DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Zákon v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike. Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie. Nový systém sa osvedčil ako vhodný a efektívny pre podmienky Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Slovenská republika plní všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti ropnej bezpečnosti pri zachovaní trvalo udržateľného financovania nezávislého od štátneho rozpočtu.
Základným cieľom návrhu zákona je transponovať do zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) Vykonávaciu smernicu Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018) (ďalej len „Smernica“). Slovenskej republike zo Smernice vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu s citovaným legislatívnym právnym aktom EÚ s platnosťou najneskôr do 19. októbra 2019 a účinnosťou najneskôr od 1. januára 2020.
Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou v dňoch 30.9.-1.10.2015 v Bratislave, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“), ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Zmeny v návrhu zákona vyplývajúce zo Smernice sa týkajú najmä každoročného začiatku účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob a spôsobu jeho výpočtu. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „Agentúra“) je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Podľa v súčasnosti platného Zákona Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka a minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. Smernica posunula začiatok účinnosti minimálneho limitu na 1. júla, aby členské krajiny mali dostatočný čas na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob v prípade medziročného nárastu minimálneho limitu.Návrh zákona upravuje aj doteraz používaný spôsob výpočtu minimálneho limitu na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý viedol v praxi k neprirodzeným medziročným výkyvom minimálneho limitu, čo spôsobovalo komplikácie pri koncepčnom plánovaní Agentúry. Navrhovaná zmena Zákona tento výpočet zjednodušuje v záujme stabilnejšieho vývoja povinnosti udržiavať núdzové zásoby.
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxenávrh zákona upresňuje formulácie niektorých ustanovení, upravuje administratívne postupy v súvislosti s uzatváraním zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s vybranými podnikateľmi, upravuje núdzové plánovanie a riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov, definuje preventívne opatrenia vlády Slovenskej republiky pred vznikom stavu ropnej núdze, precizuje podmienky uvoľnenia núdzových zásob po vyhlásení stavu ropnej núdze, ako aj ďalšie praktické otázky.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Osobitná časť
K článku I
K bodu 1
Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 3, ktorý odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike(Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008). Uvedené nariadenie bolo novelizované a príslušný zoznam predmetných ropných výrobkov, ktorý je predmetom odkazu 3 v zákone, bol presunutý z prílohy B do bodu 3.4 prílohy A tohto nariadenia. Táto zmena bola zároveň implementovaná aj vo Vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018). Potreba transpozícia tejto smernice je hlavným dôvodom predkladania tohto návrhu zákona, preto aktualizácie predmetnej poznámky pod čiarou je predmetom samostatného novelizačného bodu, keďže je to súčasť transpozície uvedenej smernice.
K bodu 2
Upravujú sa definície pojmov „vývoz“ a „dovoz“ v písmenách i) a j) v § 2 z dôvodu zosúladenia terminológie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013), ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Mimoriadne vydanieÚ. v. EÚ, kap. 2/zv. 4). Z toho dôvodu je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 8. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
K bodu 3
V písmene n) sa mení vymedzenie pojmu núdzový plán, pričom núdzový plán je základným rámcovým plánom obsahujúcim základné postupy a organizačné opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.
V písmene o) sa mení vymedzenie pojmu pohotovostný plán, pričom pohotovostný plán je konkrétnym, podrobným dokumentom obsahujúcim konkrétne postupy a opatrenia na zmiernenie a prekonanie stavu ropnej núdze.
K bodu 4
Upravuje sa formulácia limitu množstva vybraných ropných výrobkov pre vznik povinnosti vybraných podnikateľov; význam sa nemení.
K bodu 5
K odseku 2: povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) vybraní podnikatelia v zmysle zákona postupujú na Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len “Agentúra“). Agentúra pre vybraných podnikateľov poskytuje službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob, za ktorú vybraní podnikatelia platia Agentúre cenu určenú stanovami Agentúry, ktoré schvaľuje vláda. Cena zaposkytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa určuje na základe množstva vybraných ropných výrobkov „dovezených alebo uvedených do voľného daňového obehu“ v zmysle § 2 písm. d) a nie na základe množstva „udržiavaných“ núdzových zásob. Preto nemá praktický význam rozpočítavať každému vybranému podnikateľovi množstvo núdzových zásob, ktoré mu prislúcha z celkového minimálneho limitu núdzových zásob. Navrhovaná zmena preto upriami pozornosť najmä na pomer, akým sa vybraný podnikateľ podieľa na množstvách vybraných ropných výrobkov v zmysle § 2 písm. d), keďže to je hlavný mechanizmus, akým sa určuje vybraným podnikateľom cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob.
