Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z., o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci NR SR Ondrej Dostál, Ján Benčík, Petra Hajšelová, Jana Bittó Cigániková, Juraj Šeliga, Milan Vetrák, Miloš Svrček.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii.
Núdzový stav predstavuje výrazný zásah do základných práv a slobôd. Na Slovensku bol opakovane vyhlásený s účinnosťou od 1. októbra 2020 a trvá teda súvisle už viac ako sedem mesiacov. Novelou ústavného zákona č. 414/2020 Z. z. účinnou od 29. 12. 2020 došlo k zmene úpravy núdzového stavu obsiahnutej v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v tom zmysle, že s predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na základe tejto právnej úpravy doposiaľ trikrát vyslovovala súhlas s predĺžením núdzového stavu. Vláda odôvodňovala potrebu predĺžiť núdzový stav aj tým, že je nutné zachovať už realizované opatrenia hospodárskej mobilizácie.
Analýzou právneho poriadku Slovenskej republiky bolo zistené, že opatrenia v súvislosti s bojom proti pandémii COVID-19 sú obvykle viazané nielen na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu. Táto úprava je obsiahnutá napríklad v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone
č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách či v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S účinnosťou od 12. marca 2020 je na Slovensku vyhlásená mimoriadna situácia. Pandémia COVID-19 v najbližšej dobe i tak úplne nezmizne a s najväčšou pravdepodobnosťou bude naďalej potrebné v boji s touto pandémiou prijímanie rôznych opatrení. Podľa aktuálne platného nariadenia vlády č. 269/2020 Z. z. sa v súčasnosti realizujú mnohé opatrenia hospodárskej mobilizácie ako napr. organizácia výroby a organizácia služieb, použitie štátnych hmotných rezerv, pracovná povinnosť a podobne. Vláda ako štátny orgán v prvom rade zodpovedný za riadenie boja proti pandémii a prijímanie opatrení trvá opakovane pri predlžovaní núdzového stavu na tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie sú na jej zvládnutie nevyhnutné.
Predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil. Postačujúca pre ich pokračovanie by bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú dosiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť viazanosť aj na mimoriadnu situáciu. Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení je pracovná povinnosť, tá bude naďalej viazaná aspoň na núdzový stav. Taktiež sa navrhuje zachovať realizáciu organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.
Mimoriadna situácia je už v súčasnosti súčasťou zákona o hospodárskej mobilizácii a je obsiahnutá v pojme krízovej situácie. Pojem krízovej situácie je vymedzený v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii prostredníctvom odkazov na čl. 1 ods. 2 a 4 ústavného zákona
č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a na § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
V čl. 1 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu sa vymedzujú základné úlohy verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa čl. 2 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu je krízovou situáciou „obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav alebo núdzový stav“.
Podľa § 2 písm. a) zákona o riadení štátu v situáciách mimo vojny a vojnového stavu sa na účely tohto zákona krízovou situáciou mimo vojny a vojnového stavu rozumie „obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) núdzový stav3) alebo mimoriadnu situáciu,4)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 obsahuje odkaz na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva, v ktorom je upravená mimoriadna situácia.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krízovou situáciou sa na účely zákona o hospodárskej mobilizácii rozumie obdobie vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie a keď sa v zákone používa pojem krízová situácia, tak zahŕňa týchto päť stavov alebo situácií.
Schválenie predkladaného návrhu zákona vytvorí predpoklady pre skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné teraz aj do budúcna realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzový stav a nebude preto nutné len kvôli ním vyhlasovanie núdzového stavu. Návrh taktiež odstraňuje niektoré zrejmé legislatívne nedostatky a reaguje na niektoré aplikačné problémy.
Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť do ustanovenia § 3 písm. l) zákona o hospodárskej mobilizácii mimoriadnu situáciu. V § 3 sa upravuje vymedzenie základných pojmov používaných v zákone. V písm. l) sa uvádza, že na účely tohto zákona sa rozumie „uchovaním výrobných schopností sústavné udržiavanie prevádzkyschopnosti výrobných, opravárenských a iných zariadení nevyhnutných na zabezpečenie výroby na náhradu spotreby, strát a opráv výzbroje a techniky ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu“. Vymedzenie štyroch stavov v závere ustanovenia (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) sa navrhuje nahradiť pojmom krízovej situácie, ktorý v zmysle vymedzenia v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii okrem týchto štyroch stavov obsahuje aj mimoriadnu situáciu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva (viď Všeobecná časť dôvodovej správy).
K bodu 2
V súčasnom znení ustanovenia § 3 písm. r) sa v prvom aj druhom bode navrhuje vypustiť slovné spojenie „v období krízovej situácie“, pretože ide o vnútorný rozpor zákona, konkrétne rozpor s § 7 ods. 1.. Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia je opatrením hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. g). Podľa § 7 ods. 1 sa toto opatrenie vykonáva už v stave bezpečnosti. Uvádzanie obdobia krízovej situácie v § 3 písm. r) je tak legislatívnou chybou, ktorá sa týmto odstraňuje.
