Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

91/2019 Z. z.

najpravo.sk • 14.5. 2019, 18:11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

(ďalej len „návrh zákona“)vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) na základe úlohy

p. č. 9 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.Vzhľadom

na potrebu rozsiahleho prepracovania v súčasnosti platného a účinného zákona ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorý v celom rozsahu zruší a nahradí zákon

č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z. z.“). Úloha predložiť návrh zákona

má predĺžený termín splnenia.

Zákon č. 362/2012 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2013. Skúsenosti z aplikačnej praxea poznatky z výkonu kontrol od nadobudnutia účinnosti zákona

č. 362/2012 Z. z.preukázali potrebu úpravy v oblasti vymedzenia neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „neprimeraná podmienka“), a v oblasti procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.

V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa od účinnosti zákona

č. 362/2012 Z. z. začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákoneč. 362/2012 Z. z.súobchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia.Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný.Návrh zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.

Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravykontrolného procesu,

a tos poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré sú podľa zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolované. Návrh zákonauž nerecipuje kontrolný proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je primárne aplikovateľný pre výkon kontroly v štátnej správe, ale upravuje samostatný kontrolný proces. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstvapôdohospodárstva (ďalej len „kontrolór“), zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol,

a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.

Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxisubjekty odrádzalo od ich predkladania. Návrh zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvupôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.

Z dôvodu jednoznačnostinávrh zákona zároveň špecifikuje, že účastníci obchodného vzťahu sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky,

ako aj v prípade, ak konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené

v cudzine. Podmienkou uplatnenia zákona v citovaných prípadoch je účinok takéhoto konania na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je:

precizovanie aktuálnych ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky,

zapracovanie nových ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,

zavedenie generálnej klauzuly neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné,

posilnenie postavenia kontrolórova zefektívnenie kontroly zavedením samostatného kontrolného procesu,

umožnenie predkladať anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,

aplikácia ustanovení zákona aj v prípade, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok je potrebné z dôvodu ochrany

tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú

sa vyžadovaním, dohodnutímalebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľanad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny,

ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak,výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienokmôžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje,

že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.

V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík (preklad z pojmu „unfair trading practices“, používaný na európskej úrovni) začala venovať čoraz väčšia pozornosť.Z uskutočnenýchanalýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky

sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.

Problematika nekalých obchodných praktík (ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci)bola jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016.Všetky členské štáty Európskej únie sa prihlásili k potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov, nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyv

na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákonabude mať v rokoch 2019 až 2021 pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v sume 1 200 581 eur ročne, ktorý bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty.

Dôvodová správa

 

Osobitná časť

 

K§ 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona sa dotýka vymedzenia neprimeraných podmienok, úpravy procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok, ktorá na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy podľa zákona

č. 362/2012 Z. z. nerecipuje pravidlá kontroly ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona súčasne ustanovuje podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.

 

K§ 2

            Ustanovením sa precizuje a rozširuje doterajší súbor legálnych definícií.

Vzhľadom naskúsenosti z aplikačnej praxe dochádza k úprave legálnych definícií obsiahnutých v zákone č. 362/2012 Z. z., ako aj k zavedeniu nových, pre kontrolnú a rozhodovaciu činnosť potrebných, legálnych definícií.

Za osobitne dôležitú legálnu definíciu možno považovať legálnu definíciu služby.

V zmysle písmena f) sa za službu budú považovať najmä marketingové aktivity a techniky

na zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o potravine, ako sú reklamné akcie a letákové akcie, vrátane tlače, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, logistika vrátane skladovania, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu. Spoločné pre všetky takto poskytované služby je ich súvislosť s dodávkou potraviny.

Návrh zákona špecifikuje, že do pojmu služba patrí aj pojem distribúcia,

ktorý je na účely zákona bližšie definovaný v písmeneg). Potreba definovať pojem distribúcia súvisí so súčasnou praxou fakturovania tzv. logistických bonusov, ktoré neúmerne prekračujú reálnu cenu prepravy potraviny.

 

K§ 3 ods. 1

Návrh zákona v odseku 1 zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon). Týmto ustanovením sa výraznejšie precizuje ochrana poskytovaná dodávateľsko-odberateľským vzťahom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré dodávateľovi a odberateľovi zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku, avšak nepokrýva štádium konania smerujúce k dohodnutiu neprimeranej podmienky, ani štádium realizácie neprimeranej podmienky.

 

K§ 3 ods. 2

            Ustanovenie odseku 2 sa dotýka neprimeraných podmienok, ktoré sa viažu na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov:

- písmeno a):za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie

alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie dodávateľa do registra vedeného odberateľom, ale aj za následne vykonané zmeny v takomto registri.

- písmeno b):za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie

alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie potraviny do evidencie odberateľa,

ale aj za zmeny v takejto evidencii. V praxi sa predmetné plnenia označujú ako tzv. listing (zalistovacie poplatky).

- písmeno c):jedná sa o ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za obnovovanie alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu (odberateľ alebo dodávateľ); za obchodnú sieť účastníka obchodného vzťahu je možné považovať najmä výrobné alebo administratívne priestory, prevádzkarne, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením logistiky vrátane dopravných prostriedkov, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením finančných operácií.

- písmeno d):ustanovenie zakazujúce peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie

za nižší zisk alebo maržu odberateľa ako kompenzáciu za predaj potraviny, ktorý neprebieha podľa očakávaní.