K odseku 3: upravuje sa povinnosť preukazovania splnenia povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. V záujme zníženia administratívnej záťaže vybraných podnikateľov bude uzatvorenie zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob oznamovať Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) Agentúra v súlade s § 6 ods. 8 písm. c). Upresňuje sa tiež terminológia súvisiaca s platením ceny za poskytnutie služby zabezpečenia udržiavania núdzových zásob. Odplata za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa vníma ako jednotková cena. Cena za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa vníma ako celková cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob (t. j. výška odplaty vynásobená množstvom vybraných ropných výrobkov dovezených alebo uvedených do daňového voľného obehu).
K bodu 6
Mení sa pojem „cena za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob“ na pojem „odplata za zabezpečenie udržiavania núdzových zásob“, a to z dôvodu terminologického zjednotenia týchto pojmov v súlade s novelizačným bodom 5, ako aj s prihliadnutím na stanovy Agentúry schválené vládou a ostatné dokumenty Agentúry.
Zároveň sa upresňuje ustanovenie o určovaní výšky odplaty za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob podľa zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a jej neoddeliteľnej prílohy obchodných podmienok v súlade so stanovami Agentúry.
K bodu 7
K odseku 2: postup pri nesplnení povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob sa presúva z pôvodného odseku 4 do odseku 2. Upravuje sa tiež formulácia tohto ustanovenia s prihliadnutím na nové pravidlá o oznamovaní splnenia povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob Správe rezerv.
K odseku 3:dopĺňa sa ustanovenie o oprávnení Agentúry požadovať od vybraných podnikateľov primerané zabezpečenie ich záväzkov voči Agentúre vyplývajúcich zo zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to vo forme zábezpeky alebo bankovej záruky. Takéto oprávnenie Agentúry bolo už predtým ustanovené v zmluve o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a na ňu nadväzujúcich obchodných podmienkach udržiavania núdzových zásob, ale aplikačná prax ukázala potrebu uvedenia tohto ustanovenia do zákona pre odstránenie akýchkoľvek pochybností zo strany vybraných podnikateľov.
K bodu 8
V nadväznosti na odstránenie oznamovacej povinnosti vybraných podnikateľov podľa novelizačného bodu 5 a úpravu podľa novelizačného bodu 7 sa odstraňuje tento odsek.
K bodu 9
Menia sa odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.
K bodu 10
Mení sa spôsob určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. Plán obmien, prípadne zámen určuje Agentúra ako vlastník núdzových zásob v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom. Správa rezerv bude dostávať od Agentúry iba informáciu o vypracovanom pláne obmien a zámen a o jeho plnení.
K bodu 11
V dôsledku komplikovanej geopolitickej situácie je dlhodobou ambíciou Agentúry zabezpečovať čo možno najvyššiu úroveň zachovania energetickej bezpečnosti v podmienkach SR, a to aj s poukazom na úroveň pripravenosti ostatných krajín EÚ.Agentúra by mala udržiavať núdzové zásoby na úrovni, ktoré budú reflektovať aktuálne a aj očakávané reálne vývojové tendencie v spotrebe ropných výrobkov prostredníctvom využitia možností, ktoré má Agentúra podľa zákona. Z uvedených dôvodov sa v ustanovení doplnilo, že Agentúra je povinná obstarávať a udržiavať núdzové zásoby najmenej v rozsahu minimálneho limitu. Agentúra teda môže obstarávať a udržiavať núdzové zásoby aj v rozsahu nad minimálnym limitom, aby bola Slovenská republika podľa možností čo najlepšie pripravená na potenciálne výpadky dodávok ropy alebo ropných výrobkov.
K bodu 12
K odseku 4: ustanovenie o minimálnom podiele ropy v núdzových zásobách sa presúva z pôvodného § 7 ods. 9 do § 6 ods. 4, aby ustanovenia o požiadavkách na štruktúru núdzových zásob pre ropu aj ropné výrobky boli spolu v jednom paragrafe zákona.