K bodu 3
Ustanovenie § 11 písm. d) počíta s koordináciou organizácie zdravotníckeho zabezpečenia zo strany ministerstva obrany, ustanovenie § 12 písm. e) zase s koordináciou zdravotníckeho zabezpečenia zo strany ministerstva vnútra, pričom v oboch prípadoch ide o zdravotnícke zariadenia, ktoré sú určenými subjektmi hospodárskej mobilizácie daným ministerstvom. V rámci aplikačnej praxe v súvislosti s financovaním opatrení hospodárskej mobilizácie v pandémii COVID-19 sa ukázalo, že v dôsledku súčasného znenia zákona bola finančná zodpovednosť za realizáciu daného opatrenia hospodárskej mobilizácie výlučne na ministerstve zdravotníctva napriek tomu, že dané opatrenie zastrešovali aj ostatné dve ministerstvá a museli tak jeho financovanie riešiť skrz ministerstvo zdravotníctva, čo v aplikačnej praxi spôsobilo problémy. Návrh uvedeného bodu tento problém do budúcna odstraňuje.
K bodu 4
Navrhuje sa v ustanovení § 7 ods. 4 umožniť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie s výnimkou pracovnej povinnosti aj počas núdzového stavu. V § 7 je upravené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie.
Ustanovenie § 7 ods. 4 umožňuje vláde na návrh ministerstva hospodárstva „nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5, ktoré sa vykonávajú už v stave bezpečnosti, aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b), c), h), k), o), p), r), t), v) a § 5 písm. e) na účely vyhlásenia konkrétnych mimoriadnych regulačných opatrení“. Ide konkrétne o tieto opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5:
b) organizácia výroby a organizácia služieb,
c) regulácia rozvodu a spotreby elektriny a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu,
e) organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,
h) organizácia dopravného zabezpečenia,
k) organizácia veterinárnej starostlivosti,
o) použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
p) riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
r) pracovná povinnosť,
t) vecné plnenie,
v) poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč.
Podľa súčasne platného právneho stavu môže vláda tieto opatrenia hospodárskej mobilizácie nariadiť iba v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 7 ods. 4 druhou vetou, ktorá umožní vláde nariadiť počas mimoriadnej situácie rovnaké opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú v súčasnom znení § 7 ods. 4 vymedzené pre núdzový stav a výnimočný stav. Výnimkou je pracovná povinnosť, ktorá sa podľa návrhu bude naďalej viazať len na núdzový stav alebo výnimočný stav a nebude ju možné nariadiť počas mimoriadnej situácie.
Niektoré z opatrení hospodárskej mobilizácie možno vykonávať aj v čase bezpečnosti, nie sú viazané na núdzový stav, ani na mimoriadnu situáciu, ani na žiadny iný stav krízovej situácie. Vláda teda aj podľa súčasného právneho stavu môže v čase bezpečnosti uznesením uložiť subjektom hospodárskej mobilizácie napr. krízové plánovanie (§ 5 písm. a)), uchovávanie výrobných schopností (§ 5 písm. d)), organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia (§ 5 písm. g)), finančné zabezpečenie (§ 5 písm. l)), organizáciu sociálneho zabezpečenia (§ 5 písm. m)), tvorbu štátnych hmotných rezerv (§ 5 písm. n)), či evidenciu ľudských zdrojov pre potreby plnenia pracovných úloh podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. q)).
K bodu 5
Ustanovenie § 7 ods. 5 umožňuje okresnému úradu v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadiť vykonávanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie, konkrétne organizáciu dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení (§ 5 písm. e)), pracovnú povinnosť (§ 5 písm. r)), vecné plnenie (§ 5 písm. t)), organizáciu výroby a organizáciu služieb (§ 5 písm. b)) a môže Správe štátnych hmotných rezerv odporučiť použitie štátnych hmotných rezerv. Po schválení predkladaného návrhu zákona bude môcť okresný úrad nariaďovať tieto opatrenia hospodárskej mobilizácie aj v čase mimoriadnej situácie s výnimkou pracovnej povinnosti, ktorú nie je možné ukladať v mimoriadnej situácii.
K bodu 6
Navrhuje sa viazať vykonávanie opatrení podľa § 7 ods. 6 nielen na núdzový stav a výnimočný stav, ale aj na mimoriadnu situáciu. V ustanovení § 7 ods. 6 sa vymedzuje, ktoré z opatrení hospodárskej mobilizácie vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie po vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez toho, aby vláda tieto opatrenia nariadila a ktoré opatrenia hospodárskej mobilizácie môže vláda v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadiť. Po schválení navrhovanej novely bude úprava vykonávania týchto opatrení rozšírená z núdzového stavu a výnimočného stavu aj o čas mimoriadnej situácie s výnimkou opatrenia podľa § 5 písm. e) (organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení), § 5 písm. i) (ochrana životne dôležitých zdrojov) a § 5 písm. y) (ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov), ktoré sa majú a aj budú naďalej nariaďovať až v núdzovom stave alebo výnimočnom stave.
K bodu 7
Ustanovenie § 7 ods. 10 zákona upravuje získavanie, spracovanie a uchovávanie osobných údajov na účely vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie vrátane vyrozumenia subjektu hospodárskej mobilizácie o vyhlásení núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vypovedaní vojny alebo o nariadení vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Navrhovaným ustanovením sa bude toto ustanovenie vzťahovať aj na vyhlásenie mimoriadnej situácie.
K bodu 8
Ustanovenie § 11 písm. a) zákona umožňuje ministerstvu obrany uplatňovať požiadavky ozbrojených síl na dopĺňanie strát a spotreby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na subjektoch hospodárskej mobilizácie. Navrhuje sa, aby sa takáto možnosť vzťahovala aj na mimoriadnu situáciu.
K čl. II
V súvislosti so zmenou zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj zmena zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 3b odsek 2 písmenom e) a explicitne aj v tomto zákone určiť, že sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie, avšak len vtedy, ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné a odkázať v poznámke pod čiarou na zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
K čl. III
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.