- písmeno e):peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa za propagáciu

len odberateľa je zakázané úplne. Ak je služba zameraná na propagáciu oboch účastníkov, napríklad,ak sa v rámci jednej reklamy propaguje aj odberateľ aj dodávateľ, uplatní sa postup podľa § 3 ods. 3 písm. a), tzn. peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie bude povolené

do maximálnej výšky 3% z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.

- písmeno f):peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie za návštevy a preverovanie

si perspektívnych obchodných partnerov je predmetným ustanovením zakázané.Je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona žiadnym spôsobom nezakazuje vyvíjať uvedenú aktivitu,

teda stretávať sa za účelom možného uzatvorenia obchodného vzťahu. Návrh zákona zakazuje len spoplatňovanie takejto aktivity.

- písmeno g):neprimeraná podmienka spočíva v zákaze peňažného plnenia

alebo nepeňažného plnenia za dodávanie potraviny do obchodnej siete odberateľa i mimo územia Slovenskej republiky. V praxi pôjde o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie

za dodávanie potraviny do prevádzok jedného odberateľa, a to aj v prípade, ak sa prevádzka nachádza mimo územia Slovenskej republiky.Predmetné plnenie môže byť v praxi označované ako medzinárodný bonus.

- písmeno h):akékoľvek peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie za dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením potraviny bude považované za neprimeranú podmienku. Výnimku tvorí peňažné plnenie odberateľa, ak dôjde medzi účastníkmi obchodného vzťahu k dohode o osobitnom dizajne.

- písmeno i):neprimeraná podmienka, ktorou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu. V praxi často dochádza k situácii, že odberateľ štatisticky zisťuje počet alebo objem predaných výrobkov dodávateľa, tieto údaje spracuje a činnosti so zisťovaním údajov spojené následne fakturuje dodávateľovi.

-písmeno j):neprimeraná podmienka spočívajúca v zákaze peňažného plnenia

alebo nepeňažného plnenia za spotrebiteľský a trhový prieskum (v praxi často subsumovaný pod tzv. počítačové spracovanie údajov) vykonávaný odberateľom.

 

K§ 3 ods. 3 a 4

            Filozofiou odsekov 3 a 4 je umožniť peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie

za služby, ktoré môžu objektívne prispieť k zlepšeniu predaja potraviny dodávateľa. Z dôvodu presnejšieho výkladu sa oproti doterajšiemu zneniu zavádza výnimka pre peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nebude považované za neprimeranú podmienku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že na to, aby nebolo peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie považované za neprimeranú podmienku, musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom ustanovené skutočnosti, t.j.musí ísť o plnenia v zákonom povolenej výške počítanej z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa poskytuje služba resp. v ktorom dôjde k splneniu dohodnutej podmienky, musí ísť o plnenie za konkrétne vymedzené špecifické služby a plnenie musí byť vopred písomne dohodnuté. Z písomnej dohody musí byť zrejmé, v akej výške a akou formou bude plnenie uplatnené.

 

            Konkrétne špecifické služby, na ktoré sa vzťahuje výnimka sú:

 

Služba odberateľa zameraná na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny (služby slúžiace na propagáciu dodávateľa, ako napríklad reklamné a letákové akcie, vrátane tlače a distribúcie, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu).

Využitie distribúcie odberateľa, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu.

Splnenie podmienky dohodnutejúčastníkmi obchodného vzťahu týkajúcej sa odberu (ide o plnenia, ktoré je z ich povahy možné vyúčtovať až spätne po dosiahnutí určitého cieľa a sú účtované samostatne) určitého množstva alebo objemu potraviny,

ktoré je účtované samostatne.

Umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa (aktivity odberateľa smerujúce k zvyšovaniu predajnosti potraviny alebo jej lepšej propagácie, a to jej umiestením na konkrétne miesto v prevádzkarni).

 

V odseku 4 písm. d) sa ustanovuje hodnota povoleného peňažného plnenia a nepeňažného plnenia vo výške 6 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Návrh zákona ustanovuje výšku 3 %z uvedeného obratu pre využitie distribúcie odberateľa dodávateľom, ktorý nemá možnosť dodať potravinu odberateľovi,podľa odseku 3 písm. b).

Pre propagačné služby odberateľa podľa odseku 3 písm. a), pre množstevný bonus podľa odseku 3 písm. c) a pre umiestnenie potraviny dodávateľa podľa odseku 3 písm. d) sa ustanovuje taktiež hodnota vo výške 3 %z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Čo sa týka hodnoty plnenia za služby podľa odseku 3 písm. a), c) a d), platí, že ak je súčasťou obchodných záväzkových vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom len jedna z ostatných uvedených služieb, môže dosiahnuť hodnotu 3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku. Ak je však súčasťou obchodných záväzkových vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom viac ako jedna zo služieb podľa odseku 3 písm. a), c) a d), súčet hodnôt plnení poskytovaných za tieto služby, nesmie presiahnuť hodnotu

3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.

 

K§ 3 ods. 5

V nadväznosti na odseky 2 a 3 sa ustanovujú ďalšie známe konania a opomenutia konania, ktoré je potrebné zaradiť do katalógu neprimeraných podmienok:

- písmeno a): ustanovenie sa týka obsahu zmluvy, na základe ktorej sa dodáva potravina. Ak niektorá z ustanovených náležitostí bude v zmluve absentovať, pôjde o neprimeranú podmienku. Na druhej je potrebné dodať, že ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do obligatórnych náležitostí ustanovených v Obchodnom zákonníku pre jednotlivé zmluvné typy.

-písmenob): zákon zakazuje vykonať kontrolu priestorov dodávateľa alebo rozborov a skúšok potraviny odberateľom, okrem prípadov, ak kontrola bude vykonávaná v primeranom rozsahu, so súhlasom dodávateľa a na náklady odberateľa. Primeraným rozsahom sa rozumie frekvencia kontrol, ktorá nesmie presiahnuť mieru, ktorá by ovplyvnila výrobu alebo chod prevádzky dodávateľa, rovnako sa ním rozumie zákaz vykonávania

tzv. šikanóznych kontrol, ktoré spočívajú v nútení dodávateľa, aby prijal opatrenia,

ktoré nemajú žiadny vplyv na výrobu a kvalitu potraviny (napríklad zmena farby ochranných pomôcok alebo zariadení, ktoré inak spĺňajú všetky technické požiadavky).

- písmenoc):v prípade, že orgán štátnej správy vykoná kontrolu, ku ktorej je oprávnený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a odberateľ na základe záverov inej kontroly uplatní zmluvnú pokutu alebo vyvodí akýkoľvek dôsledok s negatívnym dopadom na dodávateľa, pôjde

o neprimeranú podmienku. Výnimkou je iba situácia, v ktorej by u dodávateľa došlo k zásadnej zmene okolností oproti stavu, pri ktorom prebehla tzv. štátna kontrola.

- písmeno d):odberateľ môže vrátiť potravinu dodávateľovi len v prípadoch ustanovených všeobecnými ustanoveniami o kúpnej zmluve, a to podľa § 422 až 428Obchodného zákonníka, teda v prípade existencie vád, pričom táto neprimeraná podmienka zahŕňa aj prípady, keď odberateľ potravinu vráti subjektu, ktorý dodávateľovi poskytuje logistické služby.

- písmeno e):odberateľ bude oprávnený požadovať výmenu potraviny len, ak pôjde o dodanie potraviny, ktorá má vady. Ustanovenie odkazuje na všeobecné ustanovenia o vadách tovaru upravených v § 422 až 428 Obchodného zákonníka.

- písmeno f):ustanovenie je reakciou na prax v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami.Podľa zákona č. 362/2012Z. z. bola na úhradu kúpnej ceny často využívaná maximálna možná lehota, a to 45 dní odo dňa dodania potraviny. Predovšetkým

pre dodávateľov rýchlo sa kaziacich potravín, potravín s krátkou dobou spotreby

alebo takých, ktoré sa dodávajú na veľmi frekventovanej báze je taká lehota neúmerne dlhá. Ustanovenie zároveň reaguje na výzvy na skracovanie doby splatnosti

aj na európskej úrovni. Lehota na úhradu kúpnej ceny vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011), ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku novelou Obchodného zákonníka

(zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). V zmysle

§ 340a Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa. Osobitný zákon však môže ustanoviť kratšiu lehotu splatnosti.

- písmeno g):dohodnutie, uplatnenie alebo požadovanie kratšej lehoty splatnosti peňažného záväzku ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny bude považované za neprimeranú podmienku. Dôvodom úpravy neprimeranej podmienky je vytvoriť proporcionalitu lehôt splatnosti pohľadávok dodávateľa oproti pohľadávkam odberateľa. Lehota na úhradu peňažného plnenia dodávateľa, napríklad platba za reklamu alebo zmluvná pokuta nesmie byť kratšia ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny (upravená v maximálnej výške

v písmene f).

- písmeno h):po prevzatí potraviny odberateľom nie je možné od dodávateľa požadovať akékoľvek dodatočné peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenie.

- písmeno i):odberateľ môže od dodávateľa požadovať náhradu sankcie, ktorú mu udelí kontrolný orgán, len ak dôvodom udelenia sankcie bolo preukázané zavinenie na strane dodávateľa.

- písmeno j):odberateľ nebude oprávnený požadovať od dodávateľa náhradu peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia, ktoré poskytol spotrebiteľovi postupujúcemu

pri reklamácii tovaru podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

a to v tých prípadoch, kde neexistuje preukázané zavinenie zo strany dodávateľa.

- písmeno k):ustanovenie je mierené na situácie, keď si odberateľ neplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy súvisiace s objednávaním alebo prevzatím potraviny od dodávateľa, tzn. prestane alebo značne obmedzí objednávky potraviny (napríklad neodoberá potravinu v dohodnutom množstve) alebo si neplní záväzky na odobratie alebo prevzatie dohodnutého množstva alebo druhu potraviny.

- písmeno l):ustanovenie zabezpečuje, aby nebola svojvoľne znižovaná nákupná cena potraviny počas trvania dohody o nákupnej cene.

- písmeno m):ustanovenie upravuje zákaz odobratia potraviny odberateľom od dodávateľa

za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Slabšia vyjednávacia pozícia prevažne malých dodávateľov sa odráža práve v oblasti cenotvorby a pri deľbe marže v potravinovom dodávateľskom reťazci, kedy sú dodávatelia nútení realizovať svoju produkciu za podmienok, ktoré často krát nepokrývajú ich oprávnené náklady. Z týchto dôvodov, ako aj na základe kontrolných zistení, kedy v niektorých prípadoch bola zistená kúpna cena potraviny vo výške 1 cent, zavádza predmetné ustanovenie hranicu,

pod ktorú nie je možné kúpnu cenu dohodnúť.

- písmeno n): ustanovenie upravuje zákaz preddavkov na zmluvné pokuty,

ktoré sú v praxi často účelovo ukladané, a pohľadávky na ne účelovo započítané s pohľadávkami dodávateľa (prevažne na zaplatenie kúpnej ceny).

- písmeno o):za neprimeranú podmienku bude považované, ak odberateľ bude podmieňovať dodávanie potraviny dodávateľa tým, že mu bude dodávateľ súčasne vyrábať a dodávať potraviny, ktoré sa následne predávajú pod obchodnou značkou odberateľa.

- písmeno p):   za neprimeranú podmienku bude považované odmietnutie zo strany odberateľa uviesť na obale obchodné meno a sídlo dodávateľa ako výrobcu potraviny,

a to pri tzv. privátnych značkách a v prípade, ak o to dodávateľ odberateľa požiada.

Pre výrobcu je často kľúčové, aby mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť, kto daný výrobok (uvedený na pult pod privátnou značkou) vyrába. Spotrebiteľ tak bude môcť ohodnotiť kvalitu potraviny od konkrétneho výrobcu.

- písmeno q):zákon týmto ustanovením reaguje na často sa vyskytujúcu prax v obchodných vzťahoch s potravinami, kedy sú jednostranne započítavané pohľadávky odberateľa, napríklad na zmluvnú pokutu s pohľadávkami dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny, bez toho,

aby boli splnené podmienky na započítanie ustanovené súkromnoprávnymi predpismi. Osobitne závažnými prípadmi sú prípady tzv. vyfabrikovania fiktívnej pohľadávky odberateľom a jej následného započítania, pričom sa predpokladá nedostatočné personálne a kapitálové zabezpečenie dodávateľa, resp. predpokladá sa, že sa dodávateľ nebude domáhať svojich práv na súde.

- písmeno r):za neprimeranú podmienku bude považované dohodnutie si iného okamihu prechodu vlastníckeho práva na odberateľa ako je dátum (okamih) prevzatia potraviny

od dodávateľa.

- písmeno s):za porušenie určitej zmluvnej povinnosti účastníkom obchodného vzťahu

je možné dohodnúť si len jednu zmluvnú pokutu; pokiaľ ich bude dohodnutých viac, bude

to považované za neprimeranú podmienku.

- písmeno t):neprimerane vysoké výšky zmluvných pokút s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti bude možné vyhodnotiť ako neprimeranú podmienku.

- písmeno u):ustanovenie zakotvuje tzv. výluky pri znižovaní ceny potraviny pod kúpnu cenu, za ktorú bola potravina odobratá od dodávateľa; takéto znižovanie je v prípadoch neupravených zákonom zakázané. Za neprimeranú podmienku sa bude považovať,

ak odberateľ zaplatí dodávateľovi za dodanú potravinu dohodnutú kúpnu cenu a potravinu následne predá vo svojej prevádzke za nižšiu cenu. Výnimkou z predmetného zákazu

sú v ustanovení definované štyri okruhy situácií.

- písmeno v):v praxi často dochádza k požiadavkám na peňažnéplnenie alebo nepeňažné plnenia zo strany odberateľov, ktoré so samotným predmetom zmluvy nesúvisia,

ako napríklad požiadavky na finančné príspevky na firemné akcie alebovýročia odberateľa a jeho zamestnancov, na rekonštrukcie prevádzok odberateľa, vykladanie tovaru do regálov dodávateľom.

- písmeno w):neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakazovať praktiky spočívajúce v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak má dodávateľ

voči odberateľovi pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny po lehote splatnosti.

- písmeno x):neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakázať praktiky spočívajúce

v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak medzi dodávateľom a odberateľom nedôjde k dohode o kúpnej cene. Pokiaľ sa odberateľ s dodávateľom nedohodnú na novej kúpnej cene do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného návrhu odberateľovi, má dodávateľ právo bez rizika zmluvnej sankcie dodávku prerušiť

alebo zastaviť. Ide o nástroj, ktorý pomôže nastaviť korektné nastavovanie cien potravín, keďže dnes v praxi často maloobchodné siete rokujú bezodkladne o znížení kúpnej ceny a ignorujú rokovania o zvýšení kúpnej ceny, ktoré je často oprávnené.

- písmeno y):pod lehotou viazanosti kúpnou cenou sa rozumie záväzok účastníka obchodného vzťahu nemeniť po ustanovené obdobie kúpnu cenu potraviny,

pričom za neprimeranú podmienku sa považuje, ak jeden z účastníkov obchodného vzťahu požaduje dlhšiu lehotu viazanosti ako sú zákonom ustanovené dva mesiace.

