Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dôvodová správa k zákonu č. 146/2021 Z. z.

najpravo.sk • 14.4. 2022, 15:18

DÔVODOVÁ  SPRÁVA

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Cieľom návrhu zákona je rozšírenie kompetencií obcí realizovať porušenia pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla. V súčasnosti je možné správny delikt držiteľa vozidla (tzv. objektívna zodpovednosť) prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. Obec nemôže vyhotovovať dôkazy ani vydávať meritórne rozhodnutia vo veci správneho deliktu držiteľa vozidla. Policajný zbor nemá dostatočné personálne ani technické kapacity na riešenie všetkých protiprávnych skutkov v cestnej premávke a na strane druhej značné množstvo obcí (predovšetkým okresných a krajských miest) v poslednom období začalo riešiť problematiku parkovania rezidentov, kde jasne stanovili pravidlá, realizovali príslušné dopravné značenie, avšak nemajú kompetencie na výkon kontroly rešpektovania týchto pravidiel formou objektívnej zodpovednosti (vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti vodiča vozidla je príliš časovo, personálne a finančne nákladné, často bez žiaduceho výsledku). Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby obec mala možnosť pokutovať držiteľa vozidla za porušenie jeho povinností a tak zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky spočívajúce v zákaze zastavenia alebo státia vozidiel v územnej pôsobnosti konkrétnej obce.

 

Obyvatelia jednotlivých obcí tým, že obce budú účinne (jednoduchšie, rýchlejšie, hospodárnejšie, elektronicky – oproti vyvodzovaniu subjektívnej zodpovednosti vodiča) bojovať s porušovateľmi pravidiel cestnej premávky (prostredníctvom držiteľov vozidiel), tak získajú vyššiu mieru komfortnosti a bezpečnosti na cestách v obci.

 

Na základe návrhu zákona sa tiež odstraňuje právna neistota pri stanovení vymedzených právomocí obecnej polície podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch).

 

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale súčasne aj pozitívny vplyv na rozpočty jednotlivých obcí, pozitívny vplyv na informatizáciu; nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani žiadny sociálny vplyv.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodu 1 až 12

Navrhuje sa rozšíriť právomoc obce zaznamenávať a prejednávať porušenie niektorých povinností držiteľa vozidla a tak zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa zákona o cestnej premávke, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 zákona o premávke alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a teda uložiť pokutu držiteľovi vozidla podľa existujúceho § 139a ods. 7 zákona o premávke. Okruh porušení pravidiel, ktoré budú môcť obce prejednať ako správny delikt držiteľa vozidla, sa navrhuje definovať explicitne. Obec teda aj naďalej nebude mať možnosť dokumentovania iných porušení povinností držiteľa vozidla než tých uvedených v  § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke.

Všetky podmienky konania, práva a povinnosti správneho orgánu, ako aj účastníka konania sa navrhujú ponechať; oprávnenia orgánu Policajného zboru sa primerane premietnu aj na obec s výnimkou užšieho okruhu porušení.

Zadokumentovanie porušenia povinnosti držiteľa vozidla podľa § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, vydanie rozkazu, prijatie a vybavenie prípadne podaného odporua  rozhodovanie v konaní o správnom delikte po podanom odpore sa navrhuje zveriť obci.

Ak pokutu uloží  právoplatné rozhodnutie obce, príjem pokuty patrí tejto obci; obdobne sa navrhuje upraviť aj príjem v prípade uložených trov konania, ak tieto vznikli resp.boli uložené obci v súvislosti s uložením pokuty v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla vedenom po podaní odporu.

