379/2019 Z. z.
26.12. 2019, 14:33 | najpravo.skDôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. sa predkladá ako iniciatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Irén Sárközy.
Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený od roku 2016 ako fakultatívny a schválený bol ako poslanecký návrh. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj.
Navrhuje sa spresniť predmet poplatku za rozvoj a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformáciitohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.
Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Dopĺňajú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje aj na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra 2019.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným zákonom.
K bodu 2
Navrhuje sa v § 3 ods. 2 zákona spresniť, ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá má vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha „zbúranej stavby“ sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.
K bodom 3, 4 a 9
Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m2) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa navrhuje z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m2. Zároveň sa navrhuje vypustiť aj vstavanú garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.
K bodom 5 a 6
Legislatívno-technická úprava z dôvodu nesprávneho poradia odkazov na poznámky pod čiarou.
K bodu 7
Navrhuje sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradiť slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2015. Dňa 1.4.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 161/2015 Z. z.“). Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určí, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona.Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31.8.2018 zanikli, navrhuje sa zmeniť pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.
K bodu 8
Navrhuje sa pre jednoznačnosť spresniť, kedy stavba významnej investície nebude predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava za účelom úpravy vzniku poplatkovej povinnosti pri ohlasovanej stavbe, ktorým je deň doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásenej stavbe tak, aby moment vzniku poplatkovej povinnosti bol jednotný s ostatnými prípadmi (viazané na právoplatné rozhodnutia stavebného úradu).
K bodom 11, 12 a 31
Navrhuje sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nebudú musieť povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, navrhuje sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnejvýzvypoplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohetohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe danípoužívajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania. Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zavádza vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná). Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby. Zároveň sa navrhuje ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje navýzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určeniepoplatku podľa pomôcok.
V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.
K bodom 13 a 15
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4.
V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uvádza, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.).
K bodu 14
Legislatívno-technická úprava gramatického charakteru.
K bodom 16 a 18
Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.)pri rôznych stavbách môže byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona.Preto aktuálna novela zavádza vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná. Navrhuje sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť, ktoré časti podlahovej plochy sa nebudú započítavať do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).
Spresňuje sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu). Súčasne sa definuje oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).
Ďalej sa navrhuje riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenia spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho-ktorého správcu poplatku. Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m2, teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.
K bodu 17
Navrhuje sa, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce) alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.
K bodu19
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4.
K bodu 20
Navrhuje sa spresniť, že každá realizovaná stavba po vydaní stavebného povolenia (oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe) v nadväznosti na všetky ďalšie zmeny stavby pred dokončením má nárok na tzv. odpočítateľnú položku (60 m2) len raz.Pri výpočte poplatku sa tzv. odpočítateľná položka použije voči podlahovej ploche, ktorá bola povolená ako prvá v poradí a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nepresným postupom výpočtu poplatku, ak sa stavba následne mení cez zmeny stavby pred dokončením a sadzba poplatku je medzitým tiež iná.
K bodu 21
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Navrhuje sa tiež spresniť, že vždy pri každej stavbe sa pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho istého alebo nového poplatníka spoplatňuje iba nová, resp. dodatočná podlahová plocha.
K bodu 22
Pre jednoznačnosť sa navrhuje určiť postup pri výpočte poplatku v prípade, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej, prípadne viacerým ďalším zmenám stavby pred dokončením, ktorým môže dôjsť nielen k zvýšeniu ale aj k zníženiu základu poplatku. Keď sa zníži rozsah stavebného povolenia (napr. z výstavby štyroch bytových domov sa postavia len tri), na sadzbu poplatku platnú v deň povolenia zmeny stavby pred dokončením, prípadne jej dodatočným zlegalizovaním, ktorou sa znížila výmera podlahovej plochy, sa neprihliada (príkladom uvedené zostávajúce tri bytové domy boli povolené pôvodným stavebným povolením a v novom rozhodnutí sa použije taká sadzba, aká bola platná v deň vydania pôvodného stavebného povolenia).
K bodu 23
Navrhuje sa spresniť lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.
K bodu 24
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1.Tým, že v praxi dochádza aj k zmene vlastníka realizovanej stavby, za predpokladu povolenia zmeny stavby pred dokončením novému stavebníkovi aplikácia § 9 ods. 2 spôsobuje problém, ako sa vysporiadať s už vyrubeným/zaplateným poplatkom predchádzajúcim poplatníkom. Týmto návrhom na spresneniepôvodného zámeru sa dosiahne, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona sa použije len vo vzťahu k tomu istému poplatníkovi. Ďalej sa navrhuje riešiť situácia, kedy je novému poplatníkovi vydané rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa znižuje výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, spôsobom, že tejto osobe poplatníka nevzniká poplatková povinnosť, ale naopak preplatok na poplatku uhradeným inou osobou, ktorá mala v minulosti poplatkový vzťah k stavbe.
K bodu 25
Z dôvodu jednotnej aplikácie sa navrhuje spresniť lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Dopĺňa sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.
K bodu 26
Navrhuje sa spresniť, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov.
K bodu 27
Z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku sa navrhuje, aby obec určila priamovo VZN obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si môže do VZN o poplatku za rozvoj uviesť, že informácie zverejní napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).
K bodu 28
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 29
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhovanú úpravu v bode 1.
K bodu 30
Upravuje sa prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť novely zákona 15. novembra 2019 vzhľadom na to, aby obce mali dostatočný časový priestor na zapracovanie zmien vo VZN.