D ô v o d o v á s p r á v a
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie systémovej zmeny spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku, tak aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému zvyšovaniu tejto dôchodkovej dávky s ohľadom na sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
Inštitút minimálneho dôchodku momentálne zabezpečuje poistencovi,ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške,dôchodkový príjem na takej úrovni,aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Predkladatelia tohto návrhu zákona chcú, aby inštitút minimálneho dôchodku takýchto poistencov, ktorí v minulosti pre tento štát 30 a viac rokov svojou prácou vytvárali hodnoty a odvádzali poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, zabezpečil vo väčšej miere ako tesne nad hranicou hmotnej núdze. Poberatelia tejto dôchodkovej dávky väčšinou nemajú žiadne iné príjmy ani vlastné úspory, preto je nutné aby im aj výlučne minimálny dôchodok zabezpečoval dôstojný životpočas ich staroby.
V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Predkladatelia navrhujú naviazať základný minimálny dôchodok na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá by mala z dlhodobého hľadiska hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám obyvateľstva Slovenskej republiky v dôchodkovom veku ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Predkladatelia preto v tomto návrhu zákona navrhujú stanoviť základnýminimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu Slovenskej republiky známa a zverejnená až neskôr ako k 01.01. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku.V dôsledku tejto zmeny budú mať všetci poberatelia minimálneho dôchodku okamžite od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona v roku 2021 vyplácanú vyššiu dôchodkovú dávku ako by mali v prípade zachovania pôvodného spôsobu výpočtuzákladného minimálneho dôchodku.
Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. To znamená, že u poberateľov minimálneho dôchodku s vyšším počtom získaných (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia bude ďalej dochádzať k zvyšovaniu aj tejto vyššej sumy základného minimálneho dôchodku o 2 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov, a 3 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 39 rokov.
Predkladaný návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy – predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu– rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku budú mať vyšší disponibilný príjem.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa základnú sumu minimálneho dôchodku naviazať namiesto určeného percentasumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobuna určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva Slovenskej republikyza kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. Predpokladá sa, že z dlhodobého hľadiska bude táto hodnota hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám poberateľov minimálneho dôchodku.
Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu Slovenskej republiky známa a zverejnená až neskôr ako k 01.01. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku.
K bodu 2 a 3
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou podľa bodu 1.Za účelom zachovania pôvodného spôsobu výpočtu zvyšovania základnej sumy minimálneho dôchodku za každý ďalší získaný (kvalifikovaný) rok dôchodkového poistenia je nutné doplniť do tohto ustanovenia základ výpočtu, ktorým zostáva suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platná k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
K Čl. II
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a tomuto návrhu zodpovedajúcu prípravu štátneho rozpočtusa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2021.