Návrh zákona navrhuje v súvislosti s praktickými problémami pri určovaní osoby vodiča ( napr. s jeho stotožnením v informačných systémoch) orgánmi Policajného zboru zabezpečiť bezproblémové konanie o správnom delikte aj pre obce. Ak držiteľ vozidla uvedie v odpore o vodičovi vozidla, ktorý v čase porušenia pravidiel cestnej premávky viedol vozidlo, len údaje v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, správny orgán nevie úplne a jednoznačne identifikovať konkrétnu, jedinú osobu v existujúcich databázach osôb. Upraví sa tak povinnosť držiteľa vozidla, ak zamýšľa označiť inú osobu vodiča, ktorý v relevantnom čase viedol jeho vozidlo, uviesť aj dátum narodenia osoby, ktorej vozidlo odovzdal. Uvedený návrh zefektívni, zrýchli a zhospodárni konanie o vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie pravidiel cestnej premávky najmä vo vzťahu k špekulatívnemu označovaniu vodičov.  Držiteľ vozidla, ak nebude chcieť znášať následky porušenia pravidiel cestnej premávky vodičom, ktorému vozidlo odovzdal, bude musieť poznať aj dátum narodenia tejto osoby, čo v neposlednom rade aj posilní vierohodnosť označovania vodiča a odstráni špekulatívne podania, ktoré v súčasnosti zbytočne zahlcujú správne orgány, predlžujú a predražujú správne konanie.

 

K bodu 12

Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce, vydanom po podaní odporu, bol príslušný orgán Policajného zboru. Príslušný orgán Policajného zboru, ktorým je de facto miestne príslušný dopravný inšpektorát, je okrem iného príslušný aj na objasňovanie, prejednávanie a realizovanie celého konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj na dokumentovanie a prejednávanie správnych deliktov držiteľa vozidla vrátane pôsobnosti na preskúmavanie rozhodnutí na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vo vzťahu k pôsobnosti orgánu, ktorý by vystupoval ako odvolací správny orgán s odkazom na § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa neodporúča určiť miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja. Okresné úrady v sídle kraja nemajú personálne kapacity na riešenie problematiky, ktorá z vecného hľadiska jednoznačne spadá do gescie Policajného zboru, nakoľko práve tento rieši všetku problematiku súvisiacu s dokumentovaním a prejednávaním porušení pravidiel cestnej premávky. Okresné úrady v sídle kraja nemajú nielen personálne kapacity, ale ani potrebnú úroveň znalostí problematiky objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla. Okresné úrady v sídle kraja nerealizujú žiadnu obdobnú činnosť, ktorá by mohla pokryť novú pôsobnosť; odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý by sa mohol javiť svojim názvom a pôsobnosťou ako najbližšie vystihujúci danú problematiku, rieši problematiku cestnej dopravy, autoškôl, povinnej kvalifikácie a výcvik vodičov, pozemné komunikácie a mýto, vystupuje ako špeciálny stavebný úrad, rieši aj správne konanie, ale na uvedených úsekoch, nie na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Naproti tomu, Policajný zbor podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Policajný zbor má v organizačnej štruktúre začlenenú službu dopravnej polície (dopravné inšpektoráty), ktorá komplexne rieši problematiku cestnej premávky. Je vecným gestorom pre zákon o cestnej premávke, realizuje výkon štátnej správy na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a jej riadení, trestného konania, konania o priestupkoch, objasňovania dopravných nehôd, dopravno-inžinierskej činnosti, vykonávania skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie a rozhodovania o vodičských oprávneniach. Práve tieto útvary služby dopravnej polície sú najkompetentnejšie pre rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiam obcí v správnom konaní o delikte držiteľa vozidla po podanom odpore. Krajské dopravné inšpektoráty krajských riaditeľstiev Policajného zboru majú vyčlenené oddelenia, ktoré sa už dnes zaoberajú práve posudzovaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, ale aj v konaní o priestupkoch, iných správnych deliktoch, v konaní o vodičskom oprávnení a pod. Personálne obsadenie uvedených útvarov Policajného zboru má najlepšie kvalifikačné predpoklady fundovane obhájiť post odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam obce v tejto problematike. Súčasne je potrebné poznamenať, že sa predpokladá ako nevyhnutné v súvislosti s rozšírením aj ich pôsobnosti navýšiť počet zamestnancov na každom krajskom dopravnom inšpektoráte v Slovenskej republike o jednu osobu, teda úhrnne o 8 osôb.

Ak bude odvolacím správnym orgánom orgán Policajného zboru, tak bude zároveň aj nepriamo metodickým orgánom na tomto úseku správneho konania, čím bude čiastočne vyriešený aj problém metodiky. Útvary služby dopravnej polície už dnes disponujú viacerými metodickými príručkami a usmerneniami v oblasti zabezpečenia konania o správnom delikte držiteľa vozidla, ktoré by mohli slúžiť ako pomôcky aj pre zamestnancov obcí vrátane príslušníkov obecnej polície.

 

K bodu 13

Týmto ustanovením sa zakotvuje právomoc obecnej polície na konanie a rozhodovanie o správnom delikte držiteľa vozidla podľa § 139a ods. 7 zákona o premávke. Túto právomoc obecnej polície nie je možné automaticky odvodiť od právomoci obce, hoci príslušníci obecnej polície sú vždy zamestnancami príslušnej obce, ktorá obecnú políciu zriadila. Obecná polícia nedisponuje klasickou hmotnoprávnou subjektivitou, pričom ide o organizačný útvar obce bez právnej subjektivity, tzv. poriadkový útvar. Podľa § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) sú dané dve možnosti, ako vymedziť obecnej polícii akékoľvek úlohy. Prvá z možností vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o obecnej polícii a spočíva v definovaní takých úloh pre obecnú políciu, ktoré nie sú obsiahnuté v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise ako je zákon o obecnej polícii. Druhá z možností vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii a spočíva v možnosti definície úloh pre obecnú políciu aj na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu a bez nutnosti výslovnej formulácie týchto úloh priamo v zákone o obecnej polícii. Vyžaduje sa však, aby osobitný zákon vymedzil iné úlohy priamo a expressis verbis pre obecnú políciu, nepostačí ich vymedzenie pre obec všeobecne. Nové znenie § 139d ods. 12 zákona o premávke predstavuje legislatívne riešenie tejto otázky v zmysle § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii a preto nie je potrebné v tomto prípade novelizovať ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o obecnej polícii. Istú výnimku je možné si všimnúť pri znení ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii, ktoré hovorí o oprávnení obecnej polície na objasňovanie a prejednávanie priestupkov, ak tak ustanoví osobitný predpis. Keďže ide o oprávnenie pre obecnú políciu vyplývajúce z osobitného predpisu - predovšetkým, ale nie výlučne zákon o priestupkoch, ktoré je formulované priamo vo vzťahu k obecnej polícii, je tým splnená podmienka podľa § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii a teda ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii je v uvedenom rozsahu nadbytočné (nie je nadbytočné v rozsahu týkajúcom sa definície priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Vzhľadom na aktuálnu a naliehavú potrebu „veľkej novely“ zákona o obecnej polícii nie je potrebné túto anomáliu riešiť samostatne a čiastkovo. Z navrhovaného znenia § 139d ods. 12 zákona o premávke vyplýva, že obec môže celé konanie o správnom delikte vykonať prostredníctvom poverených zamestnancov, ktorí nie sú príslušníkmi obecnej polície, taktiež môže celé konanie vykonať výlučne prostredníctvom obecnej polície, alebo môžu jednotlivé úkony správneho konania o jednom konkrétnom správnom delikte vykonávať zamestnanci obce a príslušníci obecnej polície kombinovane. Z praktického hľadiska pôjde predovšetkým o možnosť, aby zamestnanec obce – „nepolicajt“ napríklad obsluhoval technické prostriedky na zaznamenávanie dôkazov o spáchaní správneho deliktu a získané dôkazy odovzdal na ďalšie konanie a vydanie rozhodnutia obecnej polícii. Najmä vo väčších mestách, v ktorých už obecná (mestská) polícia funguje dlhšie obdobie, majú jej príslušníci bohaté skúsenosti s riešením priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v segmente tzv. statickej dopravy, pričom je logické, že takéto samosprávne celky budú mať tendenciu konanie o správnych deliktoch podľa § 139a ods. 7 zákona o premávke vykonávať predovšetkým prostredníctvom obecnej polície. Všetky zistené a prejednané porušenia zákona ako správne delikty automaticky nebude potrebné riešiť v priestupkovom konaní, ktoré by obecná polícia inak musela ex offo vykonať. Pôjde teda o postihovanie skutkovo totožných konaní rovnakým orgánom, avšak v inej zákonnej forme. Tie obce, ktoré obecnú políciu zriadenú nemajú a dochádza na ich území k porušovaniu zákazu zastavenia a státia, budú správne konanie o správnom delikte držiteľa vozidla vykonávať výlučne prostredníctvom zamestnancov, ktorí nie sú príslušníkmi obecnej polície. 

 

K bodu 14

V spojitosti s technickým riešením zverenia kompetencie realizovať porušenia pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti obcami je z pohľadu štátnej politiky dôležité, aby informačný systém zastrešujúci realizáciu objektívnej zodpovednosti tak Policajným zborom ako aj obcami bol jednotný pre celé územie Slovenskej republiky a prepojený (z dôvodu prepojenosti konania po podaní odporu, odvolacieho konania a vylúčenia dvojitého postihu za jeden skutok) s inými informačnými systémami Policajného zboru.

Na základe uvedeného predpokladu je potrebné, aby existujúca aplikácia Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „CESDaP“), ktorá je využívaná Policajným zborom na realizáciu konania o správnych deliktoch držiteľov vozidiel, bola upravená tak, aby poskytovala možnosť realizovať toto konanie rovnako pre príslušníka Policajného zboru, ako aj zamestnanca obce / príslušníka obecnej polície a v tejto súvislosti aby bola aplikácia CESDaP sprístupnená na priame vkladanie a spracovanie zistených porušení pravidiel cestnej premávky z úrovne obce. Cieľom je teda úprava existujúceho informačného systému tak, aby umožňovala príslušníkom obecnej polície, prípadne iným zamestnancom obce vkladať a prezerať jednotlivé údaje a úkony v správnom konaní v jednotnej celonárodnej aplikácii.

V tejto súvislosti sa navrhuje, aby popri orgánoch Policajného zboru i obce v budúcnosti mali povinnosť bezodkladne evidovať všetky údaje a úkony podľa § 139f ods. 1 zákona o premávke v jednotnom informačnom systéme – evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel.

   

K bodu 15

     Navrhuje sa, aby rozhodovanie o odložení veci podľa § 139c ods. 2 zákona o premávke bolo vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku nakoľko informačný systém zabezpečujúci konanie o správnom delikte držiteľa vozidla odloženie veci realizuje na základe vopred stanovených kritérií (najčastejšie ide o vozidlo evidované v cudzine a skutok, pre ktorý nie je možné toto vozidlo lustrovať v informačnom systéme EUCARIS – automatizované odloženie podľa § 139c ods. 1 písm. a) zákona o premávke).

 

 

K Čl. II

 

     Navrhuje sa, aby výslovným zakotvením právomoci pre obecnú políciu na prejednávanie taxatívne vymedzených priestupkov v blokovom konaní bola odstránená výkladová nejednoznačnosť v otázke, či a ktoré priestupky podľa zákona o priestupkoch môže obecná polícia prejednávať. Ak by bol uplatnený jazykový (gramatický) a doslovný výklad, z ustanovení § 58 ods. 3 písm. d) a § 86 písm. b) zákona o priestupkoch je namieste taký záver, že obecná polícia nie je oprávnená objasňovať žiadne priestupky podľa zákona o priestupkoch, pretože podľa tohto zákona nie je oprávnená v blokovom konaní prejednávať žiadne priestupky. Oprávnenie na blokové konanie o vymedzených priestupkoch je ustanovením § 86 písm. b) zákona o priestupkoch zverené len obci, bez zmienky o obecnej polícii. Z ostatných všeobecne záväzných predpisov z odvetvia správneho práva je evidentné, že práve v súvislosti so zverením právomoci na blokové konanie o priestupkoch pre obecnú políciu sa vždy hovorí o obecnej polícii, a nie o obci. Z týchto ustanovení potom vyplýva, že ak obec nemá zriadenú obecnú políciu, nemôže vymedzené priestupky prejednávať. Nemožno preto tieto dva pojmy (obec a obecná polícia) zamieňať a ani automaticky odvodzovať právomoc obecnej polície od obce, ako sa v tomto prípade deje v súčasnosti.  

 

 

K Čl. III

 

S prihliadnutím na dĺžku legisvakančnej doby sa navrhuje dátum účinnosti zákona od 1. mája 2021.
 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 290
PoUtStŠtPiSoNe
: