A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 468/2020 zo dňa 15. júla 2020.
Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (ďalej len „smernica“), ktorá je výsledkom novelizácie doposiaľ účinnej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry za účelom zvýšenia bezpečnosti pozemných komunikácií v rámci TEN-T koridorov ako aj na iných hlavných cestných ťahoch, vo fáze ich projektovania, výstavby a užívania a zabezpečenia ochrany chodcov a zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Komplexná transpozícia sa zabezpečí vydaním príslušných vykonávacích predpisov.
Návrhom zákona dochádza k čiastočnej transpozícii novoprijatej smernice, k jej premietnutiu do právneho poriadku SR, a k zabezpečeniu systematického a odborného posúdenia pozemných komunikácií vo fáze ich projektovania, výstavby a užívania. Transpozíciou rovnako dochádza k zavedeniu niekoľko stupňového bezpečnostného hodnotenia úsekov, ktoré zlepší orientáciu v aktuálnom stave bezpečnosti ciest a zabezpečí efektívnu prioritizáciu prijímania a realizácie nápravných opatrení, počnúc úsekmi pozemných komunikácií vyhodnotenými ako najviac rizikové.
Všetky nové povinnosti, ktoré sa zákonom zavedú do právneho poriadku SR a budú mať vplyv na výkon činnosti osôb podľa tohto zákona (napr. činnosť bezpečnostného audítora) budú náležite pretavené do systému vzdelávania, ktorý vedú a realizujú vzdelávacie inštitúcie zapísané v zozname vzdelávacích inštitúcií, ktoré vedie Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) tak, aby bola zabezpečená možnosť výkonu týchto činností oprávnenými osobami v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR a nálezmi Ústavného súdu SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu dňa 1. apríla 2022, resp. 1. januára 2023.
B. Osobitná časť
K čl. I
K čl. I bodom 1 a 2
Dochádza k drobným legislatívno-technickým úpravám v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky
K čl. I bodu 3
Regulácia Európskej únie doposiaľ znela výlučne na pozemné komunikácie zaradené to transeurópskej cestnej siete TEN-T koridorov. Novelou smernice sa pôsobnosť rozšírila aj na iné hlavné cestné ťahy a úseky ciest, vrátane úsekov ciest vo fáze projektovania, ktoré sa nachádzajú mimo mestských oblastí, neslúžia na obsluhu s nimi susediacich nehnuteľností a sú vybudované s použitím prostriedkov Európskej Únie. Dôvodom rozšírenia regulácie je snaha o zvýšenie bezpečnosti na pozemných komunikáciách a hospodárne využitie prostriedkov únie tak, aby neboli vynakladané na investície do nebezpečných úsekov ciest.
S ohľadom na tieto skutočnosti sa v § 1 ods. 2 ustanovujú pozemné komunikácie, na ktoré sa bude zákon vzťahovať, a to nasledovne:
-pozemné komunikácie zaradené do transeurópskej cestnej siete v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o hlavných smeroch Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutí č. 661/2010/EÚ v platnom znení,
-diaľnice
-hlavné cestné ťahy s medzinárodným a celoštátnym dopravným významom, ktoré predstavujú diaľkové trasy a trasy ciest I. triedy súbežné s diaľnicami a úseky pozemných komunikácií, ktoré vzájomne prepájajú dopravné centrá vyššej úrovne, určené Ministerstvom v zmysle Koncepcie cestnej siete.
Vyššie uvedená regulácia sa nebude týkať miestnych a účelových ciest. V zmysle transponovanej smernice sa zákon neuplatní ani na úseky, ktoré nie sú svojim účelom určené na bežnú premávku motorových vozidiel (napríklad cyklistické cestičky, chodníky).
K čl. I bodom 4 a 5
Novelou smernice sa ukladá členským štátom Európskej Únie (čl. 1 ods. 4 smernice) povinnosť oznámiť Komisii zoznam diaľnic a hlavných cestných ťahov, na ktoré sa uplatňuje tento zákon, a zoznam úsekov, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti stanoveného smernicou (čl. 1 bod 2 smernice). Ministerstvo vhodným spôsobom sprístupní zoznam pre všetkých dotknutých správcov pozemných komunikácií. Následne ministerstvo oznámi Komisii každú zmenu v zozname.
