282/2019 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA + správa Ústavnoprávneho výboru NRSR

 

 

Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládnynávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019. Reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Spravodlivosť, súdnictvo týkajúce sa efektívneho fungovania súdnictva.

 

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v nadväznosti na odporúčania zo Správy k stavu justície na Slovensku vypracovanej Európskou komisiou pre efektívnu justíciu (CEPEJ), ktorá je dostupná na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

Účelom návrhu zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.). V praxi sú súdy konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok zákonného sudcu dlhodobejšieho charakteru spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi ostatných kolegov tohto sudcu. Zároveň je potrebné riešiť i situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, pretože je jasné, že absencia sudcu je dočasná, a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu. Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter. Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Návrh zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.

 

Od navrhovanej právnej úpravy predkladateľ očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva predkladaný návrh zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.

 

Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom. Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.  

 

Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa navrhujú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. V čl. II sa navrhuje vykonanie súvisiacej novely zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.

 

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2019, pričom sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj potrebná legisvakancia.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Identifikované vplyvy sú bližšie popísané v doložke vybraných vplyvov a pripojených analýzach.

 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 15. apríla 2019. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 16. apríla 2019. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 17. apríla 2019.

 

 

Osobitná časť

 

K čl. I

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

 

Všeobecne k hosťujúcim sudcom

 

Primárnym dôvodom pre zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu je zabezpečiť riadny chod súdnictva, a to v prípade dočasnej absencie sudcu. V prípade dočasnej absencie sudcu ide o situácie kedy sudca nemôže vykonávať funkciu sudcu, pričom jeho miesto nemožno obsadiť, pretože nie je voľným miestom sudcu a pridelenie nového voľného miesta sudcu na dotknutý súd nie je účelné, keďže absencia sudcu je dočasného charakteru (typicky materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, práceneschopnosť presahujúca šesť týždňov, stáž sudcu, prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 1 až 3 a poverenie plnením úloh v orgáne Európskej únie). Eventuálne sa inštitút hosťujúceho sudcu zavádza na riešenie dočasnej preťaženosti súdov, pričom sa jedná o mimoriadne využitie tohto inštitútu v prípade, kedy ho nie je možné využiť na zastupovanie absentujúceho sudcu. V súčasnosti zákonná úprava umožňuje riešiť popísané situácie buď pridelením nového voľného miesta sudcu, preložením sudcu na dotknutý súd alebo dočasným pridelením sudcu na dotknutý súd. Tieto spôsoby riešenia nedostatkov v personálnom obsadení súdov však nezodpovedajú svojou povahou problému, ktorý majú vyriešiť, pretože určenie voľného miesta sudcu a preloženie sudcu má trvalý charakter, a dočasné pridelenie sudcu na druhej strane spôsobuje výpadok sudcu na materskom súde. Zavádzaný inštitút hosťujúceho sudcu je teda cielený na riešenie situácií, ktoré majú dočasný charakter a ktoré môžu negatívne ovplyvniť riadny chod súdu z hľadiska jeho výkonnosti, t.j. spôsobiť spomalenie vybavovania vecí. Tento inštitút nie je určený na riešenie situácií trvalého charakteru alebo systémových zmien ako napríklad zákonné zmeny v skladbe a početnosti nápadu súdu prostredníctvom zmien príslušnosti súdov (vecná, miestna, kauzálna príslušnosť), vytvorenia nového typu súdnej agendy alebo trvalého uvoľnenia miesta sudcu a pod. To znamená, že ak dôjde v trvalému uvoľneniu miesta sudcu (napr. preloženie na iný súd, prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, smrť a pod.) a uvoľnené miesto sudcu je naďalej na tomto súde potrebné, tak vzniknutá situácia sa má riešiť prioritne trvalým obsadením miesta sudcu, t.j. pridelením na základe výberového konania alebo preložením sudcu. To platí aj v prípadoch trvalého zvýšenia nápadu vecí (napr. v dôsledku zmeny kauzálnej príslušnosti súdu, vzniku novej agendy a pod.), kedy je namieste trvalé personálne posilnenie dotknutého súdu. Rozlišovanie dočasného a trvalého riešenia personálneho obsadenia súdov akcentuje aj predkladaná právna úprava, čo z pohľadu aplikačnej praxe znamená, že – zjednodušene povedané – dočasné riešenie nemôže nahrádzať riešenia trvalého charakteru inak ako len dočasne. Ak sa teda trvalo uvoľní miesto sudcu, je potrebné vyhlásiť výberové konanie a obsadiť miesto sudcu trvalo. Je nežiaduce, aby trvalé uvoľnenie miesta sudcu bolo riešené dlhodobým „dočasným“ pridelením sudcu alebo využitím hosťujúceho sudcu, pretože cieľom zákonnej úpravy je zabezpečiť riadne personálne obsadenie súdov.

 

Zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu do právneho poriadku Slovenskej republiky si vyžaduje systémový zásah do právnej úpravy postavenia sudcov, pričom musí vychádzať z ústavnej úpravy postavenia sudcov a túto právnu úpravu rešpektovať. Obsahové vymedzenie sudcovskej nezávislosti je v Ústave Slovenskej republiky charakterizované niekoľkými zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada nepreložiteľnosti sudcu. Práve s touto zásadou úzko súvisí inštitút hosťujúceho sudcu, keďže podstata tohto inštitútu spočíva práve vo zvýšení mobility sudcu pri riešení krízových situácií v rozhodovacej činnosti súdov. Mobilitou sudcu v tomto prípade treba rozumieť možnosť zmeny miesta výkonu funkcie sudcu. Je legitímne očakávať, že štátne orgány vrátane súdov si plnia ich ústavné a zákonné právomoci, pre ktorých výkon sú zriaďované takým spôsobom, ktorý zabezpečuje naplnenie s tým súvisiacich práv občanov štátu – v tomto prípade ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Tomuto účelu je podriadený aj inštitút hosťujúceho sudcu, a preto ho treba vnímať ako opatrenie, ktoré umožňuje efektívnejšie napĺňať právo na súdnu ochranu čiastočne na úkor stability výkonu funkcie sudcu z hľadiska miesta jej výkonu pri rešpektovaní ústavných limitov nepreložiteľnosti sudcu. Ústavné limity nepreložiteľnosti sudcov sú vyjadrené v čl. 141a ods. 5 písm. d) a čl. 148 ods. 1 a 2. Vo všeobecnosti platí zásada, že sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom. Táto zásada pripúšťa jednu výnimku, a to je preloženie sudcu na iný súd na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu (čl. 148 ods. 1). O preložení sudcov na iný súd rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky [čl. 141a ods. 5 písm. d)]. Okrem preloženia sudcu, ústava rozlišuje aj pridelenie sudcu, ktoré je prvotným úkonom pre vstup do systému kandidáta na funkciu sudcu. Aj o pridelení rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky [čl. 141a ods. 5 písm. d)]. Osobitným inštitútom je dočasné pridelenie sudcu, ktorý však ústava bližšie neupravuje, pričom odkazuje na úpravu podmienok dočasného pridelenia na zákonnú úpravu (čl. 148 ods. 2). V súčasnosti je týmto zákonom zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (§ 12 cit. zákona). Takto koncipovaná ústavná úprava rozlišujúca tri inštitúty – pridelenie, preloženie a dočasné pridelenie – je východiskom pre uchopenie inštitútu hosťujúceho sudcu v zákonnej úprave. 

 

Predkladaný návrh zákona mení koncept prideľovania sudcov na výkon funkcie sudcu. Doterajšia právna úprava prideľovania sudcov chápe pridelenie sudcu ako jeho pridelenie na konkrétny súd na voľné miesto sudcu (§ 11 zákona o sudcoch a prísediacich). Tieto parametre pridelenia sudcu sú však dané zákonom a nie Ústavou Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 141a ods. 5 písm. d) zveruje Súdnej rade Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o pridelení sudcu. Ústavný text ďalej bližšie inštitút pridelenia sudcu neupravuje. Atribúty pridelenia ako pridelenie na konkrétny súd a na voľné miesto sudcu sú teda atribútmi zákonnej úpravy. Koncepčná zmena zákonnej úpravy spočíva v rozšírení úpravy pridelenia sudcu tak, že nepôjde len o pridelenie na konkrétny súd a na voľné miesto sudcu, ale aj o pridelenie na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu (§ 11 ods. 1). Miesto výkonu funkcie sudcu v tomto prípade nie je určené konkrétnym súdom, ale je určené obvodom krajského súdu, resp. je ním ktorýkoľvek okresný súd v obvode tohto krajského súdu. To znamená, že pridelenie sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky v tomto prípade oprávňuje hosťujúceho sudcu na výkon funkcie na ktoromkoľvek okresnom súde v obvode príslušného krajského súdu bez potreby dodatočného rozhodovania o preložení hosťujúceho sudcu. Vo zvyšku platí doterajší koncept pridelenia sudcu, ktorým je pridelenie na voľné miesto sudcu – v tomto prípade voľné miesto hosťujúceho sudcu. Tu treba uviesť, že hosťujúci sudca je sudcom ako každý iný sudca – má rovnaké práva a povinnosti, do systému vstupuje rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, podrobuje sa pravidelnému hodnoteniu, je disciplinárne zodpovedný atď. Je však pridelený na voľné miesto hosťujúceho sudcu, s ktorým je spojený výkon funkcie na vopred neurčenom konkrétnom súde v obvode konkrétneho krajského súdu. Ide teda o sudcu so špecificky určeným miestom výkonu funkcie sudcu tak, aby bola zabezpečená jeho mobilita pri riešení situácií, ktoré ohrozujú riadny chod súdov a sú rizikom pre naplnenie práva na súdnu ochranu. Pridelenie sudcu aj podľa novej právnej úpravy bude podliehať súhlasu sudcu. Tu treba uviesť, že súhlas s pridelením nie je ústavnou podmienkou pridelenia sudcu, upravuje ho len zákon. Niet však dôvodu na upustenie od zaužívaného štandardu, a preto bude platiť, že sudca sa stane hosťujúcim sudcom len na základe vlastného súhlasu; bez tohto súhlasu nie je obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu možné.

 

Mobilita hosťujúceho sudcu je zabezpečená tým, že premiestnenie hosťujúceho sudcu na iný okresný súd v obvode príslušného krajského súdu už nevyžaduje jeho ďalší súhlas, pretože tento je daný tým, že je udelený súhlas s pridelením Súdnou radou Slovenskej republiky na také voľné miesto sudcu, s ktorým je spojená práve táto mobilita sudcu. Súčasne sa navrhuje, aby miesto výkonu funkcie hosťujúceho sudcu určoval predseda krajského súdu. V tomto prípade nejde o preloženie sudcu, ani o jeho dočasné pridelenie.

 

Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že popri zmene prideľovania sudcov sa navrhuje aj zmena v chápaní voľného miesta sudcu. Návrh zákona rozlišuje medzi voľným miestom sudcu a voľným miestom hosťujúceho sudcu. Rozdielnosť medzi týmito dvoma voľnými miestami je daná tým, že voľné miesto sudcu je vždy spojené s konkrétnym súdom a obsadzuje sa pridelením alebo preložením sudcu a na druhej strane voľné miesto hosťujúceho sudcu nie je spojené s konkrétnym súdom (čo však neznamená, že tento sudca nemá osobný úrad), ale je spojené s obvodom krajského súdu, pričom sa obsadzuje taktiež pridelením na základe výsledkov výberového konania. Voľné miesta hosťujúcich sudcov bude určovať ministerstvo spravodlivosti za takých podmienok, za akých doteraz určovalo voľné miesta sudcov [k tomu pozri § 71 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu hosťujúceho sudcu sa navrhuje aj zákonný limit počtu takýchto miest, ktorý predstavuje percentuálny podiel na celkovom počte miest sudcov. Zabezpečí sa tak vyváženosť systému aj s ohľadom na dosiahnutie stavu, kedy je žiaduce, aby počet miest hosťujúcich sudcov bol vždy pod hranicou potreby počtu takýchto sudcov, čím sa zabezpečí plné vyťaženie hosťujúcich sudcov. Cieľový stav je, aby každý hosťujúci sudca mal v ktoromkoľvek momente určené miesto výkonu funkcie sudcu a túto funkciu aj vykonával. K tejto problematike pozri bližšie odôvodnenie k čl. III. 

 

Právna úprava si okrem samotného zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu vyžaduje aj zmenu súvisiacich ustanovení, ktoré bezprostredne pracujú s pojmami „pridelenie sudcu“ a  „voľné miesto sudcu“. Na tento účel sa teda vykonávajú súvisiace zmeny právnej úpravy prideľovania sudcov, dočasného pridelenia, stáže sudcu, výberového konania a obsadzovania voľných miest sudcov. Okrem toho je potrebné inštitút hosťujúceho sudcu zohľadniť v právnej úprave hodnotenia a odmeňovania sudcov. Z organizačného hľadiska je potrebné aj vykonanie zmien v oblasti tvorby rozvrhu práce súdov. Všetky popísané zmeny sa týkajú zákona o sudcoch a prísediacich. Ďalej je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia súvisiacich zákonov, ktorými sú zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Inštitút hosťujúceho sudcu nie je v európskom právnom priestore novinkou. Obdobnú právnu úpravu pozná napríklad Rakúsko (Richterdienstgesetz, BGBl. No. 305/1961), Francúzsko (Ordonnance n° 58-1270 du 22 décembre 1958 portant loi organique relative au statut de la magistrature), Taliansko (LEGGE 13 febbraio 2001, n. 48, in Gazz. Uff., 12 marzo, n. 59) alebo Holandsko (pozn. lietajúci sudca nie je upravený v zákonnej úprave, ale prakticky sa využíva).

 

K bodom 1 a 2 (§ 5 ods. 1 a § 11 ods. 1)

 

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, návrh zákona vychádza pri úprave hosťujúceho sudcu z ústavnej úpravy pridelenia sudcov. Cieľom navrhovanej zmeny § 5 ods. 1 písm. i) a § 11 ods. 1 je zaviesť rozlišovanie medzi pridelením sudcu na výkon funkcie na okresný súd (doterajší stav) a pridelením na výkon funkcie hosťujúceho sudcu (dopĺňaný stav). V jednom aj v druhom prípade bude platiť, že voľné miesto sudcu na okresnom súde a voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať na základe hromadného výberového konania, t.j. z databázy kandidátov na funkciu sudcu; na tento účel sa novelizuje § 28 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že kandidát na funkciu sudcu musí splniť rovnaké podmienky pre vznik funkcie sudcu, bez ohľadu na to, či sa obsadzuje voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu.

 

Doterajšie znenie § 5 ods. 1 písm. a) upravovalo súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd. Po novom bude obsahovať aj súhlas spridelením pre obvod krajského súdu ako hosťujúci sudca. Zmena cit. ustanovenia sa odvádza od zmeny § 11 ods. 1. Ustanovenie § 11 upravuje pridelenie sudcu. Ide teda o ustanovenie, ktoré podrobnejšie rozvíja ústavnú úpravu prideľovania sudcov a ustanovuje zákonné atribúty pridelenia sudcu. V § 11 ods. 1 sa upravuje zásada, že prideleniu sudcu na okresný súd predchádza hromadné výberové konanie a prideleniu sudcu na súd vyššieho stupňa predchádza výberové konanie. Keďže pridelenie sudcu sa rozširuje o pridelenie sudcu na výkon funkcie hosťujúceho sudcu, je potrebné túto otázku upraviť aj v § 11 ods. 1, a teda bude platiť, že prideleniu na výkon funkcie hosťujúceho sudcu bude predchádzať hromadné výberové konanie.

 

K bodu 3 (§ 11 ods. 4)

 

Vzhľadom na rozlišovanie medzi pridelením na konkrétny súd a pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu je potrebné primerane upraviť § 11 ods. 4, a to doplnením právnej úpravy rovnakým spôsobom ako v bode 1. Z praktickej stránky veci bude teda platiť, že pridelenie hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu Súdna rada Slovenskej republiky oznámi ministerstvu spravodlivosti. Súdna rada Slovenskej republiky bude zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam hosťujúcich sudcov podľa navrhovaného § 11a ods. 6.

 

K bodu 4 (§ 11a)

 

Navrhovaný § 11a zavádza inštitút hosťujúceho sudcu.

 

Z hľadiska systematiky je tak potrebné spraviť v zákone o sudcoch a prísediacich, t.j. v statusovej úprave sudcov. Vzhľadom na charakter tohto inštitútu je potrebné ho ukotviť v druhom diele, ktorý doteraz upravoval pridelenie sudcu, dočasné pridelenie a preloženie sudcu. Vzhľadom na zmeny v charaktere prideľovania sudcov sa javí ako účelné ustanovenie zaradiť za § 11, ktorý upravuje pridelenie sudcu. Zvýrazňuje sa tak účel tohto inštitútu opísaný vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

 

Ako už vyplýva z predchádzajúceho textu, inštitút hosťujúceho sudcu je špecifickým inštitútom, ktorého zavedenie do právnej úpravy si vyžaduje niektoré systémové zmeny. Po novom bude zákonná úprava rozlišovať voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu. S voľným miestom sudcu je spojená určitá miera stability sudcu na konkrétnom súde, pričom zmena tohto statusu je možná len na základe preloženia sudcu (na súd toho istého stupňa, vyššieho stupňa alebo nižšieho stupňa, t.j. vo vertikálnej rovine) alebo jeho dočasného pridelenia (len v horizontálnej rovine). S voľným miestom hosťujúceho súdu je naopak spojená vyššia miera mobility miesta výkonu „práce“ v rámci obvodu krajského súdu mimo inštitútov preloženia sudcu alebo dočasného pridelenia sudcu. Hosťujúci sudca teda nie je pridelený na konkrétny súd, ale je pridelený pre obvod určitého krajského súdu na voľné miesto hosťujúceho sudcu, a funkciu sudcu vykonáva na ktoromkoľvek z okresných súdov v obvode krajského súdu.

 

V navrhovanom § 11a ods. 2 sa upravuje miesto výkonu funkcie sudcu v prípade hosťujúceho sudcu, a to tak, že týmto miestom je ktorýkoľvek okresný súd v obvode krajského súdu. Hosťujúci sudca bude oprávnený vykonávať súdnictvo z titulu toho, že je hosťujúcim sudcom len na súde prvého stupňa. Miesto výkonu funkcie sudcu bude určovať predseda krajského súdu po prerokovaní s ministrom, pre obvod ktorého bol hosťujúci sudca pridelený, a to podľa potreby na tom-ktorom súde v obvode krajského súdu, t.j. podľa toho ako vzniknú dôvody pre využitie hosťujúceho sudcu. Mobilita hosťujúceho sudcu je daná v tomto prípade tým, že o zmene miesta výkonu práce nebude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky, pretože nejde o preloženie sudcu, ale predseda krajského súdu. Predkladateľ zvažoval pri príprave návrhu zákona možnosť, aby hosťujúci sudca vykonával svoju funkciu aj na súde vyššieho stupňa, v tomto prípade na krajskom súde, pre obvod ktorého je voľné miesto hosťujúceho sudcu vytvorené. Aj keď sa javí ako účelné, aby hosťujúci sudca mohol vypomôcť aj v prípade krízovej situácie na súdoch vyššieho stupňa, nie je namieste, aby sa tak dialo len na základe rozhodnutia predsedu krajského súdu.  

 

Pretože jednou zo základných charakteristík inštitútu hosťujúceho sudcu je to, že je určený na riešenie krízových, či mimoriadnych situácií pri výkone súdnictva, je nutné, aby zákonná úprava v tomto duchu vymedzila limity využitia uvedeného inštitútu. Tomu je podriadené definovanie dôvodov, ktoré umožňujú využitie tohto inštitútu, ktoré sa navrhuje v § 11a ods. 2 písm. a) a b). Zákonná úprava bude umožňovať využitie hosťujúceho sudcu len na účely zastupovania zákonného sudcu, eventuálne na dočasne preťaženom okresnom súde, avšak len v prípade, ak by nastala situácia kedy by hosťujúceho sudcu nebolo možné využiť na zastupovanie zákonného sudcu. Dočasnou preťaženosťou súdu treba rozumieť stav, kedy sa dočasne zvýši alebo inak zmení nápad súdu spôsobom, ktorý neumožňuje plynulé konanie a rozhodovanie vo veciach došlých na súd, resp. stav, kedy personálne kapacity súdu nestačia na zvládanie aktuálneho nápadu vecí bez toho, aby vznikali tzv. reštančné veci. Preťaženosti súdu treba vnímať v dvoch rovinách. V prvom prípade preťaženosťou súdu treba rozumieť trvalý stav v skladbe nápadu vecí, resp. preťaženosť súdu môže nastať aj v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu (napr. náhle trvalé uvoľnenie viacerých miest sudcov). Tieto situácie je potrebné riešiť určením voľných miest sudcov na dotknutom súde. Druhý prípad preťaženosti súdu môže nastať vtedy, ak sa dočasným spôsobom zmení skladba alebo rozsah nápadu vecí na súde. Táto situácia môže napríklad nastať vtedy, ak sa vyskytne jednorazovo nový typ sporov čo do početnosti výrazne ovplyvňujúci fungovanie súdov. A práve pre tieto situácie sa navrhuje využitie inštitútu hosťujúceho sudcu.

