Dôvodová správa
Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 547 z 9. septembra 2020).
Cieľom článku I návrhu je jednak zabezpečiť implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty, a jednak zapracovanie poznatkov a požiadaviek z praxe štátnych archívov zriadených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Návrh v čl. I obsahuje aj legislatívno-technické úpravy zohľadňujúce prijatie nových právnych predpisov.
Nariadenie 2019/880 bolo prijaté ako reakcia na rabovanie múzeí a ničenie kultúrnych pamiatok počas vojnových udalostí na Blízkom Východe v nedávnej minulosti a vychádza z dohovoru UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb.) a dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch (oznámenie MZV SR č. 416/2003 Z. z.). Jeho cieľom je zabrániť, aby nezákonne vyvezené predmety kultúrnej hodnoty vstúpili na územie Európskej únie, a tým aj zabrániť financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí prostredníctvom predaja rabovaného tovaru kultúrnej hodnoty kupujúcim v Európskej únii. Na dovoz archívnych dokumentov sa vzťahuje čl. 3 ods. 1 nariadenia, ktorý zakazuje vstup tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore s jej zákonmi alebo inými právnymi predpismi.
Predložený návrh novely zákona č. 395/2002 Z. z. nadväzuje na citované nariadenie v ustanovení § 26 upravujúcom dovoz cudzích archívnych dokumentov, ktorého znenie sa precizuje tak, aby sa vzťahovalo na všetky kategórie uvedené v nariadení 2019/880, t. j. na archívne dokumenty, ktoré sú vedené v evidencii cudzieho štátu alebo boli vytvorené alebo nájdené na území cudzieho štátu, z ktorého boli odcudzené. Predložený návrh zároveň reaguje na poznatky z doterajšej aplikácie zákona na úseku správy registratúry, dopĺňa platné ustanovenia o postupe pri odovzdávaní a preberaní archívnych dokumentov do archívu, precizuje niektoré ustanovenia vo väzbe na aplikáciu zákona o e-Governmente, upravuje niektoré povinnosti pôvodcov registratúry pri správe dokumentov, ako aj sankcie za ich neplnenie a reaguje pri prístupe k archívnym dokumentom na sprísnenie pravidiel ochrany osobných údajov.
V článku II návrhu novelizujúcom zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa umožňuje, aby ústredné orgány štátnej správy, v pôsobnosti ktorých vznikajú archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti, mohli tieto archívne dokumenty do zrušenia utajenia ukladať v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad.
V článku III návrhu novelizujúcom zákon č. 346/2018 Z. z. sa zabezpečuje posun účinnosti zákonnej povinnosti viesť v registri mimovládnych neziskových organizácií elektronickú zbierku listín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie uvádza doložka zlučiteľnosti.
Dopad návrhu uvádza Doložka vybraných vplyvov.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Osobitná časť
K bodom 1, 5, 6, 11, 25, 39, 49, 53, 57 a 68
Aktualizuje sa citácia právnych predpisov v poznámkach pod čiarou.
K bodu 2
Definície pojmov používaných v zákone sa dopĺňajú o pojem archívny súbor, ktorý sa v praxi archívov bežne používa. Zavedenie tohto pojmu je aj v súlade aj s medzinárodným štandardom pre archívny opis ISAD G.
K bodu 3
Navrhovaná úprava reaguje na súčasnú prax, kedy sa konzervačnou kópiou archívneho dokumentu označuje kópia vyhotovená digitalizáciou. Mikrofilmovanie archívnych dokumentov ako zastaraná metóda vyhotovovania kópií sa v súčasnosti v štátnych archívoch už nevykonáva.
K bodu 4
Navrhovaná úprava zohľadňuje požiadavky aplikačnej praxe pri nadobúdaní archívnych dokumentov do vlastníctva štátu a s tým súvisiacich administratívnych procesov.