K odseku 5: v nadväznosti na predchádzajúci odsek sa ustanovenie o minimálnom podiele ropných výrobkov v núdzových zásobách presúva z pôvodného § 12 ods. 4 do § 6 ods. 5. Táto požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách bola v § 12 naviazaná na neudržiavanie predpísaného objemu tzv. osobitných zásob. Preto je vhodnejšie túto požiadavku formulovať všeobecnejšie v zmysle, že minimálne jedna tretina minimálneho limitu núdzových zásob musí byť vždy udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Požiadavka na štruktúru núdzových zásob ropných výrobkov je pritom ešte rozšírená o povinné udržiavanie 3 druhov ropných výrobkov, ktoré sú najdôležitejšie pre spotrebu v Slovenskej republike. V prípade potreby môže Agentúra udržiavať aj iné druhy ropných výrobkov, ale za každých okolností musí udržiavať automobilový benzín, motorovú naftu a letecký petrolej aspoň v objeme zodpovedajúcom 10 dňom priemernej dennej spotreby každého z nich.
K bodu 13
Úprava jedného z účelov použitia finančných prostriedkov získaných z predaja núdzových zásob podľa § 10 alebo § 11, a to v zmysle, že Agentúra ich môže použiť na obstaranie núdzových zásob na účely ich doplnenia. Z textu sa odstránilo slovné spojenie, že Agentúra tak môže urobiť iba do výšky minimálneho limitu núdzových zásob. V rámci zachovania energetickej bezpečnosti nemožno vylúčiť potrebu doplniť núdzové zásoby aj nad tento limit.
K bodu 14
V aktuálne platnom znení zákona mali vybraní podnikatelia podľa § 3 po uzatvorení zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou ešte dodatočnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť Správe rezerv. Aplikačná prax ukázala, že vybraní podnikatelia to vnímali ako neprimeranú administratívnu záťaž a informácie o uzatváraných zmluvách s vybranými podnikateľmi Správa rezerv dostávala väčšinou od Agentúry. Preto je vhodnejšie do zákona doplniť ustanovenie o povinnosti Agentúry informovať Správu rezerv o každom uzatvorení a ukončení zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to kumulatívne v mesačných intervaloch.
K bodu 15
Mení sa postup určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. V aktuálne platnom znení zákona určovala plány obmien a zámen núdzových zásob Správa rezerv a následne ich oznamovala Agentúre, ktorá bola povinná ich dodržiavať. Takýto postup bol značne nelogický a v praxi spôsoboval Správe rezerv aj Agentúre komplikácie. Za obmenu a zámenu núdzových zásob vo svojom vlastníctve totiž zodpovedá Agentúra a plány na obmenu a zámenu spravidla pre každý kalendárny rok pripravuje Agentúra v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom núdzových zásob. Nová právna úprava teda upravuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o príslušných plánoch obmien a zámen núdzových zásob, na základe čoho môže Správa rezerv kontrolovať plnenie týchto plánov zo strany Agentúry.
K bodu 16
Odstraňuje sa legislatívna skratka, ktorá bola zavedená už skôr v § 4 ods. 1.
K bodu 17
Agentúra je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Podľa aktuálne platného zákona Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka. Minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. V prípade potreby doplnenia núdzových zásob pre splnenie minimálneho limitu nebol takýto termín dostatočný na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob. Posunutím začiatku každoročnej účinnosti minimálneho limitu o tri mesiace na 1. júl by sa mal poskytnúť dostatočný čas na splnenie povinnosti udržiavať núdzové zásoby aspoň vo výške stanovenej minimálnym limitom.
Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.
K bodu 18
V nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 16 sa tento odsek vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 19
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 20
V nadväznosti na novelizačný bod 2 je potrebné upraviť poznámku pod čiarou aj k odkazu 11. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
K bodu 21
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 22
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 23
Ustanovenie bolo presunuté do § 6 odsek 4 v rámci novelizačného bodu12.
K bodu 24
Ide o terminologické upresnenie a zároveň sa menia odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.
K bodu 25
Precizácia odseku 4 doplnením povinnosti uznaného skladovateľa, v zariadeniach ktorého Agentúra skladuje núdzové zásoby, zabezpečiť aj ochraňovanie týchto núdzových zásob.
K bodu 26
K odseku 1: upravuje sa usporiadanie ustanovení o uvoľňovaní núdzových zásob. Z odseku 1 sa niektoré ustanovenia presúvajú do odseku 2.
