A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, Milan Laurenčík a Jozef Pročko.
V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 až 2024 sa uvádza, že vláda prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom návrhu zákona je
✓opätovne priznať Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí také postavenie a pôsobnosť, aké mal od svojho vzniku (1. 1. 2006) až do roku 2012, t.j. postavenie štátneho orgánu, ktorý zabezpečuje tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí; tento úrad zostáva zapojený na rozpočtovú kapitolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí,
✓zveriť kompetencie v oblasti prevencie korupcie Úradu vlády SR, čím dôjde k zosúladeniu doterajšieho stavu so znením zákona, keďže problematika prevencie korupcie v súčasnosti nie je formálne v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy.
V nadväznosti na tento cieľ návrhu zákona sa vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí spresňuje aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov tak, že ministerstvo bude mať všeobecnú pôsobnosť v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. V rozsahu tejto pôsobnosti sa však bude podieľať na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí rovnako ako ďalšie ministerstvá, a to na právnom základe § 3 ods. 3 zákona č.
o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ide o formulačné spresnenie dotknutého ustanovenia zákona, ktoré súvisí so zmenami zavedenými novelou zákona č.
o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí“) z roku 2012. Táto novela v podobe zákona č. 287/2012 Z. z. nahradila v § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí „štátnu politiku starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí“ za „štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“, avšak neudialo sa tak dôsledne, čoho príkladom je ustanovenie § 2 písm. c) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V dotknutom ustanovení bola zákonom č. 287/2012 Z. z. vypustená akákoľvek zmienka o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorej vyjadrením je aj systém opatrení vrátane štátnej podpory týchto osôb. Preto je potrebné aj v § 2 písm. c) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí vyjadriť, že opatrenia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí vychádzajú z vopred zadefinovanej štátnej politiky vo vzťahu k nim rovnako, ako je to vyjadrené v § 3 toho istého zákona. Formulácia „štátna politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“ bola použitá už v zákone č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol zriadený zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí od 1. 1. 2006 a prevzal na seba postavenie a právomoci dovtedajšieho splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a jeho generálneho sekretariátu, ktorý pôsobil pod Úradom vlády SR, ako aj Domu zahraničných Slovákov ako rozpočtovej organizácie Ministerstva kultúry SR.
Postavenie a právomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho predsedu z obsahového hľadiska zodpovedali tomu, čo bolo priznané splnomocnencovi vlády SR pre zahraničných Slovákov; predpokladalo sa totiž, že vznikom uvedeného úradu sa stabilizuje, zefektívni a väčšmi profesionalizuje zázemie splnomocnenca, ktorý sa stane predsedom úradu s celoštátnou pôsobnosťou pre agendu slovenského zahraničia, najmä pokiaľ ide o koordináciu procesov spojených s tvorbou štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a so zabezpečením výkonu tejto štátnej politiky.
Uvedenému zodpovedala aj právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zakotvená v § 4 ods. 6 písm. a) v znení platnom od 1. 1. 2006 až do 1. 10. 2012. Po tomto dátume sa uplatňoval zákon o Slovákov žijúcich v zahraničí v znení jeho novely v podobe zákona č. 287/2012 Z. z., ktorá Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí odňala jeho koordinačnú právomoc v oblasti slovenského zahraničia a priznala mu len právomoc podieľať sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Takýto zásah do kľúčovej kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol nielen popretím dôvodu jeho vzniku (splnomocnenec vlády SR, v prospech ktorého sa zriadil úrad, môže mať nepochybne koordinačnú právomoc v zmysle § 2 ods. 1 druhej vety zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), ale novelizovaná zákonná úprava vykazovala tiež legislatívne nedostatky a v praxi sa v priebehu rokov 2013 – 2020 ukázala ako menej vhodná a zmysluplná než pôvodne zákonom zakotvené riešenie.
Legislatívne nedostatky novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí z roku 2012 spočívali najmä v tom, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa síce odňala právomoc koordinovať tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale táto právomoc sa nepriznala žiadnemu inému úradu ani samotnému Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré prevzalo gesciu nad týmto úradom. Tento nedostatok bolo potrebné vo volebnom období 2016 – 2020 zmierniť zriadením Rady vlády SR pre krajanské otázky ako poradného orgánu vlády SR, keďže minister zahraničných vecí a európskych záležitostí už v uvedenom volebnom období nebol zároveň podpredsedom vlády SR a tak koordináciu tvorby štátnej politiky vykonával namiesto Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prostredníctvom tohto poradného orgánu vlády. Okrem toho, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bola v roku 2012 odňatá aj právomoc zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a táto bola presunutá na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, hoci uvedený úrad aj naďalej plnil úlohy podľa § 4 ods. 6 písm. b) a j), ktoré nemožno charakterizovať inak ako zabezpečovaním výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Prehodnotením postavenia a právomocí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí formou tohto návrhu zákona sa napĺňa nielen volebný program niektorých koaličných politických strán a Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, ale zároveň sa aj odstraňujú vyššie uvedené nedostatky platnej právnej úpravy zavedenej formou novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí v roku 2012. Návrh zákona sa predkladá tiež v súvislosti s novou Koncepciou štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025.
K Čl. II
K bodu 1
Novelizácia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „veľký kompetenčný zákon“) bezprostredne súvisí s novelou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a to konkrétne s Čl. I § 4 ods. 6 novým znením písmena a).
Vzhľadom na to, že sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí opätovne priznáva právomoc komplexne zabezpečovať tvorbu, koordináciu a výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, právomoc výkonu tejto štátnej politiky by malo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR duplicitne. Ministerstvo však bude mať všeobecnú pôsobnosť v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a v rozsahu tejto pôsobnosti sa bude podieľať na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí rovnako ako ďalšie ministerstvá, a to na právnom základe § 3 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zapojenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rozpočtovú kapitolu ministerstva ani personálna pôsobnosť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie sú týmto zákonom dotknuté.
K bodu 2
Uznesením vlády č. 168/2011 z 9. marca 2011 bol ako preventívny orgán podľa článku 6 Dohovoru OSN proti korupcii, ktorý bol prijatý v New Yorku 31. októbra 2003 notifikovaný Úrad vlády SR. Kompetencie Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie však neboli riadne zapracované do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) v platnom znení. Problematika prevencie korupcie v súčasnosti formálne nie je v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na jej význam pre riadne fungovanie verejnej správy v súlade so zásadami právneho štátu je však potrebné, aby sa jej venovala náležitá pozornosť aj tým, že kompetencie v oblasti prevencie korupcie budú riadne zverené kompetenčným zákonom do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. Navrhuje sa doplniť kompetenčný zákon tak, aby sa doň premietol súčasný stav a pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie. Ide o formálne zosúladenie právneho stavu s aplikačnou praxou.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. apríla 2022. K tomuto dátumu by vzhľadom na presun koordinačných právomocí v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí mala byť zrušená Rada vlády SR pre krajanské otázky ako poradný orgán vlády SR