A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci NR SR Miloš Svrček, Lukáš Kyselica a Katarína Hatráková.
Cieľom predloženého návrhu sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke:
1. Cestná premávka, jej pravidlá, povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré významne zasahujú do života spoločnosti.
V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o premávke“). Problematika dopravných nehôd (ďalej len „DN“) je upravená v § 64 - § 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.
Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti pri poškodení napr. zvodidiel, ktoré sú podľa § 1 ods. 4) Zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále plnia svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách, je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, nie ako škodovú udalosť.
Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta, alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Preto sa navrhuje, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: „sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.“, prípadne „sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia.“
2. Štatistické údaje o dopravných nehodách (ďalej len „DN“) a ich následkoch hodnotia štáty autonómne, neexistuje medzinárodný právny predpis, ani právny predpis EÚ, ktorý by definoval údaje jednotlivé štatistické údaje. Jednotlivé štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvá (OSN, OECD) a EÚ vychádzajú pri definícii osoby usmrtenej pri DN zo správy z rokovania Pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN pre prevenciu DN (E/ECE/TRANS/SC1/99 a E/ECE/TRANS/WP20/3) z 3. 12. 1952, na ktorom sa Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko zhodli na tom, že pre účel medzinárodného štatistického porovnávania sa za osobu usmrtenú pri DN bude považovať osoba, ktorá zomrela na následky spôsobené DN do 30 dní od vzniku DN.
Túto definíciu postupne prebrali jednotlivé štáty a využívajú ju pre štatistické účely aj OECD a EÚ. Z WP20 v roku 1988 vznikla WP.1 – Pracovná skupina HK OSN nesúca od roku 2017 názov Svetové fórum pre BCP.
Definícia v zmysle štatistického prehľadu EHK OSN o DN v Európe a Severnej Amerike 2011 hovorí o usmrtenej osobe ako o osobe, ktorá zomrela pri DN okamžite alebo do 30 dní od DN s následkom na zdraví následkom tejto DN.
Definícia v zmysle CARE PLUS (r. 2005) - (CARE databáza = databáza DN EÚ) hovorí o usmrtenej osobe ako o osobe, ktorej smrť po DN nastane do 30 dní (v zmysle Štatistického prehľadu EHK OSN o DN v Európe a Severnej Amerike 1995 (a ďalšie roky)) okrem: A (3 dni pre r. 1992), E (24 hodín v CARE ; 24 hodín pred r. 1993 v publikáciách), F (6 dní), GR (24 hodín), I (7 dní), P (24 hodín). Samovražda nezahrnutá (okrem DK, E, F). Prirodzená smrť nazahrnutá (okrem L, S).
Česká republika vo Vyhláške Ministerstva dopravy a spojov č. 32/2001 Zb. zo dňa 10. januára o evidencii DN v § 2 vymedzuje pojem, ktorý pre účely vedenia záznamov v evidencii DN za usmrtenú osobu považuje osobu, ktorá zomrela pri DN alebo na následky spôsobené DN, najneskôr však do 30 dní po DN.
V Poľsku sa za DN sa považuje udalosť, pri ktorej došlo k zraneniu osoby alebo osôb alebo k usmrteniu osoby alebo osôb. Za smrteľnú obeť DN sa považuje osoba, ktorá zomrela v dôsledku zranenia na mieste nehody alebo v priebehu 30 dní po nehode. Za zranenú obeť DN sa považuje osoba, ktorá utrpela zranenie pri DN, v dôsledku čoho bola práceneschopná viacej ako 7 dní.
Rakúsko v § 3 ods. 1 zákona o štatistike DN uvádza definíciu, ktorá hovorí o skutočnosti, že DN s ujmou na zdraví je každá DN na cestách s verejnou premávkou, pri ktorej boli zranené alebo usmrtené osoby a na ktorej sa zúčastnilo aspoň jedno pohybujúce sa vozidlo; osoba sa považuje za usmrtenú, ak zomrie v dôsledku nehody buď na mieste nehody, alebo do 30 dní počítaných odo dňa nehody, v tomto prípade sa udalosť označuje ako smrteľná nehoda.
Nemecko postupuje podľa judikátu Spolkového súdneho dvora v trestnej veci č. 4 StR 287/72, kde DN je náhla, s cestnou dopravou a jej rizikami príčinne súvisiaca udalosť, ktorá má za následok vznik poranenia osoby alebo nie celkom bezvýznamnej vecnej škody. Tieto DN sa rozdeľujú do 6 kategórií, z ktorých Kategória 1 obsahuje:
-nehoda so smrteľným následkom
-usmrtený aspoň jeden účastník cestnej premávky
-osoby usmrtené na mieste alebo smrť nastala do 30 dní na následky nehody
V dôsledku uvedených skutočností je nevyhnuté prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín.
Preto navrhujeme, aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: „usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode.“
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: „sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.“, prípadne „sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia.“ Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta, alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
K bodu 2
Navrhuje sa prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín. To znamená, aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: „usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode, alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode.“
K čl. II
Účinnosť zákona sa vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. januára 2023.