K bodom 7 a 8
V bode 7 sa upravuje postup zriaďovateľa archívu pri nakladaní s archívnymi dokumentami po zrušení archívu zriaďovateľa. Cieľom úpravy je zrovnoprávnenie pôvodcov, z ktorých činnosti vznikajú archívne dokumenty: platné znenie zákona finančne zvýhodňuje pôvodcu, ktorý zriadil archív a následne požiadal o jeho zrušenie tým, že archívne dokumenty vzniknuté z jeho činnosti ponúka na odkúpenie štátu. Ak pôvodca nepožiadal o súhlas so zriadením archívu, tak archívne dokumenty vzniknuté z jeho činnosti bezodplatne odovzdáva do príslušného štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou. Bod 8 nadväzuje na úpravu v bode 7.
K bodu 9
Ide o doplnenie povinnosti vlastníka archívneho dokumentu za účelom vyhotovenia konzervačnej kópie najvýznamnejších archívnych dokumentov pre prípad, že by sa nepodarilo získať príslušný archívny dokument do vlastníctva štátu. Konzervačnú kópiu archívneho dokumentu nebude archív zverejňovať alebo predkladať na štúdium bez súhlasu jeho vlastníka.
K bodom 10 a 16
Navrhovaná úprava zohľadňuje požiadavky aplikačnej praxe archívov, v ktorej sa evidencie vedú už niekoľko rokov elektronicky. Ide o zosúladenie pojmov s elektronickým archívnym informačným systémom, ktorý vychádza z terminológie používanej v medzinárodnom štandarde pre archívny opis ISAD G.
K bodu 12
Ustanovenie reaguje na novú terminológiu a nové právne predpisy upravujúce jednotlivé preukazy totožnosti.
K bodu 13
Nový odsek 6 v § 12 má zabrániť zneužitiu oprávnení žiadateľa o prístup k archívnym dokumentom pre účely historického výskumu alebo iného vedeckého výskumu inými žiadateľmi. Ustanovenie nadväzuje na § 7 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 14
Ide o precizovanie podmienok vystavovania archívnych dokumentov. V praxi sa podmienky vystavovania na území Slovenskej republiky a v cudzine odlišujú. Pri vystavovaní na území Slovenskej republiky sa poistenie spravidla nevyžaduje, pričom vystavovateľ je povinný v zmluve o výpožičke uviesť spôsob náhrady za prípadné poškodenie alebo stratu archívneho dokumentu. Archívne dokumenty si na území Slovenskej republiky vypožičiavajú na verejné vystavovanie takmer výlučne kultúrne inštitúcie, ktoré spravidla disponujú všeobecnými poistnými zmluvami, na základe ktorých by bola poskytnutá náhrada. Navrhované znenie túto prax zohľadňuje.
K bodu 15
Dôvodom zrušenia povinnosti doručovať do zahraničia prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí je, že ministerstvo zahraničných vecí účtuje žiadateľovi ďalšie poplatky, čím sú pri tomto spôsobe doručovania diskriminovaní oproti žiadateľom, ktorým sa doručuje inou formou.
K bodu 17
Inštitút obmedzenia prístupu k archívnym dokumentom dáva pôvodcovi, z ktorého činnosti archívne dokumenty vznikli, možnosť obmedziť prístup k archívnym dokumentom, určiť rozsah obmedzenia a čas jeho trvania. Určením maximálnej dĺžky obmedzenia prístupu na 30 rokov sa prihliada na plnenie základnej úlohy archívov, a to umožňovať prístup k archívnym dokumentom.
K bodu 18
Vypustenie odkazu 24 vrátane poznámky pod čiarou k tomuto odkazu súvisí s úpravou znenia § 32 ods. 1 v bode 67.
K bodom 19 a 21
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky.
K bodu 20
Ustanovenie nadväzuje na § 78 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 22
Navrhovaným doplnením prípadov, v ktorých nemožno prístup k archívnym dokumentom obmedziť, sa zabezpečuje výnimka pre všetkých žiadateľov o prístup na účel historického alebo iného vedeckého výskumu. Cieľom je, aby boli zahrnuté všetky kategórie žiadateľov o prístup na tieto účely.
K bodu 23
Vypustenie odkazu 24 v § 13 ods. 8 nadväzuje na jeho vypustenie z textu zákona v § 13 ods. 4 (bod 18).
K bodom 24, 34, 50, 51, 52 a 58
Vypúšťajú sa odkazy uvedené opakovane (bod 22.3. prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky).