K odseku 2: z odseku 1 sa presúvajú ustanovenia o spôsobe uvoľnenia núdzových zásob. Odstraňuje sa obmedzenie predajnej ceny uvoľňovaných zásob v podobe predaja za „cenu, ktorá je vyššia ako bola cena ich obstarania“. Takéto obmedzenie by mohlo skomplikovať uvoľňovanie núdzových zásob a umelo zvyšovať ceny ropy a ropných výrobkov v stave ropnej núdze. Mení sa tiež formulácia účelu použitia núdzových zásob a to tak, že nová právna úprava odkazuje na ustanovenie § 2 písm. e), ktoré obsahuje definíciu núdzových zásob a účel ich použitia.
K bodu 27
Dopĺňa sa ustanovenie o spôsobe uvoľňovania núdzových zásob, ktoré nie sú vo vlastníctve Agentúry, ale ich vlastní podnikateľ podľa § 8 ods. 2. Takéto núdzové zásoby buď od predmetného podnikateľa odkúpi Agentúra za účelom ich ďalšieho použitia v súlade s rozhodnutím vlády, alebo ich tento podnikateľ priamo distribuuje na trh za účelom zmiernenia stavu ropnej núdze.
K bodu 28
Pri spätnom doplnení núdzových zásob nasledujúcom po ich uvoľnení oznamuje Agentúre príslušnú lehotu Správa rezerv, pričom pri určovaní lehoty Správa rezerv okrem iného prihliada aj na disponibilné finančné zdroje agentúry.
K bodu 29
V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod na účelstanovenia lehoty na doplnenie núdzových zásob sa dopĺňa aj povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o jej dostupných finančných zdrojoch.
K bodu 30
Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob s platnosťou minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.
K bodu 31
Požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách sa presúva do § 6 ods. 5.
K bodu 32
V odseku 1 sa zavádzajú a špecifikujú okrem kampane v masovokomunikačných prostriedkoch ďalšie opatrenia (písmená a – d), ktoré možno použiť pred samotným vyhlásením stavu ropnej núdze a tým zmierniť následky výpadkov dodávok. Za priaznivých okolností sa tým môže znížiť spotreba ropy a ropných výrobkov a tak predísť vyhláseniu stavu ropnej núdze.
K bodu 33
K odseku 3: opatrenia, ktoré nemôžu byť prijaté, ak by boli v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, sú rozšírené aj o opatrenia doplnené do odseku 1 podľa novelizačného bodu 31.
K odseku 4: v súvislosti s predchádzajúcimi zmenami (novelizačný bod 4) sa upravuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a predložiť vláde na schválenie núdzový plán.
K bodu 34
Pridáva sa nový odsek 5, v ktorom sa ustanovuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a priebežne aktualizovať pohotovostný plán v súlade s núdzovým plánom.
K bodu 35
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 36
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 37
Upresnenie realizácie uvoľnenia núdzových zásob.
K bodu 38
Pôvodná formulácia možných spôsobov použitia kladného hospodárskeho výsledku Agentúry sa rozširuje o plnenie záväzkov z iných zmlúv, ktorých obsahom je poskytnutie finančných prostriedkov Agentúre. Takáto formulácia obsahuje aj návratnú finančnú výpožičku od Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá bola poskytnutá Agentúre v súvislosti s obstaraním núdzových zásob. Pre zamedzenie pochybností platí, že Agentúra neposkytuje za žiadnym účelom finančné prostriedky iným subjektom.
K bodu 39
Upresnenie formulácie prevodu núdzových zásob z vlastníctva Agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná Správa rezerv v prípade zrušenia Agentúry.
K bodu 40
Vypúšťa sa odsek 2, v ktorom je úloha pre Správu rezerv predložiť vláde na schválenie politiku strategickej energetickej bezpečnosti v oblasti dodávok ropy a ropných výrobkov. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti určovania strategickej energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré vláde na schválenie predkladá koncepčné strategické dokumenty v tejto oblasti. Pre zamedzenie prípadných rozporov a protichodných koncepcií v rôznych strategických dokumentoch v tejto oblasti navrhujeme odstrániť predmetný odsek a ponechať túto kompetenciu iba na Ministerstve hospodárstva SR.
Vypúšťa sa odsek 3, v ktorom je stanovená úloha Správy rezerv určovať plán obmeny a zámeny núdzových zásob. Táto povinnosť sa presúva na Agentúru. § 6 odsek 8 písm. d) určuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o pláne obmien a zámen núdzových zásob a každej jeho aktualizácii a to bezodkladne. Nutnosť tejto zmeny vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe zákona o núdzových zásobách, ktorá ukázala, že proces zostavenia plánu a harmonogramu obmeny núdzových zásob na konkrétny rok Agentúrou v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom kopírujúci prevádzkové, dodávateľské, logistické a iné možnosti oboch strán, je presnejší a jednoduchší.