 

Zastupovanie zákonného sudcu bolo doteraz v právnej úprave vnímané tak, že o zastupovanie išlo len v prípade neprítomnosti sudcu, ktorá nepresahuje šesť týždňov. V takomto prípade sa aplikuje právna úprava podľa § 50 ods. 2 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej veci zastupovaného sudcu preberá zastupujúci sudca určený rozvrhom práce. V prípade šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti sudcu dochádza ex lege k prerozdeleniu vecí absentujúceho sudcu medzi ostatných sudcov príslušného súdu. Nová právna úprava ponecháva oba režimy nedotknuté, resp. umožňuje, aby krátkodobá neprítomnosť sudcu bola riešená zastupovaním podľa rozvrhu práce a zároveň, aby v prípade šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti sudcu došlo k prerozdeleniu jeho vecí. Súčasne však umožňuje v prípade dlhodobej neprítomnosti zákonného sudcu využitie hosťujúceho sudcu, ktorý bude zastupovať zákonného sudcu.

 

V navrhovanom § 11a ods. 2 písm. a) sú uvedené v prvom až siedmom bode tie dôvody neprítomnosti sudcu, ktoré svojou povahou predpokladajú dlhšiu (nie krátkodobú) neprítomnosť sudcu, nespôsobujú trvalé uvoľnenie miesta sudcu, ktoré by bolo možné obsadiť výberovým konaním, a ktoré tak tvoria bázu pre zastupovanie zákonného sudcu hosťujúcim sudcom. Dôvodmi pre zastupovanie zákonného sudcu hosťujúcim sudcom sú materská a rodičovská dovolenka zákonného sudcu, práceneschopnosť zákonného sudcu presahujúca šesť týždňov, stáž zákonného sudcu, prerušenie výkonu funkcie a poverenie plnením úloh v orgáne Európskej únie. V prípade materskej a rodičovskej dovolenky ide o situáciu, ktorá v úhrne môže trvať až tri roky. Hoci práceneschopnosť nad rámec šiestich týždňov odôvodňuje prerozdelenie vecí zákonného sudcu, môže byť táto vo väčšine prípadov efektívnejšie riešená zastupovaním zo strany hosťujúceho sudcu. Dočasné pridelenie sudcu na iný súd (§ 12) je taktiež spôsobilé dočasne (najviac na dva roky) ovplyvniť personálnu situáciu na súde, z ktorého sudca prechodne odišiel na iný súd. Stáž je ďalším inštitútom, ktorý môže spôsobiť absenciu zákonného sudcu, a to v trvaní v úhrne až štyri roky. V súvislosti so stážou sudcu treba upozorniť na to, že dochádza k systémovým zmenám tohto inštitútu, ktoré povedú k zníženiu jej využívania, a teda aj nutnosti zastupovať stážujúceho zákonného sudcu. Špecifickú povahu má inštitút prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý v súčasnosti existuje v dvojakej podobe – buď v dôsledku začatia vykonávania funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu alebo v dôsledku, zjednodušene, odchodu do dôchodku. Odchod do dôchodku umožňuje, aby miesto sudcu bolo určené ako voľné miesto sudcu, ktoré sa obsadzuje výberovým konaním. V prípade prerušenia výkonu funkcie sudcu v dôsledku začatia vykonávania funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu nevzniká voľné miesto sudcu, keďže ide o dočasnú absenciu zákonného sudcu. Táto situácia tým pádom predstavuje ďalší dôvod pre zastupovanie zo strany hosťujúceho sudcu. Obdobne je potrebné uchopiť aj dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa § 22 zákona o sudcoch a prísediacich, keďže aj tento inštitút môže ovplyvniť personálne obsadenie súdu, pretože sudca, ktorý má dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu nemôže vykonávať svoju funkciu. Preto je namieste aj dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zahrnúť medzi dôvody zastupovania zákonného sudcu hosťujúcim sudcom. Rovnakú kvalitu z hľadiska praktického fungovania súdu má aj poverenie plnením úloh v orgáne Európskej únie. Aj pri tomto inštitúte tak nachádzame opodstatnenie využitia hosťujúceho sudcu. 

 

V navrhovanom ustanovení § 11a písm. b) je riešená mimoriadna situácia, kedy by nebolo možné využiť inštitút hosťujúceho sudcu na zastupovanie zákonného sudcu, nakoľko by v obvode príslušného krajského súdu boli miesta všetkých zákonných sudcov plne obsadené, t.j. neexistovala by potreba zastupovania žiadneho sudcu z dôvodov uvedených v § 11a ods. 2 písm. a). V takom prípade sa ráta s možnosťou, že hosťujúci sudca bude vykonávať funkciu sudcu na tom okresnom súde v obvode krajského súdu, ktorý vykazuje znaky dočasnej preťaženosti uvedené v texte vyššie.

 

S navrhovanou zmenou zastupovania zákonného sudcu hosťujúcim sudcom úzko súvisí zmena § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. III v prípade prerozdeľovania vecí zákonného sudcu. Podstata tejto zmeny spočíva v tom, že v prípade zastupovania hosťujúcim sudcom nebude dochádzať k prerozdeleniu vecí zákonného sudcu, ale celé oddelenie zastupovaného zákonného sudcu prevezme hosťujúci sudca. Tým sa dosiahne riadny výkon súdnictva účelnejším spôsobom ako prerozdelením týchto vecí medzi ostatných sudcov.

 

V § 11a ods. 3 sa navrhuje časové obmedzenie využitia hosťujúceho sudcu. Logika veci káže, aby využitie tohto inštitútu malo svoje časové obmedzenie, pretože ide o inštitút, ktorým sa majú riešiť mimoriadne situácie, pre ktoré je charakteristická ich dočasná povaha. Koncepčne sa preto navrhuje problematiku uchopiť tak, aby využitie hosťujúceho sudcu na konkrétnom súde skončilo v momente, ak odpadne zákonný dôvod jeho využitia, t.j. skončilo zastupovanie. V prípade zastupovania zákonného sudcu dochádza k skončeniu výkonu funkcie hosťujúceho sudcu na konkrétnom súde priamo zo zákona, a to v deň keď zastúpený zákonný sudca začne vykonávať svoju funkciu. To znamená, že odpadnutím dôvodu pre zastupovanie, nebude opodstatnenie pre využitie hosťujúceho sudcu na dotknutom súde; samozrejme nie je vylúčená eventualita, že medzičasom vznikne na tom istom súde iný dôvod pre využitie hosťujúceho sudcu (napr. sudkyňa sa vráti z rodičovskej dovolenky, ale zároveň iný sudca tohto istého súdu začne vykonávať stáž). V uvedenom ustanovení je upravená i ďalšia situácia skončenia výkonu funkcie hosťujúceho sudcu, a to skončenie výkonu funkcie sudcu na dočasne preťaženom súde, kedy takýto výkon skončí len čo vznikne potreba využitia hosťujúceho sudcu na účel, na ktorý je primárne určený, a to na zastupovanie zákonného sudcu.

 

Berúc do úvahy obdobné úpravy v štátoch EÚ je zrejmé, že využitie inštitútu hosťujúceho sudcu je podmienené aj motivačnými faktormi, ktoré robia túto pozíciu zaujímavou z pohľadu osôb, ktoré svoju odbornú a pracovnú kapacitu prepožičiavajú pre riešenie mimoriadnych situácií na súdoch, aj za cenu nižšej miery stability miesta výkonu ich práce. Predkladateľ volí v návrhu zákona dva takéto faktory – jednoduchšie podmienky kariérneho rastu a finančná motivácia v podobe príplatku za výkon funkcie hosťujúceho sudcu. Problematika kariérneho rastu hosťujúceho sudcu je riešená v § 11a ods. 5; príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu v navrhovanom § 71a. Navrhovaná právna úprava umožňuje, aby bol hosťujúci sudca po štyroch rokoch výkonu funkcie hosťujúceho sudcu preložený na iný okresný súd mimo výberového konania. Tu treba uviesť, že hosťujúci sudca už prešiel hromadným výberovým konaním, resp. že už v súčasnosti platí, že voľné miesto sudcu na okresnom súde možno obsadiť bez výberového konania, ak sa obsadzuje preložením sudcu (pozri § 28 ods. 1). Na základe uvedeného môže teda hosťujúci sudca po štyroch rokoch výkonu funkcie hosťujúceho sudcu obsadiť stabilné miesto sudcu na konkrétnom okresnom súde, a to na základe preloženia na vlastnú žiadosť a s jeho súhlasom. Preloženie je samozrejme podmienené existenciou voľného miesta sudcu na konkrétnom okresnom súde a rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky. Zákonná úprava nelimituje preloženie hosťujúceho sudcu z hľadiska územného obvodu. Hoci platí, že hosťujúci sudca je prideľovaný pre obvod krajského súdu, preložený môže byť aj mimo obvodu tohto krajského súdu. Hosťujúci sudca bude môcť byť preložený podľa § 14 ods. 2 a 3 aj na krajský súd, resp. súd vyššieho stupňa, ale v tomto prípade len na základe výsledkov výberového konania. Preloženie na súd vyššieho stupňa sa podľa § 11 ods. 3 realizuje vždy na základe výberového konania. To bude platiť aj pre hosťujúceho sudcu. V tomto výberovom konaní sa však bude uplatňovať, tak ako u iných sudcov, ustanovenie § 28g zákona o sudcoch a prísediacich, t.j. hosťujúci sudca nemusí nevyhnutne absolvovať celé výberové konanie, ale len jeho určené časti, ak bol v rámci hodnotenia hodnotený stupňom „výborný“.  V rámci zmien navrhovaných v § 14 ods. 5 sa navrhuje, aby v prípade hosťujúcich sudcov nemohlo dôjsť k skráteniu lehoty podľa § 14 ods. 5, a teda v prípade hosťujúceho sudcu nebude možné aplikovať pravidlo, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa by bolo možné hosťujúceho sudcu preložiť na iných súd aj pred uplynutím lehoty piatich rokov odo dňa vymenovania do funkcie sudcu. Zároveň sa navrhuje, aby sa do tejto lehoty nezapočítavali nasledovné udalosti: čas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, stáže sudcu, poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie, prerušenia výkonu funkcie sudcu a dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Niet dôvodu na to, aby tieto udalosti znemožňovali plné využitie hosťujúceho sudcu.     

 

Navrhovaný § 11a ods. 5 rieši otázku ukotvenia hosťujúceho sudcu z hľadiska sudcovskej samosprávy. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plénum súdu tvoria sudcovia príslušného súdu. Hosťujúci sudca nie je sudcom, ktorý by bol pridelený na konkrétny súd, a teda je sporné, či je „sudcom príslušného súdu“. Takáto úprava nedáva odpoveď na otázku členom, ktorého pléna je hosťujúci sudca. Preto je potrebné túto otázku vyriešiť explicitne. Na tento účel sa po vzore § 12 ods. 4 navrhuje osobitná právna úprava, podľa ktorej bude hosťujúci sudca členom pléna toho súdu, na ktorom aktuálne vykonáva funkciu sudcu hosťujúceho sudcu. Návrh zákona nelimituje hosťujúceho sudcu v možnosti uchádzať sa o členstvo v sudcovskej rade súdu, na ktorom vykonáva funkciu ani o vyššiu sudcovskú funkciu v rámci grémia okresného súdu. 

 

Podľa navrhovaného § 11a ods. 6 bude platiť, že Súdna rada Slovenskej republiky bude viesť zoznam hosťujúcich sudcov. Keďže hosťujúci sudcovia sú prideľovaní pre obvody krajských súdov, bude zverejnený aj zoznam  členení podľa krajských súdov. Pod vedením daného zoznamu sa má na mysli zapisovanie údajov do tohto zoznamu a ich pravidelná aktualizácia. Zároveň sa v § 11a ods. 6 navrhuje publicita predmetného zoznamu, pričom bude zverejnený na webovom sídle Súdnej rady Slovenskej republiky. Akonáhle bude hosťujúci sudca preložený na konkrétny súd na voľné miesto sudcu (§ 14), Súdna rada Slovenskej republiky hosťujúceho sudcu zo zoznamu vymaže. Rovnako tak spraví aj v iných prípadoch, ak dôjde k zániku statusu hosťujúceho sudcu.  

 

K bodu 5 (§ 12 ods. 1)

 

Cieľom navrhovanej zmeny v rámci dočasného pridelenia je dosiahnuť stav, kedy sa dočasné pridelenie bude na okresných súdoch využívať len vtedy, ak personálne nedostatky na okresných súdoch nemožno riešiť pridelením, preložením alebo využitím hosťujúceho sudcu. Na súdoch vyššieho stupňa sa nebude využívať inštitút hosťujúceho sudcu, preto zostáva zachovaná možnosť využívať aj naďalej dočasné pridelenie na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva na týchto súdoch.

 

Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu len na okresnom súde, nemôže byť inštitút hosťujúceho sudcu využitý na súdoch vyššieho stupňa. Preto pre riešenie dočasných zmien v personálnom obsadení súdov vyššieho stupňa (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky) sa bude využívať inštitút dočasného pridelenia sudcu,. Nedostatky v personálnom obsadení okresných súdov, ktoré majú dočasný charakter sa však budú prioritne riešiť využitím hosťujúceho sudcu, a iba ak tento inštitút nie je možné využiť, bude nasledovať možnosť dočasného pridelenia sudcu z jedného okresného súdu na iný okresný súd. 

 

K bodu 6 (§ 12 ods. 3)

 

                Vzhľadom na to, že v rámci dočasného pridelenia niet inej úpravy dĺžky jeho trvania ako tej, ktorá je upravená v § 12 ods. 3, tak sa navrhuje vypustenie časti ustanovenia, ktoré je bezpredmetné.

 

K bodu 7 (§ 12 ods. 4)

 

                Navrhovaná úprava predstavuje zjednotenie právnej terminológie v danom odseku; po správnosti má ísť o slovné spojenie „dočasne pridelený“.

 

K bodu 8 (§ 13 ods. 1)

 

S cieľom zabezpečiť v čo najširšej miere riadny výkon súdnictva sa navrhuje obmedziť výkon stáže mimo rezortu spravodlivosti, resp. súdnej moci. Na tento účel sa vypúšťa možnosť vykonávať stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úrade vlády Slovenskej republiky. Predkladateľ má za to, že sudcovia majú v prvom rade vykonávať ich základné poslanie, a to vykonávať súdnictvo, t.j. konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

 

K bodom 9 a 10 (§ 13 ods. 2 a 3)

 

Ide o legislatívno-technické zmeny dotknutých ustanovení v nadväznosti na zmeny v štruktúre odseku 1 (prečíslovanie vnútorných odkazov).

 

K bodu 11 (§ 13a ods. 2)

 

                Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona.

 

K bodu 12 (§ 15 ods. 3)

 

Navrhovaná úprava má zabezpečiť, aby sa po neúspešnej voľbe predsedu kolégia jeho voľba opakovala v pravidelnom intervale (každých 30 dní) až do zvolenia predsedu kolégia.

 

K bodom 13, 14, 15, 16 (§ 22 ods. 1, 2, 6 a § 22a ods. 4)

 

                V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 sa niektoré ustanovenia právneho poriadku stali obsolentnými. Cieľom navrhovanej úpravy je vypustiť takéto ustanovenia zo zákona o sudcoch a prísediacich. V danom prípade ide o ustanovenia, ktorých aplikácia prichádzala do úvahy na základe čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky boli vyhlásené za protiústavné a Ústavný súd Slovenskej republiky sa nevysporiadal vo výrokovej časti so všetkými zákonnými ustanoveniami s tým súvisiacimi, tak predkladateľ zvolil v záujme čistoty právneho poriadku riešenie, že tento nedostatok v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyrieši priamou novelizáciou. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že časť zákonných ustanovení je súčasťou výrokovej časti cit. nálezu. A teda vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratili účinnosť. Vzhľadom na to, že po šiestich mesiacoch stratia aj platnosť predkladateľ nepovažuje za nevyhnutné tieto ustanovenia formálne vypúšťať v rámci novelizácie. Ak by sa malo pristúpiť k aplikácii tohto konceptu, je potrebné novelizovať aj Ústavu Slovenskej republiky, čo sa javí ako neúčelné.

 

K bodu 17 [§ 24 ods. 1 písm. a)]

 

Doterajšia právna úprava umožňuje, aby mohol sudca prerušiť výkon funkcie sudcu z dôvodu začatia vykonávania funkcie vedúceho služobného úradu (pozn. po novom generálneho tajomníka služobného úradu). Z pohľadu potrieb aplikačnej praxe sa nejaví ako žiaduce, aby sudcovia pôsobili v takýchto funkciách prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu funkcie sudcu a je namieste, aby vykonávali funkciu sudcu a ich kapacita bola naplno využitá pre výkon súdnictva. Navrhuje sa preto zamedziť tomu, aby zákon umožňoval prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Ak teda sudca bude chcieť vykonávať funkciu generálneho tajomníka služobného úradu, bude sa musieť vzdať funkcie sudcu. 

 

K bodu 18 (§ 24 ods. 7)

 

                Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona a tiež zmenu nadväzujúcu na predchádzajúce ustanovenie, podľa ktorého nebude sudcovi umožnené vykonávať funkciu vedúceho služobného úradu.

 

K bodu 19 (§ 24 ods. 8)

 

Platná právna úprava § 24 ods. 8 sa sústreďuje na tzv. emeritných sudcov, t.j. sudcov, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4, t.j. z dôvodu vzniku nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Zákon umožňuje týmto sudcom ujať sa znovu výkonu funkcie sudcu, ale len na vopred určený čas na súde, na ktorom pôsobili pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na súde, na ktorý boli preložený za predpokladu, že na takomto súde je k dispozícii voľné miesto sudcu. Podmienka voľného miesta sudcu sa však z pohľadu aplikačnej praxe javí ako problematická, keďže súdy majú tendenciu obsadzovať voľné miesta sudcov trvalým spôsobom, a to novým sudcom. Pre zlepšenie možnosti využitia odbornej kapacity emeritných sudcov sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol určiť dočasne voľné miesto sudcu, čo koreluje s dočasným ujatím sa funkcie emeritným sudcom. V praxi to bude znamenať, že ak to limity výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva umožnia, minister bude môcť vytvoriť dočasne voľné miesto sudcu, ktoré bude môcť obsadiť emeritný sudca. Využitie emeritných sudcov prichádza do úvahy napríklad v situácii krátkodobej preťaženosti konkrétneho súdu. V prípade dočasnej preťaženosti súdu sa má na mysli situácia kedy sa prechodne zvýši nápad súdu nad rámec jeho kapacitných možností, ktoré sú pri štandardnom nápade postačujúce. S navrhovanou právnou úpravou súvisí aj zmena § 71 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.      

 

K bodu 20 (§ 25 ods. 4)

 

Navrhované doplnenie § 25 ods. 4 rieši úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca nie je pridelený na konkrétny súd, tak nie je možné aplikovať § 25 ods. 4 v platnom znení a určiť tak osobný úrad hosťujúceho sudcu. Táto situácia si preto vyžaduje doplnenie právnej úpravy o výslovnú úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Pretože hosťujúci sudca je určený pre obvod krajského súdu a miesto výkonu funkcie mu určuje predseda krajského súdu, javí sa ako najúčelnejšie, aby osobným úradom hosťujúceho sudcu bol krajský súd. Riešenie, ktoré by za hosťujúci súd určilo ten súd, na ktorom hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu nie je vhodným riešením, keďže by zakladalo požiadavku na pomerne častú zmenu osobného úradu a spôsobovalo by zbytočné komplikácie ako z pohľadu dotknutého sudcu, tak aj dotknutých súdov.

 

K bodu 21 (§ 27b ods. 2)

 

                S poukazom na skutočnosť, že hodnotenie sudcov najvyššieho súdu je upravené v § 27b ods. 4, ktorý zohľadňuje osobitosti činnosti najvyššieho súdu, a podľa ktorého hodnotenie týchto sudcov vykonáva predseda príslušného kolégia (resp. vo vzťahu k predsedovi kolégia iný člen kolégia), javí sa platné znenie ustanovenia § 27b ods. 2 ako nadbytočné.

 

K bodom 22 až 24 (§ 27c a § 27d)

 

Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca môže v hodnotenom období vykonávať funkciu sudcu na viacerých súdoch, navrhuje sa, aby sa vychádzalo pri jeho hodnotení z poznatkov o úrovni jeho práce zo všetkých súdov, na ktorých v rámci hodnoteného obdobia pôsobil. 

 

K bodom 25 a 26 (§ 28 ods. 1 a 2)

 

Zmena právnej úpravy výberových konaní má za cieľ zaviesť princíp, podľa ktorého sa voľné miesto hosťujúceho sudcu bude obsadzovať vždy na základe výsledkov hromadného výberového konania, pričom obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu nebude možné preložením sudcu. Predkladateľ analyzoval aj možnosť otvorenia systému hosťujúcich sudcov pre sudcov pridelených na konkrétne súdy, ale pripustenie tejto možnosti by popieralo zmysel inštitútu hosťujúceho sudcu, keďže by obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu sudcom iného súdu automaticky spôsobovalo výpadok sudcu na materskom súde a potrebu riešiť tento stav využitím inštitútu hosťujúceho sudcu. To znamená, že z dôvodu zamedzenia týchto výpadkov v systéme súdov sa navrhuje v § 28 ods. 1 výslovne zakotviť požiadavku, že voľné miesto hosťujúceho sudcu sa obsadzuje výlučne hromadným výberovým konaním. V § 28 ods. 2 sa vykonáva súvisiaca zmena, ktorá predznamenáva rovnaké zásady hromadného výberového konania na obsadzovanie postov hosťujúcich sudcov, t.j. hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na vopred neurčený počet miest hosťujúcich sudcov. Samotné voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať z kandidátov na funkciu sudcu, ktorí sú zaradení do príslušnej databázy. K problematike obsadzovania voľných miest sudcov pozri tiež zmeny navrhované v čl. II. 

 

K bodu 27 (§ 28a ods. 1)

 

Jednou zo základných ideí, na ktorých stojí predkladaná právna úprava je snaha docieliť stav, kedy sú voľné miesta sudcov obsadzované výberovým konaním a absencia sudcov na dotknutom súde je tak riešená systémovo žiaducim riešením, a nie dočasným „vykrývaním“ chýbajúceho sudcu. Na tento účel sa navrhuje zavedenie povinnosti, ktorej nositeľom je predseda súdu, aby výberové konanie na voľné miesto sudcu bolo vyhlásené do 60 dní od určenia voľného miesta sudcu. Sankciou za nesplnenie danej povinnosti je to, že súd príde o voľné miesto sudcu. Uvedené nebude platiť v prípade ak sa bude voľné miesto sudcu obsadzovať preložením. Tu treba uviesť, že ide o právnu úpravu, ktorá sa týka obsadzovania voľných miest sudcov na súde vyššieho stupňa, keďže len na týchto súdoch sa vyhlasuje výberové konanie na konkrétne voľné miesto sudcu. V prípade hromadných výberových konaní sa tieto vyhlasujú pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov. 

 

K bodu 28 (§ 28b ods. 1)

 

                Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rýchlejšie obsadzovanie voľných miest sudcov. Podľa súčasne nastavených podmienok systému hromadných výberových konaní, nie je pre uchádzačov týchto výberových konaní explicitne stanovený vek. Iba v § 5 sú upravené predpoklady na vymenovanie za sudcu, zahŕňajúce okrem iného dosiahnutie veku aspoň 30 rokov v deň vymenovania. Za účelom zabrániť situácii, kedy by, v prípade úspešnosti kandidáta, ktorý vo výberovom konaní síce splnil všetky podmienky vrátane udelenia súhlasu s vymenovaním a s pridelením na vopred určený súd, avšak ešte nedosiahol požadovaný vek na jeho vymenovanie do funkcie sudcu, došlo k zablokovaniu daného voľného miesta na niekoľko mesiacov alebo rokov, sa javí ako vhodné presné stanovenie veku, ktorý musí uchádzač dosiahnuť už v čase jeho účasti vo výberovom konaní.

 

K bodu 29 (§ 28d ods. 2)

 

Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú zavedením hosťujúcich sudcov. Doterajšia právna úprava predpokladá, že voľné miesta sudcov sa obsadzujú z databázy kandidátov na funkciu sudcu určenej pre príslušný obvod krajského súdu. Toto pravidlo má jednu výnimku, ktorou sa rieši situácia, keď v databáze nie je dostatočný počet kandidátov na funkciu sudcu. V takom prípade sa umožňuje využitie databázy kandidátov pre obvod iných krajských súdov. Niet dôvodu, ktorý by vyžadoval, aby tieto pravidlá neplatili aj pre obsadzovanie voľných miest kandidátov na funkciu hosťujúceho sudcu. Preto sa navrhuje rovnaká právna úprava aj pre obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov. V praxi to bude znamenať to, že ak budú pre obvod konkrétneho krajského súdu určené tri miesta hosťujúcich sudcov, tieto budú ponúknuté kandidátom na funkciu sudcu. Ak v databáze nebude dostatočný počet kandidátov pre obsadenie voľných miest hosťujúcich sudcov, tieto miesta bude možné ponúknuť kandidátom na funkciu z databáz ostatných krajských súdov.

 

Tu treba upriamiť pozornosť na súvisiacu právnu úpravu v čl. II, v ktorom sa menia postupy obsadzovania voľných miest sudcov Súdnou radou Slovenskej republiky. V prípade obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov budú následky odmietnutia ponuky na obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu iné ako v prípade obsadenia voľného miesta sudcu na konkrétnom súde.

 

K bodu 30 (§ 28d ods. 3)

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zohľadniť existenciu nového typu voľného miesta sudcu v právnej úprave obsadzovania voľných miest. To znamená, že pravidlá obsiahnuté v § 28d ods. 3 sa budú uplatňovať aj v prípade voľných miest hosťujúcich sudcov.

 

K bodu 31 (§ 33 ods. 3)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť správne používanie vnútorných odkazov.

 

K bodu 32 (§ 44a)

 

                Vzhľadom k tomu, že hosťujúcemu sudcovi vzniknú pri výkone funkcie sudcu zvýšené výdavky, a to najmä v súvislosti s cestovaním a ubytovaním, je potrebné upraviť náhradu týchto výdavkov. Náhrada zvýšených výdavkov hosťujúceho sudcu bude upravená v samostatnom vykonávacom predpise vydaným ministerstvom. Predkladateľ nevidí ako účelné spájať právnu úpravu náhrad hosťujúceho sudcu s aktuálnou úpravou v § 44 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože by to viedlo k nutnosti vydávať už existujúcu vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 570/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa nanovo. Ako schodnejšie riešenie sa javí vydanie novej autonómnej právnej úpravy. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu.

 

K bodu 33 [§ 65 ods. 1 písm. b)]

 

Vzhľadom na zavedenie nového typu príplatku – príplatku za výkon funkcie hosťujúceho sudcu – je potrebné zohľadniť jeho existenciu v § 65 ods. 1 písm. b). K tomu pozri odôvodnenie k § 71a.

 

K bodu 34 (§ 66 ods. 3)

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vyriešenie otázky platu hosťujúceho sudcu. Hosťujúci sudca je sudcom, ktorý nie je pridelený na konkrétny súd, ale je pridelený na voľné miesto hosťujúceho sudcu určené pre potreby obvodu krajského súdu. Z tohto dôvodu je potrebné zasiahnuť do právnej úpravy v § 66 tak, aby sa táto úprava doplnila aj výslovne o hosťujúceho sudcu, pretože doterajšia úprava pri určovaní platu sudcu tento plat odvíja od toho, či ide o sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Inak povedané, doterajšia úprava platových pomerov sudcu nepozná sudcu, ktorý nie je „ukotvený“ na konkrétnom súde. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje výslovná úprava platu hosťujúceho sudcu a to tak, že plat hosťujúceho sudcu bude kopírovať plat sudcu okresného súdu. Tento koncept je ďalej podporený aj tou skutočnosťou, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde. Osobným úradom hosťujúceho sudcu, a teda súdom, ktorý bude hosťujúcemu sudcovi vyplácať jeho plat a ďalšie náležitosti (napr. príplatok podľa navrhovaného § 71a) bude krajský súd. 

 

K bodu 35 (§ 69 ods. 5)

 

                Ustanovenie berie do úvahy skutočnosť zastupovania predsedu kolégia na Najvyššom súde Slovenskej republiky a krajskom súde povereným predsedom senátu, v čase keď tento nie je riadne zvolený, s tým, že tomuto predsedovi poverenému vykonávaním úloh kolégia bude za výkon danej funkcie prináležať i príplatok v rovnakej výške aká prináleží predsedovi kolégia.

 

K bodu 36 (§ 71a)

 

Predkladateľ berie do úvahy pri koncipovaní inštitútu hosťujúceho sudcu tú skutočnosť, že s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu je spojená značná miera mobility sudcu v rámci obvodu krajského súdu, resp. tento sudca nemá stabilné miesto výkonu funkcie, ale funkciu vykonáva na tom súde, na ktorom je potrebné dočasne zabezpečiť personálnu kapacitu súdu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zaviesť nový typ príplatku, ktorý ma plniť motivačnú funkciu, a to príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu, ktorý bude tomuto sudcovi patriť mesačne. Nárok na tento príplatok bude vznikať momentom pridelenia sudcu na voľné miesto hosťujúceho sudcu a ujatia sa funkcie hosťujúceho sudcu. Nárok na tento príplatok zaniká v momente kedy hosťujúci sudca prestane vykonávať funkciu hosťujúceho sudcu, napríklad z dôvodu preloženia na voľné miesto sudcu na konkrétnom súde.

 

V nadväznosti na zavedenie predmetného príplatku predkladateľ zvažoval rôznu výšku tohto príplatku a celkovo koncept náhrad výdavkov spojených s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu. Výsledné znenie je výsledkom odbornej diskusie v rámci pracovnej skupiny. Príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu bude vyplácať osobný úrad hosťujúceho sudcu, t.j. príslušný krajský súd. Popri príplatku bude hosťujúcemu sudcovi patriť náhrady výdavkov podľa navrhovaného § 44a.

 

K bodu 37 (§ 119a ods. 4)

 

                Zámerom navrhovaného ustanovenia je urýchliť proces doplnenia databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. S poukazom na skutočnosť, že súdna rada zasadá spravidla raz za mesiac sa javí účelnejším, aby voľby predsedov a členov disciplinárnych senátov vyhlasoval predseda súdnej rady, ktorý zároveň vyhlasuje i ostatné voľby podľa zákona o súdnej rade (voľby do medzinárodných súdnych orgánov, voľby predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, voľby členov súdnej rady).

 

K bodom 38 a 39 (§ 120 ods. 2)

 

Cieľom navrhovaného ustanovenia je ukotviť disciplinárnu právomoc voči hosťujúcemu sudcovi, s tým, že táto bude (okrem ďalších subjektov uvedených v § 120 ods. 2) prináležať tým predsedom okresných súdov a sudcovským radám súdov, na ktorých hosťujúci sudca vykonával funkciu sudcu v čase vzniku dôvodu na disciplinárne stíhanie. Disciplinárna právomoc tak bude týmto subjektom prináležať aj v čase kedy už hosťujúci sudca nebude vykonávať funkciu sudcu na uvedených súdoch, rozhodujúci bude v danom prípade vznik skutočnosti zakladajúcej disciplinárnu zodpovednosť na konkrétnom súde. Disciplinárna právomoc bude zároveň náležať i predsedovi toho krajského súdu, v obvode ktorého hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu.

 

K bodu 40 (§ 130)

 

Navrhuje sa do zákona o sudcoch a prísediacich doplniť povinnosť disciplinárnych senátov vždy doručovať rozhodnutie o disciplinárnom návrhu podanom akýmkoľvek oprávneným subjektom aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. V súčasnosti sú totiž ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky doručované návrhy na začatie disciplinárneho konania podané ostatnými subjektmi oprávnenými podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich), avšak ministerstvu spravodlivosti nie sú známe výsledky týchto disciplinárnych konaní, o týchto sa toto s odstupom času dozvedá len z internetovej stránky Súdnej rady Slovenskej republiky, aj to iba v anonymizovanej podobe. Obdobná povinnosť disciplinárneho senátu – doručovať rozhodnutie vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom – je zakotvená aj v § 228d ods. 7 Exekučného poriadku, čiže sa nejedná o výnimočnú právnu úpravu.

 

K bodu 41 (§ 151zc § 151zd)

 

                Vzhľadom na systémové zmeny stáží sudcu sa navrhuje, aby stáže sudcov, ktoré podľa novej právnej úpravy už nie sú prípustné na určených štátnych orgánoch zanikli ku dňu účinnosti zákona.

 

K čl. II

(zákon č. 185/2002 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorého volia členovia súdnej rady nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Doterajšie znenie používa pojem „vymenovanie“, čo nie je správne znenie.

 

K bodu 2 (§ 6 ods. 5)

               

Navrhovaná zmena reflektuje skutočnosť, že došlo k presťahovaniu sídla Súdnej rady Slovenskej republiky z priestorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do samostatných priestorov, kde má súdna rada vytvorené podmienky na svoje zasadnutia.

 

K bodu 3 (nadpis)

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zmene nadpisu ustanovenia v nadväznosti na vecné zmeny § 27fa, ktorý bude okrem obsadzovania voľných miest na okresných súdoch po novom upravovať aj obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov.

 

K bodu 4 (§ 27fa ods. 1)

 

Z predchádzajúceho textu dôvodovej správy k čl. I vyplýva, že voľné miesta hosťujúcich sudcov sa budú obsadzovať na základe výsledkov hromadného výberového konania. V tejto v súvislosti je potrebná zmena § 27fa, v ktorej sa táto požiadavka zohľadní. V prvom rade sa navrhuje, aby sa oznamovacia povinnosť ministra spravodlivosti podľa § 27fa ods. 1 týkala nielen voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. To znamená, že minister oznámi predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky nielen určenie voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. Zákon v tejto súvislosti neukladá ministrovi spravodlivosti určovať voľné miesta sudcov spolu s voľnými miestami hosťujúcich sudcov, a teda v praxi môže nastať situácia, že dôjde k súčasnému určeniu voľných miest sudcov a voľných miest hosťujúcich sudcov, alebo k určeniu len jedného typu z uvedených voľných miest sudcov. Z kontextu § 27fa ods. 2 však vyplýva, že ak sa v obvode krajského súdu obsadzujú oba typy voľných miest sudcov, tak sa tak deje v rámci jednej procedúry, a Súdna rada Slovenskej republiky nemá možnosť separátneho postupu pri obsadzovaní týchto voľných miest.

 

K bodu 5 (§ 27fa ods. 2)

 

Platné znenie § 27fa ods. 2 upravuje procedúru „ponukového“ konania voľného miesta sudcu. V súčasnosti zákonná úprava reguluje konkrétnymi pravidlami obsadzovanie jedného voľného miesta sudcu na okresnom súde a dvoch a viacerých voľných miest sudcov v rámci toho istého obvodu krajského súdu.

 

Podstata zmeny v § 27fa ods. 2 spočíva v tom, že sa zohľadňuje situácia, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje voľné miesto sudcu a zároveň voľné miesto hosťujúceho sudcu. Tejto situácii sa teda prispôsobujú právne normy obsiahnuté v § 27fa ods. 2. Ustanovenie tak bude pokrývať situácie, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje (i) voľné miesto sudcu na okresnom súde a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov alebo (ii) dve a viac voľných miest sudcov na okresnom súde (alebo okresných súdoch) a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov. Platné znenie zákona predpokladá, že predseda Súdnej rady Slovenskej republiky po určení voľného miesta sudcu vyzýva kandidáta na funkciu sudcu na vyslovenie súhlasu s vymenovaním do funkcie a s pridelením na toto voľné miesto sudcu. Navrhovaná zmena zákona predpokladá, že táto výzva sa rozšíri aj na voľné miesto hosťujúceho sudcu. To znamená, že kandidát na funkciu sudcu má možnosť udeliť – podľa svojej preferencie – súhlas s pridelením na voľné miesto na okresnom súde alebo na voľné miesto hosťujúceho sudcu. Dôsledky neudelenia tohto súhlasu sú nanovo upravené v § 27fa ods. 6; k tomu pozri bod 6.

 

K bodu 6 (§ 27fa ods. 3)

 

Novodopĺňaný odsek 3 má za cieľ v nadväznosti na zmeny v odseku 2 upraviť modifikácie pravidiel podľa odseku 2 podľa toho, či sa obsadzujú len voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov (prvá veta) alebo či sa obsadzujú len voľné miesta na okresných súdoch bez súčasného obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov (druhá veta). Predkladateľ má za to, že je žiaduce, aby zákonná úprava pokryla všetky do úvahy prichádzajúce situácie spojené s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov. Takéto exaktné uchopenie matérie má svoj význam pre úpravu dôsledkov neudelenia súhlasu zo strany kandidáta na funkciu sudcu s pridelením.  

 

K bodom 7 a 8 (§ 27fa ods. 4 a 5)

 

Vzhľadom na to, že pravidlá vyzývania kandidátov (resp. ponukového konania) budú upravené nielen v odseku 2, ale aj v odseku 3, je potrebné rozšírenie vnútorného odkazu v § 27fa ods. 4 (pôvodne § 27fa ods. 3). Dosiahne sa stav, kedy sa pravidlo podľa odseku 4 bude používať aj pri postupe podľa odseku 2 aj pri postupe podľa odseku 3.

 

Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 27fa ods. 5 (pôvodne § 27fa ods. 4), pretože existuje aj súhlas podľa odseku 3, nielen podľa odseku 2. 

 

K bodu 9 (§ 27fa ods. 6)

 

Platné znenie § 27fa ods. 6 (pôvodne § 27fa ods. 5) upravuje pravidlá vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Podľa platnej právnej úpravy platí, že kandidát na funkciu sudcu je z databázy vyradený aj vtedy, ak neudelí súhlas s pridelením na voľné miesto sudcu na okresnom súde, ak sa obsadzuje jedno voľné miesto, alebo na ktorékoľvek z obsadzovaných voľných miest sudcov, ak sa obsadzujú dve alebo viac voľných miest sudcov. Keďže dochádza k systémovej zmene v procedúre obsadzovania miest sudcov doplnením mechanizmu obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj pri úprave vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databáz z dôvodu neudelenia súhlasu s pridelením. 

 

Navrhuje sa právna úprava, podľa ktorej ak sa budú obsadzovať výlučne voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov na okresnom súde, tak neudelenie súhlasu s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu nebude mať za následok vyradenie kandidáta z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Predkladateľ v tomto prípade vyhodnotil opačný prístup za príliš prísny a popierajúci snahu docieliť stav, kedy sú voľné miesta na okresných súdoch obsadené trvalým spôsobom.

 

Podľa návrhu bude platiť, že vyradenie z databázy bude spojené s

neudelením súhlasu s pridelením v situácii, keď sa obsadzuje jedno voľné miesto sudcu na okresnom súde a zároveň ľubovoľný počet voľných miest hosťujúcich sudcov,

neudelením súhlasu s pridelením v situácii, keď sa obsadzujú dve a viac voľných miest sudcov na jednom alebo viacerých okresných súdoch a zároveň ľubovoľný počet voľných miest hosťujúcich sudcov,

neudelením súhlasu s pridelením v situácii, keď sa obsadzuje jedno voľné miesto sudcu na okresnom súde bez súčasného obsadzovania voľného alebo voľných miest hosťujúcich sudcov,

neudelením súhlasu s pridelením v situácii, keď sa obsadzujú dve a viac voľných miest sudcov na jednom alebo viacerých okresných súdoch bez súčasného obsadzovania voľného alebo voľných miest hosťujúcich sudcov.

 

Vzhľadom na snahu docieliť stav, kedy neudelenie súhlasu na voľné miesto hosťujúceho sudcu v situácii kedy sa obsadzuje len voľné miesto hosťujúceho sudcu bez súčasného obsadzovania voľného miesta sudcu na konkrétnom okresnom súde nemá spôsobovať vyradenie kandidáta z databázy, je potrebné v odseku 6 presné špecifikovanie tých situácii, kedy bude platiť opak. A opak bude platiť len vtedy, ak sa súhlas neudelí pri obsadzovaní len voľných miest sudcov na okresných súdov (odsek 3 druhá veta) alebo voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov súčasne (odsek 2).   

 

Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby kandidát na funkciu sudcu mal jednu možnosť odmietnutia voľného miesta sudcu na okresnom súde bez následku vyradenia z databázy kandidátov na funkciu sudcu; na tento účel sa do § 27fa ods. 6 vkladá slovo „druhýkrát“.

 

K bodu 10 (§ 27h)

 

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť predsedovi súdnej rady, ktorý je jedným zo subjektov oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, disponovať za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich na podanie takéhoto návrhu so súdnym spisom dotknutého sudcu.

 

K bodu 11 (§ 32)

 

Cieľom prechodného ustanovenia je vyriešiť konflikt doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy v otázke neudelenia súhlasu podľa § 27fa ods. 6 (pôvodne odsek 5). Navrhované prechodné ustanovenie dáva kandidátom na funkciu sudcu zaradeným do príslušnej databázy možnosť opakovane neudeliť súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu, pretože toto riešenie sa javí ako jediné, ktoré rešpektuje právnu istotu týchto kandidátov na funkciu sudcu.

 

K čl. III

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2 (§ 17 ods. 2 a § 21 ods. 2)

 

Navrhovaná úprava súvisí s  úpravou v čl. I týkajúcou sa § 69 zákona o sudcoch. Reaguje na medzeru v zákone v prípade neobsadenej funkcie predsedu kolégia na krajskom súde a najvyššom súde, napríklad v prípade nezvolenia predsedu kolégia podľa § 15 ods. 3 zákona o sudcoch.  Predstavuje obdobu úpravy § 38 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z.

 

K bodu 3 (§ 21 ods. 3)

 

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednocovanie výkladu zákonov v rámci toho ktorého kolégia najvyššieho súdu. Zjednocovanie výkladu medzi kolégiami spadá do pôsobnosti pléna najvyššieho súdu. Dopĺňa sa možné zjednocovanie nielen v prípade rozdielnosti výkladov veľkým senátom daného kolégia, ako je to dané súčasnou právnou úpravou, ale aj v prípade, ak sú rozdiely medzi bežnými trojčlennými či päťčlennými senátmi kolégia. Podľa predpisov civilného a správneho súdneho procesu zriadený veľký senát nie je vždy rovnako obsadený vzhľadom na zákonom ustanovený spôsob jeho kreovania. Preto nemožno vylúčiť ani rozdielny výklad v rozhodnutiach veľkého senátu. Stanovisko kolégia zjednotí rozdielne výklady veľkého senátu a senátov kolégia a bude pre sudcov kolégia záväzné. Navrhovaná úprava záväznosti stanoviska kolégia sa odvodzuje zo všeobecnej požiadavky jednotnosti rozhodovania a právnej istoty a je inšpirovaná aj znením § 13 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 4 (§ 21 ods. 4)

 

                Ide o úpravu, ktorej cieľom je, aby bolo jednoznačné, že predseda kolégia môže navrhovať prijatie stanovísk len kolégiu, ktorému predsedá.

 

K bodu 5 (§ 24a ods. 3)

 

Navrhovaná úprava rozširuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o oblasť riadenia a metodického usmerňovania vývoja, nasadzovania a využívania informačných systémov a technológií z dôvodu autonómneho postavenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v systéme súdov.

 

K bodu 6 (§ 45 ods. 7)

 

                Navrhovaná zmena upravuje kompetenciu sudcovských rád podávať návrh na začatie disciplinárneho konania aj v prípadoch, ktoré nie sú špecifikované v tomto zákone. Problematika disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní sudcov je komplexne upravená v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 7 [§ 50 ods. 2 písm. d)]

 

Vzhľadom na to, že problematika hosťujúcich sudcov úzko súvisí s otázkou zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákon o súdoch), je potrebné, aby sa v rozvrhu práce určil spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce. V praxi to bude znamenať to, že ak predseda krajského súdu určí hosťujúcemu sudcovi miesto výkonu funkcie sudcu na konkrétnom okresnom súde, predseda okresného súdu bude musieť zmeniť rozvrh práce a zaradiť hosťujúceho sudcu na vybavovanie konkrétnej agendy, resp. určiť súdne oddelenie zastupovaného sudcu, ktoré hosťujúci sudca preberá namiesto pôvodného zákonného sudcu. Prostredníctvom rozvrhu práce dôjde k zaradeniu hosťujúceho sudcu aj do príslušného grémia,  táto požiadavka vyplýva z § 50 ods. 2 písm. j) v spojitosti s § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona o súdoch. Keďže je hosťujúci sudca členom grémia má právo sa podieľať na činnosti tohto grémia napríklad aktívnym a pasívnym volebným právom v prípade voľby predsedu grémia. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca bude vykonávať funkciu na okresnom súde, bude členom pléna tohto okresného súdu. 

 

K bodu 8 (§ 51 ods. 1)

 

Účelom doplnenia § 51 ods. 1 je zohľadnenie špecifík trestnoprávnej agendy vyplývajúcich z § 277 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa cit. úpravy platí, že ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí. Toto pravidlo trestného konania limituje využitie inštitútu hosťujúceho sudcu v trestnoprávnej agende, pretože podstata inštitútu hosťujúceho sudcu spočíva práve v zmene v obsadení osoby samosudcu alebo v zmene v zložení senátu. Predkladateľ zvažoval v tejto súvislosti alternatívne mechanizmus, podľa ktorého by hosťujúci sudca dokončil rozpojednávané trestné veci, hoci by už pôsobil na inom súde. Od tohto konceptu však upustil, pretože by znamenal prílišnú komplikovanosť systému hosťujúcich sudcov. Nateraz sa preto javí ako najvhodnejšie riešenie zamedziť prideľovaniu trestných veci hosťujúcim sudcom. Predkladateľ nevylučuje zmenu tejto právnej úpravy, ak sa pre ňu vytvoria vhodné podmienky v Trestnom poriadku.

 

K bodom 9 a 10 (§ 51 ods. 4 a 5)

 

V nadväznosti na zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu sa navrhuje zmena právnej úpravy prideľovania a prerozdeľovania vecí. Platná právna úprava rozlišuje medzi pridelením veci a prerozdeľovaním už pridelených vecí. V oboch prípadoch platí, že pridelenie veci alebo prerozdelenie vecí sa vykonáva náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Platná právna úprava prikazuje prerozdelenie vecí zo štyroch dôvodov uvedených v § 51 ods. 4. Jedným z týchto dôvodov je aj dlhodobá šesť týždňov presahujúca neprítomnosť zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená [písmeno a)]. Do momentu kým dôjde k prerozdeleniu vecí v prípade absencie zákonného sudcu sa využíva inštitút zastúpenia iným sudcom toho istého súdu, a to v súlade s rozvrhom práce. Potom, čo neprítomnosť zákonného sudcu presiahne šesť týždňov dochádza k prerozdeleniu vecí tohto sudcu medzi ostatných sudcov tohto istého súdu. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy je zabezpečiť konanie a rozhodovanie vo veciach, pretože absencia zákonného sudcu nie je a ani nemôže byť dôvodom pre to, aby sa vo veciach jemu pridelených nekonalo (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Prerozdelenie vecí v tomto prípade však nevyhnutne nemusí znamenať plynulosť súdneho konania. Platí to najmä v prípadoch takého personálneho obsadenia súdu, ktoré v prípade absencie jedného sudcu môže spôsobiť preťaženie ostatných personálnych kapacít súdu. Nehovoriac o tom, že prerozdelené veci začínajú od momentu prerozdelenia rozhodovať iní sudcovia, ktorí nie sú oboznámení so stavom konania, výsledkami dokazovania a pod., čo vedie k tomu, že tieto veci si musia naštudovať v podstate odznovu, a to popri ich pôvodných veciach. S ohľadom na zavedenie hosťujúceho sudcu sa preto javí ako účelné upustiť od prerozdeľovania vecí v prípade absencie sudcu, ktorá presahuje šesť týždňov a namiesto toho umožniť hosťujúcemu sudcovi prevziať všetky veci zastupovaného zákonného sudcu a pokračovať v konaní a rozhodovaní. V prípade zastupovania zákonného sudcu hosťujúcim sudcom je prerozdelenie vecí neúčelné.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje doplnenie zákonnej úpravy o výnimku z uplatňovania odseku 4, a to v prípade, ak je zastupovanie sudcu zabezpečované hosťujúcim sudcom alebo dočasne prideleným sudcom. V tomto prípade sa teda neuplatní prerozdelenie vecí, ale veci zastupovaného sudcu sa pridelia sudcovi, ktorý ho zastupuje, a to buď ako hosťujúci sudca alebo dočasne pridelený sudca. V praxi bude uplatnenie inštitútu sudcu na dotknutom súde vyžadovať aj zmenu rozvrhu práce, resp. opatrenie predsedu tohto súdu, ktorým zabezpečí pridelenie vecí hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi. Na tomto mieste treba uviesť, že príchod hosťujúceho sudcu na súd znamená okrem prevzatia súdneho oddelenia zastúpeného zákonného sudcu aj vyriešenie otázky zaradenia hosťujúceho sudcu do rozvrhu práce na účely zabezpečovania prideľovania nových vecí došlých na súd. To, v akom pomere sa bude hosťujúci sudca podieľať na vybavovaní nového nápadu vecí je na úvahe predsedu súdu, ktorý by mal zohľadniť situáciu na súde. Riešenie situácie dočasného výpadku sudcov na súde nevylučuje uplatnenie kombinácie opatrení počnúc využitím hosťujúceho sudcu, dočasnej úpravy pomeru nápadu vecí jednotlivým sudcom či iných zmien v rozvrhu práce, ktorých cieľom je riešenie nepriaznivej (a dočasnej) personálnej situácie súdu. Potom čo sa ukončí pôsobenie hosťujúceho sudcu na konkrétnom súde, t.j. pôvodný zákonný sudca začne znovu vykonávať svoju funkciu, tak veci preberie tento zákonný sudca. Ani v tomto prípade nie je namieste, aby sa uplatňovalo prerozdelenie vecí.

 

K bodu 11 (§ 51a ods. 3)

 

Podľa platného znenia § 51a sa sudcovi garantuje určitá miera špecializácie na konkrétnu agendu tým, že zmena jeho zaradenia na inú agendu je podmienená buď súhlasom sudcu alebo prerokovaním so sudcovskou radou; v oboch prípadoch sa vyžaduje, aby predseda súdu po zmene funkčného zaradenia sudcu zohľadňoval to, že sudca vybavuje – z jeho pohľadu – novú agendu po dobu troch mesiacov od zmeny agendy. Tieto pravidlá je však potrebné podrobiť bližšej analýze po zavedení inštitútu hosťujúceho sudcu. V prípade hosťujúceho sudcu musí tento sudca zastupovať iného zákonného sudcu, t.j. od okamihu určenia miesta výkonu funkcie na konkrétnom okresnom súde zastupuje zákonného sudcu. Ak by sa v prípade hosťujúcich sudcov mala rešpektovať garancia špecializácie podľa § 51a, tak ich využitie pri zabezpečovaní riadneho chodu súdov by sa stalo problematickým, pretože ich zaradenie do rozvrhu práce okresného súdu na iný typ agendy akú vykonávali predtým na inom okresnom súde by mohlo viesť k situácii, že hosťujúceho sudcu nebude možné využiť, lebo nemusí byť splnená niektorá z podmienok podľa § 51a ods. 1. V tomto kontexte sa javí účelnejšie, aby inštitút hosťujúceho sudcu bol koncipovaný v univerzálnej rovine, a teda aby bol hosťujúci sudca „nasadený“ podľa potreby na akúkoľvek agendu bez nutnosti žiadať jeho súhlas alebo naplnenie § 51a ods. 2. Právna úprava nevylučuje, aby aplikačná prax po zapracovaní tohto inštitútu do praxe začala zohľadňovať preferencie hosťujúcich sudcov s ohľadom na ich špecializáciu, či doterajšie pracovné skúsenosti a odbornú spôsobilosť, ale nateraz sa nejaví ako nevyhnutné tieto otázky riešiť normatívnym spôsobom, ale je vhodnejšie ponechať aplikačnej praxi priestor pre prirodzený vývoj. Tieto otázky by mal byť spôsobilý riešiť predseda krajského súdu v komunikácii s predsedami dotknutých okresných súdov v obvode krajského súdu, ako aj so samotnými hosťujúcimi sudcami, s cieľom nájsť najvhodnejšie riešenie problémovej situácie na dotknutom súde a docieliť účel hosťujúceho sudcu, ktorým je zabezpečenie riadneho chodu súdnictva. Predkladateľ má za to, že určitá miera voľnosti pre aplikačnú prax je v tomto prípade namieste.     

 

K bodom 12 a 13 [§ 71 ods. 1 písm. a) prvý bod a ods. 2]

 

Zavedením inštitútu hosťujúceho sudcu a s tým spojeného nového typu sudcovského miesta – voľného miesta hosťujúceho sudcu – sa navrhuje primerane upraviť mechanizmus určovania miest sudcov. Podľa platnej právnej úpravy sa určujú celkové miesta sudcov a voľné miesta sudcov. Túto právnu úpravu je potrebné rozšíriť aj o voľné miesta hosťujúcich sudcov, pričom aktéri tohto procesu budú tí istí ako podľa doterajšej právnej úpravy, t.j. ministerstvo spravodlivosti, predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky. Procedúra určenia týchto miest vyplýva z § 71 ods. 2, pričom na určovaní voľných miest hosťujúcich sudcov sa budú podieľať  predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky formou prerokovania návrhu ministerstva spravodlivosti. Rovnako sa v tomto novelizačnom bode zohľadňuje zavedenie nového typu miesta sudcu, ktorým je dočasné voľné miesto sudcu; k tomu pozri zmenu navrhovanú v čl. I bod 8.

 

Pre efektívne využitie inštitútu hosťujúceho sudcu je dôležité, aby nenastala situácia, že kapacita hosťujúceho sudcu zostane nevyužitá. Táto situácia nastane vtedy, ak je určený väčší počet miest hosťujúcich sudcov ako je ich reálna potreba. Reálna potreba počtu miest hosťujúcich sudcov je údaj, ktorý možno zistiť empiricky. Vychádzajúc zo štatistických údajov za posledné tri roky možno konštatovať, že ročná potreba hosťujúcich sudcov, ktorá sa odvodzuje od počtu situácií (zákonných dôvodov využitia hosťujúceho sudcu) predstavuje v priemere 60 hosťujúcich sudcov ročne. Tento údaj predstavuje takmer 5 % priemeru celkových skutočne obsadených miest sudcov. Uvedený 4 %-ný koeficient z počtu sudcov, ktorý je určený ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva na príslušný rozpočtový rok, sa navrhuje zakotviť priamo do zákona s cieľom zabezpečiť efektívne využitie inštitútu hosťujúceho sudcu. Zákonná úprava zároveň bude predstavovať aj garanciu toho, aby inštitút hosťujúceho sudcu slúžil jeho účelu a nestal sa nástrojom pre obsadzovanie voľných miest sudcov. Predkladateľ zvažoval aj možnosť úpravy tohto koeficientu na úrovni podzákonnej právnej normy (napr. vyhlášky). Javí sa však účelnejšie, aby tento koeficient bol súčasťou zákonnej úpravy, ktorá je v porovnaní s podzákonnou úpravou vyššou garanciou nemennosti právnej úpravy a jej stability. 

 

K bodom 14 a 15 (§ 82a ods. 4 a § 82b ods. 3)

 

                Zavedenie predmetnej úpravy predstavuje ďalší krok k rozvoju správy najvyššieho súdu prostredníctvom Kancelárie Najvyššieho súdu SR zriadenej zákonom č. 307/2016 Z. z. Rozsah a periodicitu zverejňovania štatistických údajov o činnosti najvyššieho súdu, jeho kolégií, senátov a sudcov bude určovať predseda najvyššieho súdu.

 

K bodu 16 (§ 82ba)

 

                Navrhovaná úprava rieši zákonnosť poskytovania a zverejňovania osobných údajov (na webovom sídle alebo stránke súdu, úradnej tabuli súdu a pri pojednávacích miestnostiach súdu) týkajúcich sa konaní pred súdmi v Slovenskej republike. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov totižto ustanovuje, že každé spracúvanie osobných údajov musí mať svoj právny základ. Právne základy spracúvania osobných údajov ustanovuje § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. Uvedené ustanovenie predmetného zákona vo svojom odseku 2 upravuje, že právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) (v tomto prípade) musí byť ustanovený v osobitnom zákone. Odsek 2 uvedeného ustanovenia tiež upravuje, že spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.

 

K bodu 17 (§ 82l ods. 3)

 

                Ide o zosúladenie právnej úpravy so smernicou 77/249/EHS, s tým, že hosťujúcim euroadvokátom bude umožnené komunikovať pri elektronickom doručovaní so súdmi priamo a nie prostredníctvom spolupracujúcich domácich advokátov.

 

 

K čl. IV

(Účinnosť)

 

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. augusta 2019, pričom sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj potrebná legisvakancia.

 

V Bratislave, 17. apríla 2019

 

 

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Gábor Gál, v.r.

minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

 

 

 

S p r á v a

 

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1428) v druhom čítaní

 

            Ústavnoprávny výbor Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správuo výsledkuprerokovaniavládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1428) v druhom čítaní.

 

 

            Z uznesenia Ústavnoprávnehovýboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

K čl. I

 

V čl. I bod 4 v § 11a ods. 4 sa za slová „Európskej únie“ vkladajú slová „alebo orgáne vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie“)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa použitá skratka „orgán Európskej únie“ v § 13a ods. 1 platného zákona zaraďuje na miesto, kde je použitá prvý raz.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I

 

V čl. I sa za bod 10  vkladá nový bod 11, ktorý znie:

 

„11. V § 13a ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo orgáne vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie“).“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa použitá skratka „orgán Európskej únie“ zaraďuje na miesto, kde bola použitá prvý raz, t. j. v čl. I 4 bode § 11a ods. 4 návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I

 

V čl. I sa za bod 11. vkladá nový bod 12., ktorý znie:

„12. V § 14 ods. 1 sa na konci druhej vety pripájajú slová: „a ak ide o preloženie sudcu na súd toho istého stupňa, sudcu možno preložiť len na voľné miesto určené po podaní žiadosti sudcu o preloženie na iný súd“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

                        Navrhuje sa, aby sa obsadzovanie voľných miest sudcov preložením sudcu, t.j. bez výberového konania, malo svoju prísnejšiu reguláciu spočívajúcu v tom, že preloženie bude možné len na voľné miesto určené po podaním žiadosti o preloženie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I

V čl. I bod 22 § 27c písm. c) sa slová „do osobného spisu“ nahrádzajú slovami „osobnému úradu“.

Legislatívno-technická pripomienka. Doručovať možno len fyzickej alebo právnickej osobe, ale nie osobnému spisu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I

 

V čl. I bod 23 § 27c písm. f) sa slová „do osobného spisu“ nahrádzajú slovami „osobnému úradu“.

 

Legislatívno-technická pripomienka. Doručovať možno len fyzickej alebo právnickej osobe, ale nie osobnému spisu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. III

 

V čl. III bod 13 § 71 ods. 2 sa slová „prvej vety“ nahrádzajú slovami „predchádzajúcej vety“.

Legislatívno-technická pripomienka. Vzhľadom na skutočnosť, že daný odsek budú po novelizácii tvoriť viaceré vety, je potrebné jednoznačne  určiť, pri ktorej časti odseku (vety) sa bude uplatňovať navrhované pravidlo.

Ústavnoprávny výbor NR SR

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

            Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 6) s odporúčaním schváliť.

 

V.

 

            Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republikyako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republikyvládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1428)schváliťv znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

 

 

                                                                                                                       Róbert Madejv. r.

                                    predseda Ústavnoprávneho výboru

                                                                                             Národnej rady Slovenskej republiky

 

 

 

Bratislava 18. júna 2019