K bodu 26
Ide o sprecizovanie ustanovení § 16 ods. 2 písm. d) zákona, ktoré ustanovuje povinnosti pôvodcu registratúry s prihliadnutím na aplikačnú prax. Špecifikácia trvanlivosti listinného archívneho dokumentu sa ustanovuje formou odkazu na príslušnú ISO normu. Ustanovenie
§ 16 ods. 2 písm. e) predstavuje úľavu z povinností pôvodcu registratúry; reaguje na súčasný trend vyhotovovania elektronických kópií z listinných originálov a s prihliadnutím na fakt, že ide o registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty umožňuje, aby boli zničené pôvodcom registratúry po vyhotovení elektronickej kópie zaručenou konverziou.
K bodom 27 a 28
Doplnením ustanovenia § 16 ods. 2 písm. g) a j) sa reaguje na existenciu elektronických registratúrnych záznamov. Pri elektronických registratúrnych záznamoch sa obmedzený prístup k nim vyznačuje v štruktúrovaných evidenčných údajoch príslušného informačného systému.
K bodu 29
V § 16 ods. 2 písm. n) ide o reakciu na aplikačnú prax, v ktorej treba vyžadovať, aby pôvodcovia odovzdávali a archívy preberali archívne dokumenty v riadne označených ochranných obaloch (archívne škatule). Požiadavka je logickým dôsledkom vyraďovacieho konania, kedy sú registratúrne záznamy rozdelené do vecných skupín podľa registratúrneho plánu. Túto skutočnosť treba jednoznačne vyznačiť pri odovzdávaní na príslušných ochranných obaloch. Zároveň ide o jednu z podmienok ochrany archívnych dokumentov.
V úprave § 16 ods. 2 písm. o) bodu 1. a 2. ide o precizovanie povinnosti zanikajúceho pôvodcu registratúry postarať sa o registratúrne záznamy vznikajúce z jeho činnosti, a to v prípade, že zaniká bez právneho nástupcu. Po vyraďovacom konaní záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou bez ohľadu na ich lehotu uloženia prevezme do trvalej archívnej starostlivosti príslušný štátny archív usporiadané podľa jeho pokynov.
K bodu 30
Novým ustanovením (§ 16 ods. 2 písm. p)) sa doterajšia povinnosť požiadať pri dočasnom vývoze registratúrnych záznamov o povolenie nahrádza oznamovacou povinnosťou, pričom, ak pôvodca registratúry bude vyvážať neskôr aj ďalšie registratúrne záznamy, oznamovacia povinnosť sa týka len prvého vývozu. Reaguje sa tak najmä na súčasnú objektívnu nemožnosť aplikácie povinnosti žiadateľa o povolenie na vývoz elektronických registratúrnych záznamov.
K bodu 31
Určujú sa ďalšie subjekty, ktorým bude vyplývať povinnosť mať vypracovaný registratúrny poriadok:
Dopĺňa sa oprávnenie pre ministerstvo vnútra určovať povinnosť mať registratúrny poriadok aj založeným právnickým osobám, teda hospodárskym subjektom, pretože aj v tejto skupine sú také, ktoré vytvárajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou (významné veľké podniky). Keďže založené právnické osoby predstavujú veľmi rôznorodú skupinu od veľkých strategických podnikov po malé podniky, je potrebný individuálny prístup. Z tohto dôvodu povinnosť mať registratúrny poriadok u tejto skupiny pôvodcov registratúry bude určovať ministerstvo prostredníctvom príslušného štátneho archívu. Súčasne sa skupina pôvodcov registratúry s povinnosťou vypracovať registratúrny poriadok rozširuje o právnické osoby, ktoré žiadajú alebo už majú platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti; ide o zohľadnenie existujúcej praxe.
K bodu 32
Vzhľadom na to, že aj pôvodcovia registratúry podľa § 16 ods. 5 vytvárajú registratúrne záznamy obsahujúce osobné údaje, musia aj oni mať povinnosť obmedzovať prístup k registratúrnym záznamom obsahujúcim osobné údaje; preto sa z § 16 ods. 5 vypúšťa odkaz na písmeno k) v odseku 2.
K bodu 33
Navrhovaná úprava § 16a ods. 2 reaguje na zmenu terminológie zákona č. 305/2013 Z. z.
o e-Governmente.
K bodom 35 a 36
Ide o aktualizáciu terminológie vrátane poznámok pod čiarou. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii
a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES a podľa zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) sa pojmy „zaručená elektronická pečať“ a „časová pečiatka“, ktoré upravoval zrušený zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nahradili pojmami „kvalifikovaná elektronická pečať a „kvalifikovaná elektronická časová pečiatka“.
K bodu 37
Navrhované doplnenie § 19 ods. 1 nadväzuje na úpravu § 16 ods. 2 písm. o) v bode 29.
K bodu 38
V súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente je orgán verejnej moci povinný s iným orgánom verejnej moci komunikovať výlučne elektronicky. Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že ministerstvo vnútra má prostredníctvom ústredného portálu Elektronické služby Ministerstva vnútra SR dostupnú elektronickú službu „vyraďovacie konanie“, ukladá sa pôvodcom registratúry podľa § 16 ods. 3 povinnosť predkladať návrh na vyraďovacie konanie prostredníctvom tejto elektronickej služby.
K bodu 40
Úprava textu § 22 ods. 1 nadväzuje na úpravu § 16 ods. 2 písm. n) v bode 29.
K bodu 41
Doplnenie § 22 ods. 5 súvisí s novou pôsobnosťou Národného bezpečnostného úradu, ktorý bude spravovať centrálne úložisko utajovaných skutočností, v ktorom budú môcť ústredné orgány štátnej správy uložiť dočasne archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti, a to do zrušenia ich utajenia.
K bodu 42
Doplnenie ustanovenia § 22 ods. 6 umožní archívu požadovať usporiadanie preberaných archívnych dokumentov aj inak ako podľa registratúrneho plánu pôvodcu, a to v prípade, ak preberá archívne dokumenty od pôvodcu, ktorý podľa § 16 ods. 5 nemusel mať vypracovaný registratúrny plán, alebo ho nemal vypracovaný v čase vzniku archívnych dokumentov, alebo ak ide o torzovité archívne dokumenty, ktoré nie je možné usporiadať podľa registratúrneho plánu pôvodcu registratúry, alebo u pôvodcu registratúry dochádzalo k častým organizačným zmenám. Navrhovaná úprava je reakciou na aplikačnú prax.
K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 44
Zavádza sa nová evidencia – evidencia vystavovaných archívnych dokumentov. Jej význam spočíva najmä v ochrane archívnych dokumentov, ktoré počas vystavovania podliehajú rôznym klimatickým a svetelným podmienkam a pri častom vystavovaní by mohlo dôjsť k ich rýchlej fyzickej degradácii. Zároveň sa tým vytvorí informačná databáza pre efektívne využívanie archívnych dokumentov na uvedený účel.
K bodom 45 a 46
Doplnením § 24 ods. 3 písm. c) a § 24a písm. c) sa zohľadňuje kompetencia Národného bezpečnostného úradu.
K bodu 47
Doplnenie ustanovenia § 24a písm. f) reaguje na bežnú prax. Iba archív vie posúdiť, či fyzický stav ním spravovaného archívneho dokumentu ho umožňuje poskytnúť na výstavné účely. Vystavovanie archívnych dokumentov sa realizuje najmä na regionálnej úrovni, a to na základe spolupráce archívu s príslušnou kultúrnou inštitúciou.
Doplnením ustanovenia § 24a písm. g) sa len kompletizujú činnosti, ktoré štátne archívy už dlhoročne vykonávajú. Úhrady za služby archívu (napr. za vyhotovovanie kópií z archívnych dokumentov, digitalizáciu archívnych dokumentov, použitie vlastného reprografického zariadenia a pod.) sú príjmom štátneho rozpočtu. Vyberanie úhrady za služby archívov je štandardnou činnosťou archívov aj v zahraničí. Na rozdiel od správnych poplatkov ide o občianskoprávny vzťah.
K bodu 48
Navrhované doplnenie obsahu evidencie pôvodcov registratúr o údaje o vývoze registratúrnych záznamov zabezpečí jednotnú evidenciu údajov o mieste uloženia vyvezených registratúrnych záznamov a čísle povolenia na vývoz v elektronickom informačnom systéme. Táto evidencia je dôležitá najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že na vyvezené registratúrne záznamy, ak budú vyhodnotené vo vyraďovacom konaní ako registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou, má prednostné právo Slovenská republika.