K bodu 41
Mení sa prijímateľ informácie o splnení úlohy uloženej v § 6 ods. 3 vypracovanej Správou rezerv, z príslušného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky. Mení sa aj každoročný termín predkladania tejto informácie na 30. november v súlade s doterajšou praxou Správy rezerv pri predkladaní informačných materiálov do Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
K bodu 42
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 43
Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob a vykazovania príslušných údajov s obdobím platnosti minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.
K bodu 44
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 45
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 46
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 5.
K bodu 47
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 48
Terminologické upresnenie a legislatívno-technická úprava.
K bodu 49
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.
K bodu 50
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.
K bodu 51
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.
K bodu 52
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 53
Mení sa formulácia prípadu, kedy sa vybraný podnikateľ dopúšťa správneho deliktu v zmysle navrhovanej legislatívnej úpravy o zrušení jeho povinnosti predkladať Správe rezerv uzatvorenú zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob v nadväznosti na jeho povinnosť uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou.
K bodu 54
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 55
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 56
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 57
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 58
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 59
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 61
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 62
Zmena z dôvodu úpravy oznamovacích povinností vybraných podnikateľov vo vzťahu k Agentúre a postupu pri neplnení povinností vybraných podnikateľov podľa § 3 ods. 1..
K bodu 63
Táto legislatívno-technická pripomienka vyplýva z bodu 8 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.
K bodu 64
Úprava zoznamu vybraných ropných výrobkov v súlade s Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. V najnovšom znení spoločného colného sadzobníka sa 2 položky pre motorový benzín s obsahom olova presahujúcim 0,013 g/liter s číslami KN 2710 12 51 a 2710 12 59 spájajú pod jednu položku s číslom KN 2710 12 50 bez ohľadu na hodnotu oktánového čísla.
K bodu 65
Úprava v súlade s novelizačným bodom 63.
K bodu 66
Zmena výpočtu priemerných čistých dovozov, na základe ktorých sa určuje minimálny limit núdzových zásob. Od dovozov ropy sa bude odpočítavať už iba skutočné percento výťažku ťažkého benzínu (minimálne 4 %) alebo skutočné množstvo spotrebovaného ťažkého benzínu. V dôsledku toho sa bude dať vopred kvalifikovanejšie odhadnúť minimálny limit na nasledujúci rok, pričom sa nebudú vyskytovať také výrazné výkyvy v klesaní alebo náraste minimálneho limitu núdzových zásob, ako tomu bolo pri aplikovaní metodiky podľa doterajšej právnej úpravy.
Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.
K bodu 67
Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je v nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 65 potrebné upraviť aj kapitolu II prílohy č. 3 zákona. Postupy transponované do kapitoly I prílohy č. 3 zákona sa implementujú aj do písmen J (J1,J2,J3), S, V a Ykapitoly II prílohy č. 3 zákona. Okrem toho sa zjednocuje terminológia; namiesto označenia „primárny benzín“ sa používa označenie „ťažký benzín“.
K bodu 68
Zjednotenie terminológie s predchádzajúcimi novelizačnými bodmi a s transponovanou smernicou.
K bodu 69
Ustanovenie sa presúva z kapitoly II tejto prílohy zákona do kapitoly III, keďže sa tento bod tematicky týka výpočtu uvedeného v kapitole III, teda výpočtu úrovne núdzových zásob.
K bodu 70
Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je potrebné upraviť prílohu č. 4 zákona v súlade s ustanoveniami transponovanej smernice. Pre výpočet povinnosti udržiavať núdzové zásob v Slovenskej republike je dôležitý najmä výpočet čistých dovozov podľa prílohy č. 3, keďže v súlade s § 7 ods. 1 bude 90 dní čistých dovozov vždy väčšie číslo ako 61 dní domácej spotreby. Avšak je potrebné mať v prílohe č. 4 zákona aj postup výpočtu ropného ekvivalentu domácej spotreby v súlade s transponovanou smernicou, a to na overenie uvedených 61 dní domácej spotreby alebo na prípadný výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 12.
K bodu 71
Do prílohy č. 5 zákona sa dopĺňa aj vykonávacia smernica komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorú do slovenského právneho poriadku transponuje tento návrh zákona.
K článku II
Navrhuje sa účinnosť zákona.
V Bratislave, 24. apríla 2019
Peter Pellegriniv.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
KajetánKičurav.r.
predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky