DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) podáva skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonávajú niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax a ktoré sú bližšie popísané v osobitnej časti dôvodovej správy. Ďalšou nie menej významnou zmenou je aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reaguje na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona plne zodpovedá zámerom obsiahnutým v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024 a je v sním v súlade, pričom ho zároveň napĺňa.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa zmeniť zaradenie trestných činov § 378 a 378a, ktoré v súčasnosti spadajú pod trestné činy proti iným právam a slobodám (Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona) a to tak, že sa presunú do druhého dielu Šiestej hlavy Trestného zákona pod trestné činy proti životnému prostrediu. Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu nie len z hmotnoprávneho hľadiska (zvieratá - organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia), ale aj z pohľadu aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy § 378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR spadá do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ).
K § 305a
Predkladateľ navrhuje prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu z dvoch rokov na šesť mesiacov až tri roky. Takáto zmena reflektuje trend dereifikácie („odvecovanie“), kedy skorší prístup k zvieratám ako k veciam sa mení na prístup k zvieratám ako k živým tvorom. Aplikačná prax totiž preukázala, že vo väčšine prípadov sa pri prvopáchateľoch konanie vymedzené pri trestnom čine týrania zvierat kvalifikuje len ako priestupok (s uložením pokuty), prípadne sa využíva inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo absolútne neplní funkciu individuálnej a ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním tejto závažnej trestnej činnosti. Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. u ochrany majetku.
Základná skutková podstata tohto trestného činu v odseku 1 sa doplnila o neposkytnutie potrebnej pomoci zvieraťu za presne uvedených okolností, keďže poznatky z aplikačnej praxe preukázali, že týrať zviera sa da aj „nekonaním“, v písmene c) odseku 1 ide teda o tzv. omisívny trestný čin. Trestný čin týrania zvierat sa ďalej doplnil o kvalifikovanú skutkovú podstatu s trestnou sadzbou tri rokov až osem rokov v prípade spôsobenia smrti zvieraťa konaním uvedeným v odseku 1.
K § 305b
Návrh vyplýva z potrieb aplikačnej praxe, kde sa uvedená úprava ukázala ako nedostatočná. Cieľom súčasne platnej úpravy bolo reagovať na množiace sa prípady závažného zanedbania predovšetkým (stád) hospodárskych zvierat ako hovädzieho dobytka či koní. Taká úprava však nedokáže reagovať na veľký počet nedbanlivostných skutkov spáchaných na jednom zvierati (vo významnej miere hovädzí dobytok, kone) a to ani v prípadoch s fatálnym následkom v dôsledku hrubého zanedbania, ak nie je možné jednoznačne preukázať úmysel páchateľa (v zmysle zásady in dubio pro reo, t. j. pri pochybnostiach v prospech páchateľa). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo možné postihovať páchateľa za trestný čin uvedený v § 305b odsek 1, ak sa ho dopustí čo i len na jednom zvierati (v zmysle súčasnej právnej úpravy šlo o zanedbanie starostlivosti o zvieratá, nie o zviera). Tiež sa predmetné ustanovenie dopĺňa o odsek 2, ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorej znenie a tiež úprava trestných sadzieb boli vymedzené analogickým spôsobom ako u trestného činu týrania zvierat.
K § 305c
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu). Postih za prvé dva spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t. j. keď štve zviera proti zvieraťu a/alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné na účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine však súčasná úprava na tento účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Návrh preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala zaviesť trestnoprávnu úpravu organizovania zápasov zvierat, keďže jej absencia má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich a umožňujúcich toto mimoriadne kruté a surové “divadlo”, kde sa zvieratá za aktívneho pôsobenia človeka väčšinou navzájom zabijú trýznivým spôsobom za účelom nelegálneho zisku.
Na základe uvedeného sa zavádza nový trestný čin organizovania zápasov zvierat, ktorého skutková podstata je rozsiahla, keďže vymenúva protiprávne konania ako sú štvanie zvierat, cvičenie zvieraťa na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti (zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, resp. zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), chov, držanie, obchodovanie alebo iné nakladanie so zvieratami za účelom organizovania zápasov zvierat, pričom je trestná aj účasť na takomto zápase.
Odsek 2 je kvalifikovanou skutkovou podstatou, ktorého znenie a tiež úprava trestných sadzieb boli vymedzené analogickým spôsobom v nadväznosti na úpravu trestného činu týrania zvierat.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že trestné činy podľa § 378 a 378a sa presúvajú z ôsmej hlavy do šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona a nanovo sa označujú ako trestné činy podľa § 305a a 305b Trestného zákona.
K čl. II
Dopĺňa sa taxatívny výpočet trestných činov, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou o trestné činy uvedené v § 305a až 305c z dôvodu, že častými páchateľmi trestných činov v oblasti týrania zvierat sú častokrát právnické osoby.
K čl. III
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2020, čo zodpovedá ako predpokladanej dĺžke legislatívneho procesu, tak aj požadovanej legisvakancii zákona.