K bodu 49
Poznámka pod čiarou k odkazu 33 sa dopĺňa o najnovší predpis zaoberajúci sa problematikou dovozu archívnych dokumentov.
K bodu 54
Vzhľadom na existenciu elektronických registratúrnych záznamov sa platné znenie ustanovenia § 25 ods. 14 stalo zastaraným a neuskutočniteľným a nahrádza sa preto novým znením, ktoré ustanovuje výslovný zákaz trvalého vývozu registratúry. Je potrebný z dôvodu, že registratúra je zdrojom archívnych dokumentov.
K bodu 55
Znenie ustanovenia § 26 o dovoze archívnych dokumentov sa upravuje tak, aby vo vzťahu k archívnym dokumentom zabezpečilo implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty. V platnom znení § 26 upravený zákaz prevodu vlastníctva archívneho dokumentu, ktorý bol nezákonne dovezený, vyplýva Slovenskej republike ako zmluvnej strane z dohovoru UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb.).
K bodu 56
Zákon sa dopĺňa o nové ustanovenie upravujúce kontrolu vykonávanú colnými úradmi. V porovnaní s ostatnými predmetmi kultúrnej hodnoty sa vývoz a dovoz archívnych dokumentov uskutočňuje len výnimočne. Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na archívne dokumenty, je potrebné upraviť oprávnenia a povinnosti pri kontrole vykonávanej colnými úradmi pri vývoze a dovoze aj vo vzťahu k archívnym dokumentom.
K bodom 59 a 63
Na základe poznatkov praxe je potrebné postihovať aj porušenie povinnosti predložiť archívny dokument ministerstvu na kontrolu po jeho spätnom dovoze na územie Slovenskej republiky.
K bodu 60
V § 30a ods. 1 písm. u) dochádza k zásadnej zmene pre vývozcov registratúry. Nadväzuje sa ňou na existenciu elektronických registratúrnych záznamov, pre ktoré sa platné znenie stalo v praxi neuskutočniteľným. Z tohto dôvodu sa doterajšia povinnosť žiadať o povolenie pred vývozom registratúrnych záznamov mení na oznamovaciu povinnosť, pričom ak povinný subjekt vyváža opakovane, oznamovaciu povinnosť bude plniť len pri prvom vývoze; navrhovaná zmena tak prinesie čiastočné zníženie administratívnej náročnosti pre podnikateľské prostredie.
K bodu 61 a 62
Nová skutková podstata priestupku nadväzuje na nový § 26a. Legislatívno-technická úprava v bode 62 nadväzuje na bod 61.
K bodu 64
V praxi vyplynula potreba doplniť znenie skutkovej podstaty správneho deliktu v § 31 ods. 1 písm. c) ôsmom bode tak, aby, ak pôvodca registratúry zaniká bez právneho nástupcu, bol zabezpečený postih aj za nesplnenie povinnosti predložiť štátnemu archívu návrh na vyradenie všetkých registratúrnych záznamov s trvalou dokumentárnou hodnotou a povinnosti odovzdať mu ich.
K bodu 65
V praxi vyplynula potreba doplniť znenie skutkových podstát správnych deliktov v § 31 ods. 1 písm. d) tak, aby bol zabezpečený postih aj za nesplnenie povinnosti oznámiť archívu pri zániku bez právneho nástupcu miesto uloženia registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty. V nadväznosti na nový § 26a sa dopĺňa aj skutková podstata správneho deliktu bránenie a marenie výkonu kontroly.
K bodu 66
Zmena objektívnej lehoty pri ukladaní pokút v § 31 ods. 2 prvej vete vychádza z poznatkov aplikačnej praxe, kedy k zisteniu, že došlo ku konaniu opodstatňujúcemu uloženie pokuty, prichádza prevažne v rámci štátneho odborného dozoru vykonávaného štátnymi archívmi podľa plánu kontrol, ktoré sa v praxi uskutočňujú v päťročných intervaloch. Vzhľadom na to platná objektívna trojročná lehota v praxi môže znemožniť uloženie pokuty.