K čl. I bodom 6 a 7
Dochádza k spresneniu pojmológie v súvislosti s posudzovaní bezpečnosti pozemných komunikácií. Obdobné technické špecifikácie predstavujú súbor overených expertných poznatkov vedy, techniky a praxe, ktorých cieľom je priniesť optimálne a racionálne riešenia najmä z hľadiska kvality, životnosti a bezpečnosti pozemných komunikácií.
K čl. I bodu 8
Novela smernice ukladá členským štátom Európskej Únie (čl. 5 smernice) povinnosť vykonať bezpečnostné posúdenie cestnej siete ako celku pre všetky vymedzené úseky pozemnej komunikácie v užívaní (čl. 1 ods. 3 smernice). Povinnosť vykonania prvého posúdenia cestnej siete je smernicou ustanovená najneskôr do roku 2024. Na túto povinnosť reflektuje zákon v § 4, v ktorom ustanovuje rozsah povinnosti klasifikácie bezpečnosti cestnej siete a kontrolu bezpečnosti cesty (ďalej aj ako „inšpekcia“) pre úseky pozemných komunikácií uvedené v § 1 ods. 2 tohto návrhu zákona. Súčasťou ustanovenia § 4 je vymedzenie doby splnenia tejto povinnosti pre správcov pozemných komunikácií, vrátane definovania 5-ročnej periodicity pre vykonanie inšpekcie. Prvý termín vykonania inšpekcie je pre správcov pozemných komunikácií ustanovený do 31. decembra 2023.
V § 4 zákon definuje osobu oprávnenú vykonávať bezpečnostné posúdenie cestnej siete, ktorou je bezpečnostný audítor a rovnako definuje v ods. 2 klasifikáciu bezpečnosti cestnej siete, ktorá musí byť súčasťou bezpečnostného posúdenia, a na základe ktorej bude spracovaná výsledná správa audítora o vykonanej inšpekcii. Audítor v správe zapracuje vykonané posúdenie a do obsahu správy zahrnie taktiež hodnotenie posudzovaného úseku pozemnej komunikácie podľa zistenej úrovne bezpečnosti (napr. úseky s nízkou, strednou alebo vysokou úrovňou bezpečnosti). Úseky budú následne klasifikované ako úseky s vysokou, strednou a nízkou úrovňou bezpečnosti. Audítor správu spracuje na základe prehliadky skutočného stavu pozemnej komunikácie vykonanej na mieste a na základe informácií od správcu pozemnej komunikácie o úsekoch pozemných komunikácií, ktoré sú v užívaní dlhšie ako 3 roky, a na ktorých došlo v pomere k intenzite užívania týchto komunikácií k vysokému počtu dopravných nehôd, ktoré mali za následok usmrtenie alebo ťažkú ujmu na zdraví.
Za účelom splnenia povinnosti kontroly bezpečnosti cestnej premávky a zabezpečenia primeranej úrovne bezpečnosti v zmysle článku 6 ods. 3 smernice, sa podľa § 4 ods. 3 vykoná kontrola a zhodnotenie bezpečnosti cestnej premávky na priľahlých úsekoch cestného tunela, spolu s inšpekciou podľa osobitného predpisu (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 344/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti (ďalej aj „nariadenie“). Periodicita kontroly a hodnotenia predmetných úsekov sa uskutoční v zmysle smernice každých 6 rokov. Posúdenie podľa tohto zákona sa nevzťahuje na samotný cestný tunel, ktorého bezpečnostné požiadavky a podmienky posúdenia sa spravujú nariadením. Správca pozemnej komunikácie alebo bezpečnostný audítor bude koordinovať výkon posúdenia bezpečnosti cestnej premávky na týchto úsekoch so subjektami zapojenými do kontroly cestných tunelov v zmysle implementovanej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti a nariadenia. Postup bezpečnostného audítora a obsahové náležitosti inšpekcie a hodnotenia priľahlých úsekov cestného tunela ustanoví vykonávací predpis.
Súčasťou povinnosti správcu pozemnej komunikácie je podľa § 4 ods. 5 novozavedená povinnosť predkladať ministerstvu výslednú správu o vykonanej inšpekcii v danom kalendárnom roku za každý z hodnotených úsekov. Na základe doručených správ bude ministerstvo pravidelne, každých 5 rokov, predkladať Komisii súhrnnú správu o klasifikácii celej siete. Na základe súhrnných správ od členských štátov únie vypracuje Komisia správu o vykonaní smernice, ktorú bude rovnako aktualizovať v intervaloch každých 5 rokov, počnúc októbrom 2027.
V odseku 6 zákon ponechal povinnosť správcom pozemných komunikácií vykonať nápravné opatrenia, ktoré sú uvedené vo výslednej správe audítora o vykonanej inšpekcii. Predmetné ustanovenie berie ohľad na faktory ovplyvňujúce vykonanie nápravných opatrení, a to najmä ďalšie činnosti správcov pozemných komunikácií, ktorými je najmä riadna správa a údržba im zverených úsekov pozemných komunikácii ako aj technické možnosti a ekonomickú únosnosť realizácie opatrení. Návrhom zákona bol odsek 7 doplnený o lehotu 2 rokov, v ktorej má správca pozemnej komunikácie nápravné opatrenia vykonať. V odôvodnených prípadoch môže správca pozemnej komunikácie požiadať ministerstvo o predĺženie lehoty na realizáciu nápravných opatrení. Odôvodneným prípadom môže byť najmä prioritizácia nápravných opatrení v zmysle Akčného plánu nápravných opatrení, ktorý vydá ministerstvo na základe posúdenia celej cestnej siete. Ministerstvo môže predĺžiť lehotu na vykonanie nápravných opatrení až o 2 roky, a to aj opakovane. Ministerstvo nie je povinné žiadosti správcu pozemnej komunikácie vyhovieť. Z hľadiska procesnej stránky sa režim predkladania žiadosti správcu pozemnej komunikácie o predĺženie lehoty na vykonanie nápravných opatrení nespravuje všeobecným predpisom o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a voči zamietavému stanovisku ministerstva nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.
V odseku 8 sa ustanovuje povinnosť správcu pozemnej komunikácie predkladať ministerstvu každoročne správu o nápravných opatreniach vykonaných v predchádzajúcom roku.
K čl. I bodu 9
Regulácia Európskej Únie ukladá členským štátom novú povinnosť cielenej kontroly bezpečnosti ciest alebo priamych nápravných opatrení (čl. 6a smernice), v zmysle ktorej má po klasifikácii bezpečnosti cestnej siete a jej jednotlivých úsekov upravenej v § 4 zákona, nasledovať cielená kontrola týchto úsekov alebo priamo výkon nápravných opatrení v zmysle zistených nedostatkov a navrhnutých nápravných opatrení.
Predmetnú povinnosť reflektuje nové ustanovenie § 4a Cielené prehliadky, plánovanie a výkon nápravných opatrení, ktorého obsahom je definovanie povinnosti označenej ako „cielená prehliadka“. Zabezpečenie cielenej prehliadky je povinnosťou správcov pozemných komunikácií, pričom cielená prehliadka sa má vykonať po uplynutí obdobia na vykonanie nápravných opatrení. Na základe požiadaviek únie je cielenú prehliadku oprávnená vykonávať skupina expertov, z ktorých aspoň jeden musí byť audítorom bezpečnosti pozemnej komunikácie a spĺňať podmienky podľa tohto zákona. Cielená prehliadka sa vykoná ohliadkou na mieste a zameriava sa na posúdenie najmä stavebných, technických a prevádzkových vlastností pozemnej komunikácie a jej bezpečnosti. Cieľom cielenej prehliadky je identifikácia nebezpečných podmienok, vád a problémov, ktoré zvyšujú riziko nehôd a zranení. Vykonanie cielenej prehliadky by malo poskytnúť komplexný a dostatočný podklad pre správnu identifikáciu nápravných opatrení. Výsledkom cielenej prehliadky môže byť aj záver skupiny expertov, že nápravné opatrenia na danom úseku pozemnej komunikácie nie sú potrebné, a to v závislosti od zistení a odôvodnených záverov skupiny expertov. Úseky pozemných komunikácií, ktoré budú na základe cielenej prehliadky vyhodnotené ako úseky s potrebou vykonania nápravných opatrení budú následne zaradené do zoznamu úsekov, ktoré vedie ministerstvo. Zoznam týchto úsekov s určením priorít vypracuje ministerstvo na základe prvého vykonania inšpekcie podľa § 4 a nadväzujúcej cielenej prehliadky podľa § 4a.
Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na vykonanie cielenej prehliadky a na spracovanie správy o výsledku cielenej prehliadky, ktorá predstavuje zavŕšenie procesu tak cielenej prehliadky ako aj celkového posúdenia a klasifikácie bezpečnosti vybraného úseku pozemnej komunikácie v užívaní. Správu o výsledku cielenej prehliadky spracuje audítor bezpečnosti pozemnej komunikácie, ktorý bol členom skupiny expertov.
Obsah cielenej prehliadky a kritériá pre posudzovanie úsekov pozemných komunikácií budú ustanovené vykonávacím právnym predpisom (podľa § 4a ods. 4). Pri formulácii vykonávacieho právneho predpisu sa bude vychádzať z prílohy IIa transponovanej smernice.
K čl. I bodu 10
Novelou zákona sa mení pôvodné pomenovanie audítor bezpečnosti pozemnej komunikácie a ustanovuje sa pomenovanie bezpečnostný audítor.
20
K čl. I bodu 11
Legislatívno-technická úprava a rozšírenie zoznamu povinností podľa § 12 ods. 1 písm. c), ktoré sú v prípade ich nedodržania, t. j. nevykonania správcom pozemnej komunikácie, považované za správny delikt podľa tohto zákona. Rozšírenie sa týka povinnosti správcu pozemnej komunikácie podľa § 4 a § 4a.
K čl. I bodom 12 a 13
Legislatívno-technická úprava a rozšírenie zoznamu povinností podľa § 12 ods. 1 písm. d), ktoré sú v prípade ich nedodržania, t. j. nepredloženia správy zo strany správcu pozemnej komunikácie, považované za správny delikt podľa tohto zákona. Rozšírenie sa týka povinnosti správcu pozemnej komunikácie podľa § 4 ods. 5 predložiť správu o výsledku inšpekcie, podľa § 4 ods. 8 predložiť správu o nápravných opatreniach a povinnosť správcu pozemnej komunikácie podľa § 4a ods. 7 predložiť správu o nápravných opatreniach na základe výsledkov cielenej prehliadky.
K čl. I bodu 14
V súlade s požiadavkami smernice sa upravujú povinnosti ministerstva na úseku bezpečnosti pozemných komunikácií.
K čl. I bodu 15
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie a dopĺňa sa obsahové znenie vo vykonávacích predpisoch.
K čl. I bodu 16
Legislatívno-technická úprava v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády.
K čl. I bodu 17
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022. Súčasťou prechodných ustanovení je prvý termín vykonania inšpekcie, prvý termín predloženia záverečnej správy o klasifikácii cestnej siete Komisii, termín oznamovacej povinnosti ministerstva podľa § 1 ods. 3 písm. a), prvý termín predloženia správy o vykonanej inšpekcii podľa § 4 ods. 5 a začiatok vykonávania povinnosti podľa § 4a počnúc kalendárnym rokom 2024.
K čl. I bodu 18
Ustanovením sa dopĺňa transpozičná príloha.
K čl. II
K čl. II bodom 1, 2, 4 až 7
V súlade s poznatkami aplikačnej praxe a princípmi správneho trestania sa pristupuje k zmene úpravy systému sankčného mechanizmu na úseku nadmernej a nadrozmernej dopravy tak, že výber dodatočne zvýšených správnych poplatkov za nesplnenie povinnosti disponovať povolením na zvláštne užívanie pozemných komunikácií v prípade, ak má dôjsť k prekročeniu povolených hmotnostných a rozmerových limitov podľa vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 134/2018 Z. z.“), sa nahrádza sankciou v podobe udelenia pokuty, pričom nesplnenie uvedenej povinnosti sa považuje za správny delikt. Výška pokút za predmetný správny delikt je odstupňovaná podľa závažnosti, resp. intenzity správneho deliktu, t. j. miery nepovoleného prekročenia hmotnosti (resp. rozmerov) vozidla alebo jazdnej súpravy, pričom vo výške pokuty je zohľadnená aj miera neželaného stupňa degradácie vozovky. Treba uviesť, že ochrana stavu cestnej infraštruktúry je hlavným účelom sankcionovania a je zároveň objektom tohto správneho deliktu. Navrhovaná výška pokút zodpovedá súčasnej hladine nastavenia výberu dodatočných správnych poplatkov za nepovolené dopravy z hľadiska ich výšky, čiže pre dopravcov sa prechodom na systém výberu pokút sankcionovanie nepovolenej dopravy zásadným spôsobom nemení. Zároveň sa, s cieľom predísť pochybnostiam, ustanovuje, že povolenie na zvláštne užívanie je povinný vybaviť prevádzkovateľ vozidla, ktorým je prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine a zároveň sa ustanovuje, že vodič vozidla je pri vykonávaní nadmernej dopravy a nadrozmernej dopravy povinný preukázať sa orgánu Policajného zboru pri kontrole povolením na zvláštne užívanie podľa § 8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“).
K čl. II bodu 3
Organizovanie športových podujatí na diaľniciach je v rozpore s funkciou, ktorú diaľnice plnia v rámci cestného dopravného systému v SR, keďže majú celoštátny význam a slúžia ako koridory v rámci transeurópskej dopravnej siete a plnia nezastupiteľnú funkciu pre medzinárodný tranzit. Organizovanie športových podujatí na diaľniciach vytvára potrebu presmerovania osobnej, a tiež nákladnej dopravy na pozemné komunikácie nižšej kategórie (predovšetkým na cesty I. triedy a II. triedy), ktoré však nie sú vždy stavebnotechnicky a kapacitne spôsobilé na užívanie ťažkej nákladnej dopravy a prijatie intenzít dopravy, ktoré sú bežné na diaľniciach. Navyše užívanie diaľnic podlieha spoplatneniu podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z. z.“) a je vo verejnom záujme, aby motoristi mali diaľničnú infraštruktúru k dispozícii podľa možností bez obmedzení (okrem správy a údržby a diaľnic).
K čl. II bodu 8
Ustanovením sa dopĺňa textové znenie a odkaz na osobitný zákon č. 249/2011 Z. z., ktorý je novelizovaný v článku I . Doplnením odkazu dochádza k prepojeniu oboch zákonov a k transponovaniu príslušného ustanovenia smernice, pričom sa tým zabezpečí jednoznačnosť pri výkone novoustanovených povinností podľa § 4 a § 4a zákona č. 249/2011 Z. z. správcami pozemných komunikácií.
K čl. II bodom 9 a 10
V súvislosti so zavedením vysokorýchlostnej dynamickej kontroly vozidiel a jazdných súprav v SR sa na účely sankcionovania porušenia povinnosti disponovať povolením na zvláštne užívanie pozemných komunikácií v prípade, ak ide o nadmernú alebo nadrozmernú dopravu podľa vyhlášky č. 134/2018 Z. z., sa zavádza inštitút objektívnej zodpovednosti.
Hlavným účelom zavedenia objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla alebo jazdnej súpravy za spáchanie správneho deliktu je dodržiavanie povinnosti disponovať povolením na zvláštne užívanie pozemných komunikácií a tiež posilnenie ochrany pozemných komunikácií pred negatívnymi (deštrukčnými) vplyvmi nadmerného zaťaženia vozidiel a jazdných súprav prostredníctvom náležitého trestania.
Ustanovuje sa pevná výška pokuty za spáchanie správneho deliktu, a to v závislosti od rozsahu prekročenia povolených hmotnostných a rozmerových limitov. Umožňuje sa upustiť od zaplatenia časti pokuty v prípade, ak sa v lehote na podanie odporu uhradia 2/3 pokuty (pozitívna motivácia).
Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov. Pokuty uložené za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Niektoré protiprávne skutky z rôznych dôvodov, ako napr. znečistená, neexistujúca, nečitateľná tabuľka s evidenčným číslom alebo rozmazaný, nekvalitný záznam (snímok) a pod., bude okresný úrad v sídle kraja odkladať záznamom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba – prevádzkovateľ vozidla.
Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napr. pri úmrtí prevádzkovateľa vozidla alebo jazdnej súpravy (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí dvoch rokov od spáchania správneho deliktu.
O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 3 správneho poriadku); ak nemá prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy vedomosť o možnom konaní voči nemu, z logického dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci.
Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 3 správneho poriadku vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, ako aj použiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie účelu, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania osôb, sa navrhuje rozhodovať o správnom delikte zjednodušenou formou konania – aplikáciou inštitútu rozkazného konania, ktoré v súčasnej dobe upravuje zákon č. 8/2009 Z. z., zákon č. 474/213 Z. z. či zákon č. 488/2013 Z. z. Jeho nespornou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ústneho pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia.
Pri riešení správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náročné dokazovanie tohto skutku, pretože samotným vyhotovením dôkazu, overením dôkazov a následnou lustráciou prevádzkovateľa v informačných systémoch je dokazovanie ukončené.
Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom alebo jazdnou súpravou konkrétneho prevádzkovateľa, okresný úrad v sídle kraja bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku.
Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa navrhuje možnosť podať odpor. Podaný odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí sa náležite odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodujúcou skutočnosťou však nie je uvedenie výlučne vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo, uvedenie nakladajúcej organizácie podľa zákona č. 106/2018 Z. z. alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti. Účastník konania v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur.
Navrhovaným ustanovením § 22g sa s cieľom zlepšenia vymožiteľnosti pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla policajtovi udeľuje nové oprávnenie sankcionovať aj porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 8a ods. 2 cestného zákona. Ak príslušník policajného zboru v rámci dohľadu nad cestnou premávkou zistí, že v minulosti bol vozidlom spáchaný skutok vykazujúci znaky správneho deliktu podľa § 22d ods. 1 cestného zákona, ktorý však vzhľadom na technické alebo legislatívne obmedzenia nemohol byť prejednaný – chýbajú údaje o prevádzkovateľovi vozidla a o vozidle, vodičovi vozidla preukáže skutok z minulosti a vydá blok na pokutu, ktorá je vo výške pokuty za tento správny
delikt s možnosťou využitia zníženia pokuty o 1/3 jej včasným uhradením. Zároveň sa ustanovuje ďalší postup v prípadoch, ak prevádzkovateľ vozidla alebo vodič nemôže zaplatiť pokutu na mieste alebo ak správny delikt prevádzkovateľa vozidla nemožno prejednať v blokovom konaní. Treba uviesť, že tento navrhovaný postup je inšpirovaný obdobnou právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 8/2009 Z. z. (§ 139h), zákone č. 474/2013 Z. z. (§ 33) či zákone č. 488/2013 Z. z. (§ 15) s cieľom zvýšenia efektívnosti sankcionovania delikventov.
K čl. II bodu 11
Ustanovením sa dopĺňa transpozičná príloha.
K čl. III
K čl. III bodom 1 až 4
V nadväznosti na čl. II sa v súvislosti s nahradením mechanizmu výberu dodatočného správneho poplatku za nesplnenie povinnosti disponovať povolením na zvláštne užívanie pozemných komunikácií pri nadmernej a nadrozmernej doprave a jeho nahradením systémom udeľovania pokút pristupuje aj k náležitej úprave v zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s navrhovanou zmenou cestného zákona sa pristupuje aj k náležitej úprave subjektu poplatníka podľa Položky 80.
K čl. IV
K čl. IV bodu 1
V súvislosti s navrhovanou novelizáciou cestného zákona (§ 22g) je nevyhnutné pristúpiť aj k doplneniu zákona č. 8/2009 Z. z. v súvislosti s oprávnením príslušníkov Policajného zboru zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II, evidenčný doklad vydaný v cudzine, technické osvedčenie vozidla a tabuľku s evidenčným číslom v prípade, ak nedôjde k uhradeniu pokuty za správny delikt v lehote uvedenej v § 22e ods. 14 cestného zákona.
K čl. IV bodu 2
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K čl. V
Ustanovuje sa účinnosť zákona 1. júna 2022, resp. 1. januára 2023 s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu.
Bratislava 26. januára 2022