iba štandardným spôsobom, mimoriadnou reguláciou môže regulovať iné tovary, činnosti alebo ceny. Vláda má mať kompetenciu mimoriadne - krízovo regulovať činnosti, tovary, ceny podľa § 11 zákona o regulácii. Navrhované ustanovenia vychádzajú z platnej právnej úpravy všeobecného hospodárskeho záujmu a platnej právnej úpravy stavu núdze v energetike.
K bodu 6
Navrhuje sa doplnenie § 29 zákona o prípad, kedy obchodnú verejnú súťaž regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve a je súčasťou vertikálne integrovaného podniku nie je povinný vyhlásiť.
K bodu 7
Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Nastavuje sa kontinuita cien pre všetky regulované činnosti, nie iba pre oblasť tepelnej energetiky.
Úrad vydá cenové rozhodnutia na prvý rok regulačného obdobia do 180 dní od podania cenových návrhov podľa § 14 ods. 5 pričom ceny z rozhodnutí sa budú uplatňovať od 1. januára 2023.
K čl. V
K bodom 1 a 2
Legislatívna úprava z dôvodu rozšírenia poskytovania dotácií o dotácie na pokrytie rozdielu cien tepla nariadením vlády postupom podľa § 45j zákona č. 250/2012 Z. z.
Dotáciu možno poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023, ak sa na ňu nevzťahujú sankcie. Na poskytovanie dotácie sa použijú primerane ustanovenia zákona o dotácii na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny
K čl. VI
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť čo najskôr, t. j. dňom jeho vyhlásenia, vzhľadom na požiadavku článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/1854. Ustanovenia súvisiace so sankčným mechanizmom na ruskú ropu a ropné výrobky budú účinné v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/879 od 5. februára 2023.