K bodu 67
Navrhované zmeny v § 32 ods. 1 nadväzujú na bod 22.9. prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.
K bodu 69
Prechodné ustanovenie § 34ab reaguje na zmenu povinnosti žiadať o povolenie vývozu registratúrnych záznamov na ohlasovaciu povinnosť.
K bodom 70 a 71
Pracovisko Archív Šaľa patriace pod Štátny archív Nitra sa zaraďuje ako pracovisko Štátneho archívu v Trnave pod názvom Archív Galanta (so sídlom v Šali) z dôvodu, že až 80% územnej pôsobnosti má na území Trnavského kraja (okresy Galanta, Dunajská Streda), a súčasne približne 80% archívnych dokumentov v správe Archívu Šaľa sa týka inštitúcií sídliacich v okresoch Galanta a Dunajská Streda. Táto jeho územná pôsobnosť spôsobuje problémy v starostlivosti o archívy Centrami podpory v Nitre a Trnave. Ďalším dôvodom je aj proveniencia archívnych dokumentov uložených v Archíve Šaľa, ktoré sú pre okresy Galanta a Šaľa po roku 1922 prevažne spoločné v dôsledku zložitého historického vývoja okresu Šaľa (v rokoch 1923 – 1945 bol spolu s okresom Galanta súčasťou Župy XV (Bratislavská župa), v rokoch 1949 – 1960 súčasťou Nitrianskeho kraja a v rokoch 1960 – 1996 súčasťou okresu Galanta a existoval Štátny okresný archív Galanta) a ktorá navrhovanou zmenou zostáva zachovaná.
K bodu 72
Zo zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je potrebné vypustiť zrušenú smernicu Rady 93/7/EHS. V čase preberania novej smernice EP a Rady 2014/60/EU, ktorá zrušila smernicu 93/7/EHS, do zákona č. 395/2002 Z. z. (zákonom č. 266/2015 Z. z. účinným od 1.11.2015) bola smernica 93/7/ EHS ešte účinná, preto ju nebolo možné zo zoznamu vypustiť.
K čl. II
K bodu 1:
Zakotvuje sa oprávnenie ústredného orgánu štátnej správy zabezpečiť uloženie a ochranu utajovaných skutočností v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad na základe úlohy z bodu 3 tohto článku. Centrálne úložisko bude slúžiť pre dočasné uloženie archívnych dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti, ktoré orgány verejnej moci a iné právnické osoby už nepotrebujú pre svoju činnosť, ale ešte trvá potreba ich utajenia. Keď pominú dôvody utajenia skutočností obsiahnutých v archívnych dokumentoch, Národný bezpečnostný úrad ich z centrálneho úložiska odovzdá príslušnému archívu.
K bodu 2:
Dopĺňa sa lehota pre prehodnocovanie stupňa utajenia utajovaných skutočností. Prax ukázala, že napriek povinnosti vedúceho (t .j. štatutárneho orgánu) prehodnocovať stupne utajenia, nie je táto jeho povinnosť riadne plnená a k tejto činnosti dochádza iba v rámci vyraďovacieho konania. Z uvedeného dôvodu sa zavádza povinnosť vedúceho zabezpečiť prehodnotenie stupňa utajenia najmenej raz za päť rokov. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na ústredný orgán štátnej správy, ktorý využije možnosť mať archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti uložené v centrálnom úložisku. Znamená, že povinnosť päťročne prehodnocovať stupeň utajenia sa bude aplikovať opakovane dovtedy, pokým utajenie takýchto archívnych dokumentov trvá.
K bodu 3:
Ide o nadviazanie na bod 1. Z novej pôsobnosti vyplýva pre Národný bezpečnostný úrad úloha zriadiť centrálne úložisko utajovaných skutočností. Reaguje sa tak na poznatky z praxe, keď ústredné orgány štátnej správy Národnému bezpečnostnému úradu pri výkone jeho kontrolnej činnosti opakovane vznášajú požiadavku, aby plnil takúto úlohu. Keďže lehota utajenia nie je pevne určená, archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti tieto orgány zväčša dlhodobo ukladajú a ich počty sa každým vyraďovacím konaním zvyšujú. Zároveň si zabezpečenie priestorov, v ktorých sa archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti ukladajú, vyžaduje prísnejšie opatrenia, čo má pre tieto orgány za následok aj vyššie finančné náklady - napríklad nestačí len jeden bezpečnostný objekt na úschovu (trezor), ale je potrebné zriadiť viacero chránených priestorov. Uložením archívnych dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad, si tak ústredné orgány štátnej správy, ktoré túto možnosť využijú, vyriešia uvedené problémy. Zabezpečenie a vykonávanie novej pôsobnosti nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet; pre plnenie novej úlohy má Národný bezpečnostný úrad všetky materiálne i personálne podmienky už vytvorené.
Súčasne sa v tomto bode novou pôsobnosťou Národného bezpečnostného úradu (vydávať na žiadosť ministerstva alebo štátneho archívu s regionálnou pôsobnosťou stanovisko k registratúrnym poriadkom upravujúcim manipuláciu s registratúrnymi záznamami obsahujúcimi utajované skutočnosti) nadväzuje na čl. I body 45 a 46.
K čl. III
Dňa 1. januára 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona sa zriaďuje register mimovládnych neziskových organizácií, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a do ktorého sa zapisujú údaje o nadáciách, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom. Podľa § 3 ods. 6 zákona má register obsahovať, okrem údajov uvedených v odsekoch 1 až 5, aj elektronickú podobu stanov, zriaďovacích listín, zriaďovacích zmlúv, zakladacích listín, štatútov a nadačných listín mimovládnych neziskových organizácií vrátane ich zmien a dodatkov, ktorá je podľa § 5 ods. 2 zákona súčasťou verejnej časti registra. Register mimovládnych neziskových organizácií bude uvedený do prevádzky v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona k 1. januáru 2021.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky následne zabezpečí dobudovanie registra mimovládnych neziskových organizácií v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024. Súčasťou dobudovania registra je aj digitalizácia zbierky listín existujúcich mimovládnych neziskových organizácií a jej zverejnenie v registri. Jedným zo základných cieľov v procese dobudovania registra je zvyšovanie kvality údajov poskytovaných z registra, čím sa zároveň sleduje verejný záujem a napĺňanie súčasných požiadaviek spoločnosti na transparentnosť jednak samotného registra, ale aj zapisovaného subjektu. Z uvedených dôvodov sa v období do 31. decembra 2022 vykoná digitalizácia zbierky listín mimovládnych neziskových organizácii (vrátane anonymizácie osobných údajov) prispôsobená aktuálnym podmienkam a požiadavkám v oblasti informatizácie spoločnosti. Digitalizácia zbierky listín sa dotkne približne 65 000 existujúcich mimovládnych neziskových organizácií uvedených v § 2 ods. 2 zákona, ktorých registrovými orgánmi sú okresné úrady v sídle kraja a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vyhotovenia stanov a listín týchto subjektov v pôvodnej listinnej podobe, ktoré je potrebné digitalizovať, sa nachádzajú v spisových materiáloch uložených v príručných registratúrach registrových orgánov alebo v archíve. Dôležitým faktorom pre odloženie zákonnej povinnosti viesť elektronickú podobu zbierky listín v registri je aj obstaranie služieb potrebných pre digitalizáciu dokumentov mimovládnych neziskových organizácií. Po vykonaní procesu digitalizácie zbierky listín sa register následne „naplní“ digitalizovanými dokumentmi a zabezpečí sa ich zverejnenie. Na základe uvedeného sa navrhuje doplnením § 7 o nový odsek 2 posunúť účinnosť zákonnej povinnosti viesť v registri elektronickú zbierku listín mimovládnych neziskových organizácií na 1. januára 2023.
K čl. IV
Vzhľadom na potrebnú dĺžku legislatívneho procesu a termín účinnosti čl. 3 ods. 1 nariadenia 2019/880, ktorý sa má implementovať, ako aj na potrebu posunúť účinnosť povinnosti viesť od 1. januára 2021 v registri mimovládnych neziskových organizácií elektronickú zbierku listín, sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2021.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2020.
Igor M a t o v i č v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Roman M i k u l e c v. r.
minister vnútra Slovenskej republiky