- písmeno z):návrhzákona zakazuje obmedziť dohodou možnosť postúpenia pohľadávky,

a to z dôvodu, že v prípade, ak napríklad menší dodávateľ nevie svoju pohľadávku vymôcť a nemá kapacity na súdne vymáhanie, dostáva sa do patovej situácie a znižuje

svoju likviditu,

- písmeno aa): ustanovenie poskytuje ochranu poctivému obchodnému styku medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Pojem poctivý obchodný styk používa Obchodný zákonník, ktorý nepriznáva ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zachovávanie zásady poctivého obchodného styku je vyjadrením rešpektovania všeobecne daných morálnych pravidiel. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MObdo 3/2006 sú zásady poctivého obchodného styku výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vzhľadom na účel návrhu zákona nie je dôvod neposkytnúť verejnoprávnu ochranu zásadám poctivého obchodného styku vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, a to nielen zákazom konania alebo opomenutia konania, ktoré sa týmto zásadám prieči (§ 3 ods. 1), ale aj ich sankcionovaním, ak majú pre jedného z účastníkov obchodného vzťahu znevýhodňujúce účinky (§ 14 ods. 1).

 

K§ 4 až 12

Oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 362/2012 Z. z.), ktorá recipovala proces kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov,návrh zákona ustanovuje samostatný kontrolný proces pre kontrolu neprimeraných podmienok.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a závery kontrolnej činnosti ministerstva pôdohospodárstva možno konštatovať, že proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, primárne určený

pre kontrolu v štátnej správe, nie je postačujúci. Samostatný kontrolný proces sa zavádza

za účelom zefektívnenia kontrol a posilnenia postavenia ministerstva pôdohospodárstva

pri ich výkone s prihliadnutím na špecifickosť obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.

 

K§ 4

Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok

aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa upravená v predchádzajúcej právnej úprave odrádzala subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu.

V rámci podnetu musia byť uvedené identifikačné údaje toho proti komu je podaný tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. Podnet by mal predovšetkým obsahovať obchodné meno, sídlo, IČO,ak je pridelené. Zároveň je v rámci podnetu potrebné opísať skutočnosť, z ktorej možno vyvodiť porušenie zákona.

Návrh zákona recipuje ustanovenia § 24 až 25a správneho poriadku o doručovaní písomností.

Vzhľadom na princíp štyroch očí, ktorý je všeobecne zaužívaný aj v iných kontrolných procesoch, sa v návrhu zákona špecifikuje nutnosť výkonu jednotlivých kontrol aspoň dvoma zamestnancami ministerstva pôdohospodárstva. Zamestnanci môžu kontrolu vykonať

len na základe poverenia, ktoré vydá minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister pôdohospodárstva“), prípadnením písomne splnomocnený vedúci zamestnanec.

            V odseku 6 je z dôvodu jednoznačnosti oddelenia fázy kontroly a fázy správneho konania sa ustanovený okamih začiatku a konca kontroly.

 

K § 5

Základným predpokladom objektívneho výkonu kontroly je nezávislosť kontrolórov vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu a predmetu kontroly. Predpojatosť môže napríklad vzniknúť v situácii, ak bol v minulosti kontrolór v pracovnoprávnom

alebo obdobnom vzťahu, konateľom, alebo prokuristom kontrolovaného subjektu, druhého účastníka obchodného vzťahu alebo tretej osoby, ak v kontrolovanom subjekte

alebo u druhého účastníka obchodného vzťahu pôsobí blízka osoba kontrolóra,

alebo ak blízka osoba kontrolóra uskutočňuje obchodnú činnosť podobnú obchodnej činnosti kontrolovaného subjektu. Pri výskyte uvedených skutočností nie je bez ďalšieho náležitého posúdenia možné automaticky predpokladať existenciu predpojatosti. Pri individuálnom posudzovaní predpojatosti je predovšetkým potrebné určiť, aký vplyv môže mať daná skutočnosť na objektívnosť kontrolóra pri výkone kontroly, do akej miery môžu pozitívne alebo negatívne zistenia kontrolórov ovplyvniť kontrolóra alebo jeho blízke osoby

a či pri výkone kontroly možno identifikovať konflikt záujmov.

 

K § 6

Predpokladom pre výkon kontroly je poverenie na výkon kontroly neprimeraných podmienok. Z poverenia musí byť zrejmé vo vzťahu k akému kontrolovanému subjektu bolo vydané, a preto je potrebné uviesť identifikačné údaje kontrolovaného subjektu

v takom rozsahu, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. V rámci identifikačných údajov je preto potrebné uviesť najmä obchodné meno, názov, sídlo, IČO subjektu,

ak ho má pridelené.

Kontrolovaný subjekt bude mať možnosť z poverenia identifikovať v akom rozsahu môžu kontrolórizasiahnuť do jeho práv. Vzhľadom na uvedené sa do poverenia zavádza povinná náležitosť – poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Na účely zákona postačí, ak sa v rámci poverenia uvedie odkaz na ustanovenia tohto zákona upravujúce práva a povinnosti kontrolórov a kontrolovaného subjektu.

Ak po vydaní poverenia nastanú skutočnosti, na základe ktorých je potrebné údaje v poverení zmeniť, najmä zmena sídla, obchodného mena kontrolovaného subjektu alebo zmena členov kontrolnej skupiny, ministerstvopôdohospodárstva môže vydať dodatok k povereniu, pričom postup pri vydávaní dodatku bude rovnaký ako pri vydávaní poverenia.

 

K § 7

Návrh zákona posilňuje postavenie a právomoci kontrolórov tak, aby bol výkon kontroly vo vzťahu k identifikovaniu neprimeraných podmienok efektívnejší. Všetky oprávnenia kontrolórov môžu byť uplatnené až po začatí kontroly. Oprávnenia kontrolórov zasahujúce do práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu musia byť vždy uplatňované s prihliadnutím na princíp proporcionality a subsidiarity. Všetky oprávnenia môžu byť využité len v nevyhnutnom rozsahu a na čas potrebný pre výkon kontroly.

Oprávnenie kontrolórov podľa písmena a) platí len, ak sa pre vstup nepoužije postup podľa iných právnych predpisov, najmä podľa § 99 až 103 Trestného poriadku.

Návrh zákona precizuje oprávnenie kontrolórov vyžadovať úradne overené preklady relevantných písomností do slovenského jazyka.

Nová právna úprava zavádza oprávnenie kontrolórov zapečatiťpriestory s výnimkou obydlia alebo záznamy dát na pamäťových médiách kontrolovaného subjektu. Zapečatením možno predovšetkým predchádzať možnému manipulovaniu s dôkaznými prostriedkami potrebnými na účely kontroly. Zapečatenie môžu kontrolóri využiť v prípade, ak je potrebné zabezpečiť dôkazné materiály pred ich stratou, zničením, pozmenením alebo poškodením. Taktiež možno zapečatiť záznamy dát na pamäťových médiách pri ich odoberaní, pričom k odpečateniu a následnej kontrole môže dôjsť za prítomnosti zástupcov kontrolovaného subjektu.

Návrh zákona umožňuje kontrolórom predvolať zástupcov a zamestnancov kontrolovaného subjektu za účelom podania vysvetlenia o relevantných skutočnostiach týkajúcich sa predmetu kontroly. Zároveň sa zavádza oprávnenie kontrolórov vyžadovať

od kontrolovaného subjektu alebo jeho zamestnancov preukázanie totožnosti. Pod pojem kontrolovaný subjekt a jeho zamestnanci je potrebné subsumovať najmä osoby v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, štatutárny orgán, prokuristu.

Pri výkone kontroly môže nastať situácia, keď na identifikovanie neprimeranej podmienky bude potrebná spolupráca iného subjektu ako kontrolovaného subjektu. V praxi

sa často stáva, že kontrolóri neprimerané podmienky odhaľujú v spolupráci s inými subjektmi, ktorí majú k dispozícii relevantné dôkazné materiály, predovšetkým faktúry, zmluvy, bankové výpisy. Návrh zákona preto zavádza povinnosť akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby (tretej osoby) poskytnúť kontrolórom súčinnosť v takom rozsahu, ako to zákon ukladá kontrolovanému subjektu. Ak kontrolóri odôvodnene predpokladajú, že tretia osoba disponuje akýmikoľvek dokladmi alebo informáciami potrebnými pre výkon kontroly, oznámia jej túto skutočnosť a tá je následne povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Za primerané podmienky a poskytnutie súčinnosti možno považovať napríklad poskytnutie adekvátnych priestorov na výkon kontroly, vyhotovenie kópií písomností.

 

K§ 8

Po vydaní poverenia sú kontrolóri povinní oznámiť kontrolovanému subjektu začiatok kontroly. V oznámení musí byť zároveň uvedený predmet kontroly tak, aby bolo zrejmé,

na čo sa kontrola bude zameriavať.

Ak sa v rámci kontroly predpokladá vstup do priestorov kontrolovaného subjektu podľa § 7 písm. a), v oznámení by mal byť určený termín vstupu. Oznámenie by malo byť urobené s dostatočným predstihom. Kontrolóri môžu oznámenie urobiť najneskôr pri vstupe do priestoru kontrolovaného subjektu pokiaľ hrozí znehodnotenie, zničenie alebo pozmenenie dôkazných materiálov. Kontrolóri sú povinní preukázať sa poverením spravidla pri prvom vstupe dopriestorov kontrolovaného subjektu.

Pri odobratí dokladov a iných písomností alebo záznamov dát na pamäťových médiách sú kontrolóri povinní kontrolovanému subjektu potvrdiť ich odobratie a originály odovzdať bezodkladne po skončení kontroly.

Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontrolnej činnosti. Pôjde predovšetkým o skutočnosti týkajúce sa bankového tajomstva, obchodného tajomstva alebo osobných údajov. Povinnosť kontrolórov zachovávať mlčanlivosť sa neuplatňuje vo vzťahu k ich vedúcim zamestnancom a ministrovi pôdohospodárstva.

 

K§ 9

Povinnosti kontrolovaného subjektu a tretej osoby sú odvodené od oprávnení kontrolórov.

 

K§ 10

Oprávnenia kontrolovaného subjektu sú odvodené od povinností kontrolórov.

 

K§ 11

Návrh zákona zavádza povinnosť orgánov verejnej správy poskytnúť orgánu kontroly súčinnosť.

 

K§ 12

Oproti zákonu č. 362/2012 Z. z. sa zjednodušuje a sprehľadňuje režim upravujúci výstupy z kontroly. Podľa doterajších predpisov sa v prípade neidentifikovania zistení vypracoval záznam a v prípade záverov kontrolnej skupiny identifikujúcich porušenie zákona, kontrolná skupina vypracovala protokol. Po doručení protokolu kontrolovanému subjektu následne kontrolovaný subjekt predložil námietky, s ktorými sa kontrolóri vysporiadali.

V prípade akceptovania predložených námietok bol následne vypracovaný dodatok protokolu, čo v aplikačnej praxi často spôsobovalonejasnosti ohľadom finálneho znenia kontrolných zistení a celkovú neprehľadnosť výsledného znenia protokolu. Vzhľadom

na uvedené sa v rámci nového samostatného kontrolného procesu zavádza nový prehľadnejší režim.

Podľa novej právnej úpravy sa z každej vykonanej kontroly v prípade,

ak nebolo identifikované porušenie zákona, vypracuje záznam o vykonanej kontrole

(ďalej len „záznam“). Ak kontrolou bolo zistené porušenie zákona – t. j. došlo k identifikovaniu neprimeraných podmienok, vypracuje sa návrh protokolu o vykonanej kontrole (ďalej len „návrh protokolu“), a po vysporiadaní sas námietkami kontrolovaného subjektu sa vypracuje protokol o vykonanej kontrole (ďalej len „protokol“), alebo záznam.

Návrh protokolu, okrem ďalších povinných náležitostí upravených v návrhu zákona, obsahuje konkrétne kontrolné zistenia. V rámci návrhu protokolu sa poučí kontrolovaný subjekt o možnosti podať námietky a v závislosti od závažnosti a rozsahu kontrolných zistení sa určí primeraná lehota na podanie námietok. Zároveň je k návrhu protokolu potrebné predložiť relevantné doklady preukazujúce porušenie zákona, čím je zabezpečená možnosť kontrolovaného subjektu adekvátne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam aj v prípade,

ak mu boli v priebehu kontroly odobraté originály písomností. Je potrebné poukázať

na skutočnosť, že pri každom kontrolnom zistení je nevyhnutné zabezpečiť, aby mal kontrolovaný subjekt k dispozícii tie doklady, ktoré so zistením súvisia a v rámci výkonu kontroly mu boli kontrolórmi odobraté.

Kontrolovaný subjekt môže po doručení návrhu protokolu predložiť námietky

ku kontrolným zisteniam. Kontrolóri sa s námietkami vysporiadajú a v prípade akceptovania námietok následne v protokole primerane upravia znenie kontrolných zistení, poprípade konkrétne kontrolné zistenia vo výslednom protokole neuvedú. Ak kontrolná skupina

na základe predložených námietok dospeje k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo, vypracuje sa záznam. Uvedený postup je zavedený vzhľadom na princíp hospodárnosti správneho konania, keďže správnemu konaniu možno predísť ešte v rámci kontrolného procesu.

Nová právna úprava v odseku 11 rieši situáciu, keď po začatí kontroly zanikne kontrolovaný subjekt bez právneho nástupcu. V takomto prípade zaniká dôvod na vykonanie kontroly a zároveň absentuje subjekt, ktorému by bolo možné doručiť závery z kontroly.

Pri zániku kontrolovaného subjektu bez právneho nástupcu sa o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam a kontrola sa považuje za skončenú.

Záznam, návrh protokolu a protokol je potrebné kontrolovanému subjektu doručiť.

Pri doručovaní uvedených výstupov z kontroly sa uplatní režim podľa správneho poriadku, vrátane fikcie doručenia. Pri bežnej komunikácii medzi kontrolórmi a kontrolovaným subjektom alebo treťou osobou sa režim správneho poriadku neuplatní. Za skončenie kontroly sa považuje deň doručenia záznamu alebo protokolu. Každý protokol sa postupuje

na následné správne konanie.

 

K§ 13

Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti zákona a efektívneho výkonu kontroly neprimeraných podmienokbude mať ministerstvopôdohospodárstva aj naďalej oprávnenie ukladať za nesplnenie povinností ustanovených zákonom poriadkové pokuty, avšak nielen kontrolovanému subjektu, ale aj tretej osobe. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa zvyšuje horná sadzba poriadkových pokút tak, aby bol zabezpečený ich primeraný preventívny a represívny charakter. Zaplatením pokuty sa kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nezbavia svojej povinnosti, nesplnenie ktorej bolo pokutované a poriadkové pokuty budemožné uložiť aj opakovane. Ak k splneniu povinnosti nedôjde ani po právoplatne uloženejporiadkovej pokute, budú kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nútení

k jej splneniu opakovanými poriadkovými pokutami.

 

K§ 14

Návrhom zákona sa oproti v súčasnosti platnému a účinnému zákonu č. 362/2012 Z. z. precizuje definícia správneho deliktu. Podľa novej právnej úpravy sa správneho deliktu dopustí účastník obchodného vzťahu, ktorý požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu.

Nová právna úprava presnejšie definuje filozofiu zákona – chrániť subjekty s menšou ekonomickou silou a vyjednávacou pozíciu. Napríklad pri predaji potraviny pod nákupnú cenu nemusí z daného konania účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý takúto neprimeranú podmienku uplatňuje priamo plynúť prospech, ale je nepochybné, že priamo či nepriamo takto znevýhodňuje konkrétnych dodávateľov donútených znižovať ceny potravín.

Oproti doterajšej právnej úprave sa zvyšuje horná hranica pokuty za správny delikt

na 500 000 eur tak, aby bola zabezpečená preventívna a represívna funkcia sankcií.

Pre ustanovenie sadzby pokuty za správny delikt volí návrh zákona dualistický prístup, ktorý vychádza z charakteristiky neprimeranej podmienky. Pre správne delikty zahŕňajúce neprimerané podmienky, ktoré spočívajú v peňažnom plnení alebo v nepeňažnom plnení, platí princíp určenia pokuty s ohľadom na hodnotu peňažného plnenie a nepeňažného plnenia a koeficient ustanovený pre jednotlivé štádium konania.

Pre správne delikty zahŕňajúce ostatné neprimerané podmienky sa volí ustanovenie hornej sadzby pokuty. Zároveň sa pri týchto správnych deliktoch rozlišujú tri skupiny neprimeraných podmienok podľa ich závažnosti. Pri menej závažných neprimeraných podmienkach môže ministerstvopôdohospodárstva uložiť pokutu do výšky 100 000 eur,

pri závažných neprimeraných podmienkach do výšky 300 000 eur a pri najzávažnejších neprimeraných podmienkach do výšky 500 000 eur.

Pre prípady nemožnosti určenia hodnoty peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia (napríklad, ak peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nebude možné vyčísliť pevnou sumou, ak bude peňažné plnenie určené percentuálne bez existencie ročného obratu

za potraviny, alebo nepeňažné plnenie nebude možné exaktne vyčísliť) sa v odseku 4 ustanovuje ako korektív horná sadza vo výške 500 000 eur.

Rozsah správneho uváženia správneho orgánu pri určení výšky pokuty v súlade s odsekmi 2 až 4 je zúžený ustanoveniami odsekov 5 a 6. Výška uloženej pokuty tak nebude limitovaná len ustanovenou sadzbou, ale aj konkrétnymi okolnosťami posudzovaného protiprávneho konania. S tým súvisí aj vymedzenie pojmu opakovane spáchaného správneho deliktu v odseku 6.

V odseku 7 sa umocňuje ochrana poctivého obchodného styku medzi účastníkmi obchodných vzťahov, z ktorých jeden disponuje ekonomicky silnejším postavením.

Je žiaduce, aby zásah do týchto vzťahov prostredníctvom verejnoprávnej regulácie nebol obmedzený len na právomoc správneho orgánu udeliť pokutu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku, ktorá znevýhodňuje druhého účastníka obchodného vzťahu. Z tohto dôvodu má ministerstvo pôdohospodárstva právomoc uložiť účastníkovi obchodného vzťahu aj povinnosť odstrániť neprimeranú podmienku. Ministerstvo pôdohospodárstva bude svoju právomoc podľa odseku 7 uplatňovať vždy, ak povaha neprimeranej podmienky umožňuje jej odstránenie. K splneniu tejto povinnosť bude podľa odseku 8 účastník obchodného vzťahu motivovaný hrozbou uloženia opakovanej pokuty, ak dôjde k márnemu uplynutiu lehoty určenej na odstránenie neprimeranej podmienky.

V odsekoch 9 a 10 sa ustanovuje dĺžka subjektívnej lehoty a objektívnej lehoty

pre uloženie pokuty, a čas splatnosti uloženej pokuty.

 

K§ 15

Ministerstvo pôdohospodárstva bude aj naďalej na svojom webovom sídle priebežne zverejňovaťinformáciu o počte začatých a o počte ukončených kontrol a výrok právoplatného rozhodnutia ministerstvapôdohospodárstva o uložení pokuty vydaného v správnom konaní.

           

K§ 16

Zákonom sa zavádza povinnosť pre účastníkov obchodného vzťahu dodržiavať ustanovenia tohto zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo ak bolo požadovanie, dohodnutie alebo uplatnenie neprimeranej podmienky uskutočnené v cudzine, pokiaľ jeho účinky nastali alebo mohli nastať na území Slovenskej republiky. V takomto prípade

je kontrolná právomoc ministerstvapôdohospodárstva daná aj vtedy, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú cudzím právnym poriadkom. Rovnako sa kontrolná právomoc ministerstvapôdohospodárstva uplatní aj pre prípad, ak ku konaniu vedúcemu k existencii neprimeranej podmienky dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ale účinky môžu nastať alebo nastali na území Slovenskej republiky. Takýto režim je možný pri aplikácii čl. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008). Obdobný režim, kedy sa vnútroštátnaprávna norma uplatní bez ohľadu na zvolený právny poriadok,

je v rámci slovenského právneho poriadku zavedený napríklad v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Nastavenie vyvážených obchodných podmienok medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín je vzhľadom na špecifiká potravín ako komodity strategickým záujmom štátu (ochrana národného hospodárstva a potravinová bezpečnosť) do takej miery, že si vyžaduje aplikáciu zákona na akúkoľvek situáciu, ktorá spadá do jej pôsobnosti

bez ohľadu na rozhodné právo.

 

 

 

K§ 17 a 18

V § 17 sa ministerstvo pôdohospodárstva splnomocňuje na ustanovenie zoznamu vybraných potravín. V § 18 ods. 1 a 2 ide o klasické prechodné ustanovenia, ktorým sa začaté kontroly a konania ponechávajú v režime zákona č. 362/2012 Z. z. Zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou zákona musia sa uviesť do súladu so zákonom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Počas prechodného obdobia podľa § 18 ods. 3sa za porušenie zákona nebude považovať, ak zmluva, na základe ktorej sa dodáva potravina, ktorá bola uzatvorená pred tým, ako nadobudol účinnosť, nebude v rozpore s týmto zákonom. Po skončení prechodného obdobia však všetky zmluvy musia byť v súlade v týmto zákonom.

 

K § 19

Zákonom sa v celom rozsahu zruší v súčasnosti platný a účinný zákon

č. 362/2012 Z. z.

 

K § 20

Zákon nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2019.

 

Skalica, 6. novembra 2018

 

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Gabriela Matečná

podpredsedníčka vlády a

ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 544
PoUtStŠtPiSoNe
: