87/2018 Z. z.

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

 

            Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a  smernica 2003/122/Euratom (ďalej len „smernica“), a smernice Rady 2013/51/EURATOM z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

Problematika radiačnej ochrany je v súčasnosti upravená  v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v nariadeniach vlády Slovenskej republiky a vyhláškach. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pristúpilo k vypracovaniu návrhu zákona z dôvodu nevyhnutnosti rozsiahlej právnej úpravy, zodpovedajúcemu rozsahu problematiky a rozsahu textu. Všetky aktuálne platné právne predpisy v oblasti radiačnej ochrany budú zrušené a nahradené navrhovaným zákonom a vykonávacími predpismi.

Návrh zákona upravuje výkon štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, podmienky vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu a činnosti v prostredí s prírodnými zdrojmi žiarenia, požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi látkami, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, ochranu pracovníkov a obyvateľov pred ožiarením radónom vo vnútornom ovzduší budov, vonkajším ožiarením zo stavebných materiálov a pretrvávajúcim ožiarením, ktoré je dôsledkom núdzovej situácie alebo dôsledkom ľudskej činnosti v minulosti, zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča, pripravenosť na núdzové situácie ožiarenia, monitorovanie radiačnej situácie a radiačnú monitorovaciu sieť, obmedzovanie ožiarenia z pitnej vody, prírodnej minerálnej vody a pramenitej vody, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany  priestupky,  správne delikty a sankcie na úseku radiačnej ochrany.

 

Návrh zákona obsahuje nový prístup k regulácii a kontrole používania rôznych druhov zdrojov ionizujúceho žiarenia a poskytovania služieb v oblasti radiačnej ochrany. Návrh zákona obsahuje odstupňovaný režim v závislosti od výšky možného rizika ožiarenia a zdravotnej ujmy pracovníkov alebo obyvateľov, ktorý daný zdroj žiarenia alebo vykonávaná služba predstavuje pri bežnej činnosti alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej situácie. Vykonávanie činností a poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vzhľadom na výšku možného radiačného rizika sa rozdeľujú na činnosti, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti zákona, činnosti podliehajúce oznamovacej povinnosti, činnosti a služby podliehajúce registrácii, a činnosti a služby vykonávané na základe povolenia.

Návrh zákona upravuje limity ožiarenia pracovníkov, najmä limity dávky v očnej šošovke, čo by malo vylúčiť vznik chorôb z povolania spôsobených ožiarením ionizujúcim žiarením. Návrhom zákona sa definujú požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany pri používaní rádioaktívnych žiaričov, ktoré majú zabrániť zneužitiu rádioaktívnych žiaričov na nelegálnu manipuláciu vrátane možnosti ich zneužitia na teroristické účely.

 

            Používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia je veľmi rôznorodé nielen z hľadiska ich charakteristiky, ale aj z hľadiska možných ciest ožiarenia, závažnosti ožiarenia a počtu ožiarených osôb. Radiačná ochrana sa neobmedzuje len na zdroje ionizujúceho žiarenia, ale vzťahuje sa na všetky činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sú vzhľadom na ich charakter predmetom oznamovania, registrácie a  povoľovania,  pričom sa kladie sa dôraz na obmedzovanie a zníženie ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, jednotlivcov z obyvateľstva a populácie ako celku na najnižšiu možnú mieru.

 

            Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transponovať požiadavky smernice Euroatom tak, aby výsledná právna úprava  pozitívne ovplyvnila kultúru bezpečnosti na pracoviskách, kde sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, aby viedla k optimalizácii pracovných podmienok  a k ochrane zdravia obyvateľov a životného prostredia vo všetkých oblastiach využívania ionizujúceho žiarenia.

 

            Štátnu správu v oblasti radiačnej ochrany budú plniť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Košiciach, Bratislave a Nitre, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

 

            Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska  riešenej problematiky, ako je systém radiačnej ochrany, odborná spôsobilosť, radiačná ochrana pracovníkov, radiačná ochrana obyvateľov, zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku, ochrana pred prírodným ionizujúcim žiarením, lekárske ožiarenie, uvoľňovanie rádioaktívnych materiálov, nakladanie s rádioaktívnym odpadom, osobitné požiadavky na rôzne typy zdrojov žiarenia, radiačná monitorovacia sieť, zdravotný dohľad, havarijná pripravenosť, existujúce a núdzové situácie, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu, výkon štátneho dozoru a sankcie za porušenie povinností v oblasti radiačnej ochrany.

 

            Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné k návrhu zákonu vydať všeobecne záväzné právne predpisy na jeho vykonávanie v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami v návrhu zákona.

 

            Návrh zákona predpokladá zvýšené nároky na verejnú správu, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie.

            Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými  zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K § 1

Predmet úpravy sa člení do niekoľkých okruhov, ktoré návrh zákona pokrýva z hľadiska vecnej problematiky. Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú výkon štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, podmienky vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu v plánovanej situácii ožiarenia, existujúcej situácii ožiarenia a núdzovej situácii ožiarenia a podmienky poskytovania služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany.                                    Návrh zákona pokrýva široký rozsah činností a ustanovuje požiadavky na výrobu, produkciu, spracúvanie, nakladanie, používanie, predaj, držbu, skladovanie, prepravu, dovoz, distribúciu, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok, ďalej výrobu a prevádzku elektrických zariadení vyžarujúcich ionizujúce žiarenie, vykonávanie činnosti v prostredí s prírodnými zdrojmi žiarenia, ochranu pracovníkov a obyvateľov pred ožiarením radónom vo vnútornom ovzduší budov, vonkajším ožiarením zo stavebného materiálu a pretrvávajúcim ožiarením, ktoré je dôsledkom núdzovej situácie alebo dôsledkom ľudskej činnosti v minulosti, zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča a rádioaktívneho materiálu, monitorovanie radiačnej situácie, schvaľovanie typu niektorých výrobkov v oblasti využívania ionizujúceho žiarenia, obmedzovanie ožiarenia z pitnej vody, prírodnej minerálnej vody a pramenitej vody, pripravenosť na núdzové situácie ožiarenia, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení na ochranu zdravia pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva, plánovanie odozvy na takéto situácie a ich riadenie.

Návrh zákona ustanovuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku radiačnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach, výkon štátneho dozoru a sankcie za porušenie povinností v oblasti radiačne ochrany. Návrh zákona výslovne vyníma z rozsahu právnej úpravy niektoré predmety, ktoré svojou povahou nemôžu alebo nemusia byť normatívne usmerňované. Ide o ožiarenie spôsobené rádionuklidom obsiahnutým prirodzene v ľudskom tele, ožiarenie spôsobené kozmickým žiarením, ktoré je bežné na zemskom povrchu, ožiarenie spôsobené rádionuklidmi prítomnými v ľudskou činnosťou neporušenej zemskej kôre alebo ožiarenia z prírodnej liečivej vody.

Ožiarenie z prírodného pozadia je už tradične chápané za natoľko v skutočnom živote obvyklé a neškodiace, že jeho usmernenie sa nepovažuje za potrebné,  náklady vynaložené na jeho usmernenie by neboli vyvážené prínosom, ktorý by takáto regulácia priniesla. Návrh zákona sa teda na tento druh ožiarenia nevzťahuje.

 

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie na vymedzenie problematiky upravenej návrhom zákona, nevyhnutné k správnemu výkladu a uplatneniu ustanovení a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Vzhľadom na značný rozsah právnej úpravy a oblasti jej pôsobnosti je aj veľa pojmov definovaných v § 2. V snahe zabezpečiť správnu transpozíciu smernice bolo nevyhnutné definovať najmä pojmy, ktorých význam nie je všeobecne známy, ďalej pojmy, ktoré bolo potrebné vymedziť voči pojmom podobným, ale používaným v inom význame alebo v inej oblasti. Pojmy sú zoradené abecedne, niektoré špeciálne pojmy sú z dôvodu ľahšieho pochopenia a zjednodušenia orientácie v ňom zaradené v úvodných častiach  príslušných hláv návrhu zákona. Zásadným pojmom v oblasti využívania ionizujúceho žiarenia je "radiačná ochrana" ako nástroj na ochranu pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Ide o pojem už odborne zažitý, obsiahnutý aj v rôznych odporúčaniach medzinárodných odborných organizácií (Medzinárodná komisia pre radiačnú ochranu -International Commission on Radiological Protection).  Samotná definícia zahŕňa všeobecné prvky "technických" a "organizačných" opatrení, pričom cieľom radiačnej ochrany je obmedzenie ožiarenia človeka a ochrana životného prostredia. Úplne zabrániť ožiareniu človeka  nie je možné, lebo z povahy ionizujúceho žiarenia vyplýva, že absolútna ochrana pred ním je v podstate vylúčená a ani by nebola účelná, čo je aj podstatou základných princípov radiačnej ochrany. 

Ďalšie základné pojmy ako "ionizujúce žiarenie", "činnosť vedúca k ožiareniu", "rádioaktívna látka", "rádioaktívny materiál“, „zdroj ionizujúceho žiarenia" a "ožiarenie" boli už v právnych predpisoch zavedené a sú všeobecne známe.

 

Pojmy sú z dôvodu správnej transpozície prevzaté zo smernice čo najpresnejšie, pri zachovaní požiadaviek kladených na obsah a formu právnych predpisov v Slovenskej republike. Z hľadiska odôvodnenia si z pojmov osobitnú pozornosť zasluhuje "činnosť vedúca k ožiareniu", ktorá vedie k  plánovanej situácii ožiarenia, a preto musí byť zodpovedajúcim spôsobom upravená. Pri týchto činnostiach sa nemusí vždy nakladať so zdrojom ionizujúceho žiarenia, ale môžu sa vykonávať v prostredí takýmto zdrojom ionizujúceho žiarenia ovplyvnenom a z hľadiska rizika sú porovnateľné s vlastným nakladaním so zdrojom ionizujúceho žiarenia.

 

Pojem "spotrebný výrobok s pridaným rádionuklidom" používa európska legislatíva (smernica 2013/59/Euratom) aj štandardy MAAE v podobe "consumer products". Tieto výrobky obsahujú väčšinou veľmi malé množstvo rádionuklidov, takže používanie jedného alebo viacerých nevyžaduje osobitné pravidlá, vymykajú sa obvyklému prístupu k usmerňovaniu používania zdrojov ionizujúceho žiarenia, pretože sú často bežne dostupné na trhu (ionizačné hlásiče požiaru, rôzne outdoorové pomôcky, mieridlá zbraní, žiarivky a podobne). Avšak v určitých okamihoch sa ich môže vyskytovať väčšie množstvo na jednom mieste, čo prináša zvýšené riziko ožiarenia, a je potrebné špecifikovať určité požiadavky – napríklad na ich výrobu, skladovanie, prepravu alebo likvidáciu. Usmerňovanie používania týchto výrobkov je zamerané najmä na začiatok ich životného cyklu, výrobu a jeho koniec, likvidáciu, pretože tie sú spojené s pravdepodobnou kumuláciou takýchto výrobkov a tak relatívne najvyššou mierou rizika.

 

Definícia "ožiarenia" vytvára základ pre niekoľko nasledujúcich definícií, ktoré vymedzujú jednotlivé typy ožiarenia ľudí. Výslovne je z rozsahu "ožiarenia" vyňaté ožiarenie z prírodného pozadia, pretože to nie je možné usmerňovať a je preto cele vyňaté z pôsobnosti návrhu zákona. Definovať jednotlivé druhy ožiarenia je potrebné na účel úplnej implementácie smernice 2013/59/Euratom, definícia čiastočne vytvára rámec pre použitie jednotlivých ustanovení zákona na konkrétne typy ožiarenia. Lekárske ožiarenie je ovplyvňované úplne inými nástrojmi (pomocou diagnostických referenčných úrovní) ako ožiarenie pri práci (presne stanovené limity ožiarenia).

 

Úplne novým inštitútom je "nelekárske ožiarenie", ide o zámerné ožarovanie fyzických osôb, ktoré je inak vylúčené, na rôzne účely, vždy však bez konkrétneho liečebného alebo diagnostického prínosu (čím je vymedzené "lekárske ožiarenie"). Môže ísť o značné množstvo aplikácií od hľadania predmetov ukrytých v ľudskom tele, odhaľovanie informácií v rámci trestného konania alebo rôzne typy vyšetrenia na poisťovanie alebo iné záujmové ciele. V minulosti bolo toto ožiarenie usmerňované podobne ako lekárske ožiarenie, avšak jeho značný rozmach v minulých rokoch si vyžiadal špecifický normatívny prístup. Tento druh ožiarenia sa môže  vykonávať nielen s využitím zdravotníckych rádiologických prístrojov, ale aj s inými zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Ak sa používajú lekárske prístroje, využívajú sa na tento účel diagnostické postupy obvyklé pri lekárskom ožiarení, iný prístup je však potrebný ak sa takéto prístroje nepoužívajú. Prístroje používané na tento účel mimo zdravotnícke zariadenia môžu mať aj odlišné technické vlastnosti a preto si vyžadujú iný spôsob usmerňovania ožiarenia. Z tohto dôvodu sa definujú dva typy nelekárskeho ožiarenia (v zdravotníckom zariadení a mimo zdravotníckeho zariadenia) a preto sú na ne kladené rozdielne požiadavky.

 

Pojem "jednotlivec z obyvateľstva" je používaný v dokumente ICRP 103 ("member of the public") a takisto v smernici 2013/59/Euratom na vymedzenie "bežného" človeka, ktorého ožiarenie musí byť regulované, ale ktorý nie je ožiarený pri práci, ani vystavený lekárskemu ožiareniu. Možno použiť aj pojem "obyvateľ", ale termín "jednotlivec z obyvateľstva" presnejšie zodpovedá terminológii ICRP a jeho použitie nevedie ku konfliktu s výrazmi všeobecného jazyka. Definovanie „jednotlivca z obyvateľstva" je potrebné vo vzťahu k limitovaniu ožiarenia obyvateľov, pre ktorých sú ustanovené limity ožiarenia. Len vďaka zavedeniu tohto inštitútu možno usmerňovať konkrétne ožiarenie obyvateľov.

 

Pojem "reprezentatívna osoba" je  používaný   v zhode s dokumentom ICRP 103  ("representative person") a smernicou na bližšie vymedzenie jednotlivca obyvateľstva, ktorého ožiarenie je usmerňované vzhľadom k určitému zdroju žiarenia alebo vzhľadom k určitej množine zdrojov. Pri hodnotení veľkosti ožiarenia obyvateľov je príslušný scenár ožiarenia aplikovaný na tohto reprezentatívneho jednotlivca, ktorý by mal čo najlepšie charakterizovať danú skupinu - reprezentatívny jedinec môže byť hypotetický. Je pritom dôležité, že jednotlivé návyky (napríklad spotreba potravín, frekvencia dýchania, umiestnenie, používanie lokálnych zdrojov) použité na charakteristiku reprezentatívneho jedinca sú typické návyky malého počtu najviac exponovaných jedincov a nie extrémne návyky jediného člena populácie. Niektoré extrémne alebo nezvyčajné návyky môžu byť potenciálne zohľadnené, ale tie by nemali zohrávať úlohu pri vymedzení vlastností reprezentatívnych jedincov. Predtým sa používal pojem "kritická skupina", ktorý bol trocha zavádzajúci, pretože regulovaná je predovšetkým osobná dávka jednotlivca, nie kolektívna dávka skupiny.

 

Pojem “pracovník“ sa tak ako v doterajšej právnej úprave vzťahuje na pracovníka  vystaveného pri práci ožiareniu, ktoré môže prekročiť niektorý z limitov ožiarenia pre obyvateľa. Novou definíciou v nadväznosti na transpozíciu smernice je "zasahujúca osoba". Ide o zvláštnu kategóriu fyzickej osoby, ktorá pôsobí v núdzovej situácii ožiarenia tak, aby zmierňovala jej priebeh a potláčala jej následky. Zároveň sú tieto fyzické osoby spravidla vystavené vyššiemu ožiareniu ako bežní pracovníci. Zvyčajne ide o príslušníkov Hasičského záchranného zboru alebo iných pracovníkov bezpečnostných zborov, môže však ísť aj o neprofesionálov, dobrovoľníkov. Zasahujúca osoba má však vždy jasne definovanú úlohu v rámci odozvy na radiačnú mimoriadnu udalosť. Túto úlohu spravidla vymedzuje ten orgán alebo subjekt, ktorý zasahujúcu osobu k radiačnej mimoriadnej udalosti vysiela, a môže ísť aj o úlohu preddefinovanú napríklad havarijným plánom. Zasahujúce osoby vyžadujú, kvôli významne zvýšenému riziku vyplývajúcemu z vyššej miery ožiarenia, ktorému sú vystavené, osobitne dôsledný druh ochrany. Preto zákon ustanovuje pre túto kategóriu špecifické požiadavky, týkajúce sa napríklad ich vzdelávania, prípravy v oblasti radiačnej ochrany, vybavenia a zdravotného dohľadu.

 Pojem "optimalizácia radiačnej ochrany" je kľúčový, pretože optimalizácia je jedným zo základných princípov radiačnej ochrany. Vzhľadom na charakter ionizujúceho žiarenia  nemožno ochranu pred ním stavať na úplne kategorických zákazoch či príkazoch. Použitie procesu, teda uplatnenie princípu optimalizácie sa uznáva ako najefektívnejší spôsob ochrany pred žiarením. Vo všeobecnosti ochrana pred ionizujúcim žiarením musí byť optimalizovaná, čo znamená, že nemusí byť absolútna, mali by sa však pri nej zvážiť všetky relevantné riziká, náklady aj prostriedky ochrany. 

Definícia "optimalizácia radiačnej ochrany" zdôrazňuje, že optimalizácia je procesom bez jasného ohraničenia, pretože by mala pokračovať aj tam, kde už bola miera škodlivosti ionizujúceho žiarenia úspešne znížená. Ani dosiahnutie cieľa optimalizácie radiačnej ochrany totiž nie je dôvodom na jej ukončenie - radiačnú ochranu možno aj ďalej zefektívňovať a dopady ionizujúceho žiarenia znižovať, hľadať cesty k ich zníženiu s využitím novších vedeckých a technických poznatkov. K usmerňovaniu a obmedzovaniu výskytu stochastických účinkov ionizujúceho žiarenia sa v súčasnej dobe a na súčasnom stupni poznania pristupuje tak, že pre ne nie je stanovená dolná hranica a na základe medzinárodne uznávaného prístupu je na účely usmerňovania aplikovaná lineárna bezprahová teória. Preto musí optimalizácia smerovať k rozumne prijateľnej miere ochrany. Definícia ďalej objasňuje samotný spôsob optimalizácie, a to s využitím princípu ALARA ("as low as reasonably achievable" - "tak nízke, ako je rozumné dosiahnuteľné"; v duchu odporúčaní ICRP a MAAE). Podľa princípu ALARA je potrebné zabezpečiť ochranu pred žiarením v miere, ktorá zníži ožiarenie na rozumne dosiahnuteľnú úroveň pri uvážení všetkých hospodárskych a sociálnych aspektov. Definícia používa neurčité právne pojmy, avšak ich výklad by v praxi nemal robiť problémy. Princíp je už niekoľko desiatok rokov v praxi v Slovenskej republike úspešne uplatňovaný. Podstatou princípu ALARA je prvok "rozumnej dosiahnuteľnosti", teda nie smerovanie k absolútnemu vylúčeniu ožiarenia (ktoré je prakticky nemožné). Okruh "hospodárskych a sociálnych aspektov" tiež nie je potrebné bližšie špecifikovať, pretože ide o všetky relevantné aspekty. Je potrebné dodať, že relevancia sa musí posudzovať ad hoc, jednotlivo, s ohľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu, inak nie je možné radiačnú ochranu optimalizovať.

 

"Osobnú dozimetriu" vymedzuje návrh zákona ako nástroj na odhaľovanie miery ožiarenia fyzických osôb vystavených ionizujúcemu žiareniu. Správne stanovenie prijatých dávok je predpokladom zabezpečenia radiačnej ochrany týchto osôb, či už vybavením dostatočnými ochrannými pomôckami alebo voľbou iného postupu pri práci so zdrojom ionizujúceho žiarenia. Poskytovanie služby osobnej dozimetrie je tiež jednou z činností, ktoré podliehajú regulačnému režimu a podľa návrhu zákona  túto službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany môže poskytovať len subjekt, ktorý spĺňa ustanovené požiadavky.

Nová je požiadavka na „zaistenie bezpečnosti“, teda "security" zdrojov ionizujúceho žiarenia. Medzinárodnou odbornou verejnosťou je stále viac akcentovaný systém prevencie pred zneužitím zdrojov ionizujúceho žiarenia, nemusí ísť pritom nevyhnutne o konkrétny trestný čin alebo priestupok, ako sú vymedzené príslušnými právnymi predpismi, avšak vplyv týchto skutkov z hľadiska možného ohrozenia ľudského života, zdravia alebo životného prostredia môže byť značný. Typickými skutkami, na ktoré sa zaistenie bezpečnosti vzťahuje sú krádež (napríklad s cieľom nelegálneho predaja vysoko cenných materiálov), sabotáž či rôzne formy teroristických útokov. Preto je potrebné zabezpečiť nielen ochranu pred  ionizujúcim žiarením, ale vo všeobecnom zmysle aj ochranu činnostiam pri využívaní zdrojov ionizujúceho žiarenia. Anglická terminológia v tejto súvislosti hovorí o "safety" a "security" a medzinárodné odborné organizácie, napríklad MAAE, tieto dva inštitúty čoraz častejšie vnímajú ako dva póly jedinej všeobecnej ochrany ľudí pred negatívnymi účinkami ionizujúceho žiarenia.

 

V odseku 2 je odkaz na prílohu s prehľadom základných veličín radiačnej ochrany, ktoré sa v návrhu zákona používajú. Príloha obsahuje aj zásady hodnotenia ožiarenia doplnené podrobnými postupmi na správne používanie uvádzaných veličín.

 

K § 3

Definujú sa jednotlivé situácie ožiarenia.

Novo definované sú niektoré pojmy z oblasti využívania ionizujúceho žiarenia, ktoré vytvárajú základný rámec pre celú právnu úpravu činností v rámci situácií ožiarenia. Samotný pojem "situácia ožiarenia" vychádza z nového poňatia radiačnej ochrany, ktoré vyplýva z odporúčaní ICRP č. 103. Tento nový prístup je postavený na usmerňovaní podľa situácie, v ktorej dochádza k ožiareniu. Podmienky na výkon činností vedúcich k ožiareniu sa líšia podľa situácie.

V plánovaných situáciách ožiarenia je ionizujúce žiarenie využívané zámerne, aktívnou činnosťou, napríklad používaním zdroja ionizujúceho žiarenia, nakladaním s rádioaktívnym odpadom alebo prevádzkou jadrového zariadenia a štát reguluje plánované situácie ožiarenia preventívne formou povoľovania, registrácie, oznamovania, určenia limitov a podobne; v núdzových situáciách ožiarenia sa pokúša zvládnuť neočakávané dôsledky a škodlivé účinky ionizujúceho žiarenia a obmedzuje sa na zabezpečenie ochrany verejného záujmu najmä nástrojmi v podobe opatrení a zákonom ustanovených podmienok na ich vykonanie. Tretia kategória, existujúca situácia ožiarenia, ktorá zahŕňa situácie, kedy je ionizujúce žiarenie prítomné v nezanedbateľnej miere vyžadujúcej usmerňovanie, avšak nie ako súčasť plánovanej alebo núdzovej situácie ožiarenia, ale v ich dôsledku alebo ako prejav prirodzeného stavu vecí. Tento typ situácie vyžaduje opäť iný regulačný prístup, skôr vo forme neskorších opatrení, pretože subjekty nachádzajúce sa v danej situácii spravidla nemôžu priamo ovplyvniť intenzitu ionizujúceho žiarenia. Spravidla však takéto opatrenia z povahy veci nemôžu smerovať voči jedinému adresátovi, ale vzhľadom na široký výskyt danej situácie a riziká ožiarenia, na vopred bližšie neurčenú skupinu osôb. Typicky môže ísť napríklad o kontamináciu územia v dôsledku radiačnej havárie, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie kontaminácie a dočasné obmedzenie vstupu do oblasti. Správnym nástrojom pri existujúcej situácii ožiarenia tak bude opatrenie všeobecnej povahy, lebo konkrétne dotknuté subjekty nemožno vopred určiť.

 

K § 4

Štátnu správu v oblasti radiačnej ochrany bude naďalej Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva, v ktorých sú zriadené samostatné odbory (útvary) radiačnej ochrany, ktorých územná pôsobnosť sa nemení, ďalej Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Uplatňuje sa požiadavka smernice na nezávislosť orgánov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti radiačnej ochrany, na ich dostatočné personálne zabezpečenie a finančné zdroje na podporu dozorných funkcií tak, aby tieto orgány boli schopné na požadovanej úrovni zabezpečiť  výkon štátnej správy na úseku radiačnej ochrany a plniť povinnosti podľa tohto návrhu zákona.

 

K § 5

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu zdravia určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky v oblasti radiačnej ochrany, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku radiačnej ochrany, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva a pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku radiačnej ochrany. Ustanovujú sa ďalšie úlohy pri vykonávaní štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, kde je úloha Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nezastupiteľná, napríklad v súvislosti s národným akčným plánom na obmedzovanie ožiarenia obyvateľov z radónu, ktorého prijatie transponovaná smernica vyžaduje.

 

K § 6

Návrh zákona podrobne upravuje kompetencie úrad verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany a vymedzuje jeho pôsobnosť pri povoľovaní činností vedúcich k ožiareniu, služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, posudzovaní návrhov, projektov a dokumentov a nariaďovaní opatrení v plánovaných, existujúcich aj núdzových situáciách ožiarenia. Ustanovuje jeho úlohy pri vyhlásení mimoriadnej situácie, činnosti radiačnej monitorovacej siete a jej riadení, spolupráci v oblasti radiačnej ochrany s ministerstvami a s inými  ústrednými orgánmi štátnej správy, s orgánmi Európskej únie, príslušnými orgánmi a inštitúciami členských štátov a zastupovaní Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a medzinárodných organizáciách, zabezpečovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti radiačnej ochrany vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a kontrolovaní plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny dozor v jadrových zariadeniach a pri niektorých činnostiach vedúcich k ožiareniu, povoľuje poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, zriaďuje komisiu na uznávanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje podmienky a dáva návrh na prechod z núdzovej situácie ožiarenia do existujúcej situácie ožiarenia.

 

K § 7

Výkon územnej štátnej správy  na úseku radiačnej ochrany návrh zákona zveruje vybraným štyrom regionálnym úradom verejného zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva v územnom obvode Trnavského kraja a Trenčianskeho kraja ako prvostupňovým správnym orgánom a na tento účel zavádza legislatívnu skratku „príslušný regionálny úrad“. Územná pôsobnosť v oblasti radiačnej ochrany zostáva nezmenená. Návrh zákona podrobne ustanovuje náplň činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva a  vymedzuje ich kompetencie v jednotlivých územných obvodoch pri povoľovaní činností vedúcich k ožiareniu, služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, posudzovaní návrhov, projektov a dokumentov a nariaďovanie opatrení v plánovaných, existujúcich aj núdzových situáciách ožiarenia.

 Príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva evidujú významné udalosti z hľadiska radiačnej ochrany na pracoviskách, podieľajú sa ako stála zložka na činnosti radiačnej monitorovacej siete, na havarijnej pripravenosti na radiačné mimoriadne udalosti a na regionálnej úrovni nariaďujú opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany, v porovnaní s platnou právnou úpravou navyše oznamujú porušenie povinností držiteľa povolenia na vykonávanie lekárskeho ožiarenia alebo držiteľa rozhodnutia o registrácii na vykonávanie lekárskeho ožiarenia orgánu príslušnému na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zúčastňujú sa na riešení národných a medzinárodných programov významných pre radiačnú ochranu a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti, poskytujú informácie o rizikách v súvislosti s činnosťami vedúcimi k ožiareniu, so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a s činnosťami v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením.

K § 8

Upravuje pôsobnosť orgánov radiačnej ochrany mimo rezortu zdravotníctva. Tieto vykonávajú v rozsahu svojej pôsobnosti štátny zdravotný dozor, kontrolujú plnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, registrujú vykonávané činnosti vedúce k ožiareniu, nariaďujú opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany a zabezpečujú ďalšie dôležité úlohy v tejto oblasti.

K § 9

Upravuje sa problematika výkonu štátnej správy na úseku radiačnej ochrany niektorými orgánmi mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku radiačnej ochrany mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány uvedené v § 4 ods. 1 písm. d) až g). Rozsah ich kompetencií pokrýva potrebu zabezpečiť požadovanú úroveň radiačnej ochrany aj v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby.

 

K § 10

Ustanovenie vymedzuje charakter informačných systémov vedených orgánmi radiačnej ochrany. Bez dostatočných informácií nie je orgán radiačnej ochrany schopný posúdiť situáciu súvisiacu s vykonávaním činností vedúcich k ožiareniu alebo núdzovú situáciu, analyzovať ju a vyvodiť závery pre usmerňovanie v oblasti radiačnej ochrany. Príslušný orgán radiačnej ochrany v informačných systémoch zhromažďuje údaje o monitorovaní radiačnej situácie na území Slovenskej republiky na účel hodnotenia ožiarenia a hodnotenia vplyvu žiarenia na zdravie obyvateľstva, schválených typoch zdrojov ionizujúceho žiarenia, spotrebných výrobkov s pridaným rádionuklidom, výsledkoch meraní objemovej aktivity radónu na pracoviskách, v pobytových priestoroch a v pôdnom vzduchu, rádiologických ukazovateľoch v pitnej vode, prírodnej minerálnej vode a pramenitej vode a stavebnom materiáli, vedú zoznam prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú činnosť vedúcu k ožiareniu, prevádzkovateľov, ktorí prevádzkujú pracovisko s možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením alebo pracovisko s možným zvýšeným ožiarením z radónu a poskytovateľov služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

 

K § 11

Evidenčná činnosť je jedným z východiskových predpokladov účinného výkonu dozoru v oblasti využívania zdrojov ionizujúceho žiarenia.  Úrad verejného zdravotníctva vedie  centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia,  centrálny register osobných dávok, evidenciu odborne spôsobilých osôb a expertov na radiačnú ochranu, uvádza rozsah spracúvaných údajov a evidovaných údajov, ktorý zodpovedá rozsahu pôsobnosti zákona o radiačnej ochrane.

 

K § 12

            Ustanovenie reguluje právomoc orgánov radiačnej ochrany uverejňovať niektoré informácie na webovom sídle. Cieľom tejto aktivity je zabezpečiť prístup k informáciám odbornej a laickej verejnosti.  Aby nedochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti, je však poskytovanie niektorých informácií touto cestou obmedzené a nie je konkrétne, cieľom je napríklad zabrániť získaniu informácie, kde sa nachádza potenciálne zneužiteľný rádioaktívny materiál. Na rovnaký účel návrh zákona ukladá povinnosť mlčanlivosti zamestnancom.

 

K § 13

Do návrhu zákona sa transformuje všeobecne známy princíp "odôvodnenia" ("justification"), ktorý vyžaduje, aby každá činnosť zahŕňajúca ionizujúce žiarenie bola zdôvodnená prínosom, ktorý z nej plynie. Tento prínos musí prevážiť nad rizikami, ktoré činnosť prináša. Ak prínos nad rizikami neprevažuje, je činnosť zakázaná. Odôvodnenie je zásadným princípom, ktorý musí byť aplikovaný v bežnej praxi. Akokoľvek je jeho aplikácia náročná, najmä pre značný stupeň neurčitosti, nie je možné ho opomenúť. Absolútny zákaz neodôvodnených činností je podporený aj sankčnými ustanoveniami. Princíp sa v konkrétnejšej podobe objavuje v návrhu zákona aj na iných miestach, čím dochádza k jeho aplikácii v špecifických situáciách ako je odôvodnenie lekárskeho ožiarenia alebo odôvodnenie navrhovaných opatrení.

V ustanovení sa vymedzujú predpoklady, za ktorých možno považovať činnosť za odôvodnenú, a to vtedy ak jej prínos prevažuje nad zdravotnou ujmou. Zavádza sa povinnosť vykonať hodnotenie vykonávanej činnosti z hľadiska toho, či ju možno považovať za odôvodnenú a upresňuje aplikáciu princípu odôvodnenia v situáciách, kedy sa v praxi objavia nové a dôležité poznatky o účinnosti alebo možných dôsledkoch vykonávanej činnosti alebo nové a dôležité údaje o iných technických postupoch alebo technológiách.

 

K § 14

Ustanovenie presne upravuje uplatnenie princípu optimalizácie. Ustanovuje základné prvky, ktoré musia byť v rámci optimalizácie zohľadnené, teda rozsah ožiarenia, jeho pravdepodobnosť a počet ľudí vystavených ožiarenia, lebo tie ovplyvňujú spôsob a mieru nasadenia prostriedkov na ochranu pred ionizujúcim žiarením.  Novým spôsobom sa upravujú požiadavky na vykonávanie optimalizácie radiačnej ochrany. Konkrétne sa ustanovuje, kedy a akým spôsobom sa má optimalizácia vykonať. Rozhodujúci je pritom typ situácie ožiarenia, ktorý je určujúci pre výber nástrojov, ktorými sa budú dávky a prostriedky na ich zníženie v rámci procesu optimalizácie hodnotiť. Povaha situácie ožiarenia sa premieta aj do charakteru týchto nástrojov, ktorými sú pri plánovanej situácii ožiarenia medzné dávky, pri existujúcej situácii a núdzovej situácii ožiarenia referenčné úrovne. 

 

K § 15

Ustanovenie upravuje tretí základný princíp radiačnej ochrany, ktorým je princíp „limitovania ožiarenia“. Tento princíp, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, umožňuje jednoznačne usmerňovanie ožiarenia, pretože predpokladá stanovenie konkrétnych limitov ožiarenia, ktoré nemôžu byť prekročené. Je aplikovateľný len na obmedzený okruh činností, pri ktorých možno mieru ožiarenia predvídať a obmedziť bez toho, aby bol ovplyvnený žiaduci výsledok činnosti vedúcej k ožiareniu, uplatňuje sa len v plánovaných situáciách ožiarenia. V ostatných prípadoch, napríklad pri lekárskom ožiarení, nemožno princíp limitovania dávok využiť, pretože by tým mohol byť zmarený účel ožiarenie (stanovenie diagnózy alebo liečba).

Limity sú stanovené rovnako ako v súčasne platnej legislatíve, sprísňuje sa limit ožiarenia pracovníkov na očnú šošovku, nakoľko epidemiologické štúdie sledujúce tkanivové zmeny po ožiarení poukazujú na skutočnosť, že očná šošovka je citlivejšia na ionizujúce žiarenie ako sa dosiaľ predpokladalo. Z tohto dôvodu transponovaná smernica na základe odporúčaní Medzinárodnej komisie pre radiačnú ochranu ustanovila výrazne znížený limit ekvivalentnej dávky ožiarenia na očnú šošovku, zo 150 mSv/rok klesla hodnota limitu na 20 mSv/rok. Najviac prípadov poškodenia očnej šošovky bolo zistených u zdravotníckeho pracovníka využívajúceho skiaskopiu v operačných sálach, najmä v intervenčnej rádiológii, ustanovenie  zvyšuje  ochranu zdravia tejto skupiny pracovníkov. Razantné zníženie ekvivalentnej dávky ožiarenia na očnú šošovku na 20 mSv/rok  bolo výsledkom rokovaní expertnej skupiny európskej komisie a predstavuje jednu z najdôležitejších zmien, ktorú prináša smernica. Vedecké inštitúcie navrhovali ešte razantnejšie zníženie, na 3mSv/ rok. Uvádza sa rozčlenenie limitov ožiarenia pre definované skupiny osôb - pracovníkov, obyvateľov, žiakov a študentov a  vymedzuje sa, na aké ožiarenie sa limity nevzťahujú, definuje sa limit ožiarenia tehotných žien a dojčiacich matiek.

 

 

 

 

K § 16

Definuje sa postup na určenie medzných dávok pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu, alebo pre jednotlivý zdroj ionizujúceho žiarenia tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola nižšia ako sa už v praxi dosiahla a zohľadnil sa možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia.

 

K § 17

Na účel optimalizácie radiačnej ochrany možno určiť referenčné úrovne ako hodnoty individuálnych efektívnych dávok, ekvivalentných dávok, hmotnostných aktivít rádionuklidov alebo objemových aktivít rádionuklidov, pri prekročení ktorých nie je vhodné povoliť ožiarenie osôb v dôsledku danej situácie. Uvádzajú sa konkrétne rozsahy dávok pre stanovenie referenčných úrovní na optimalizáciu ožiarenia jednotlivcov z obyvateľstva v núdzovej situácii ožiarenia alebo v existujúcej situácii ožiarenia.

 

K § 18

Ustanovenie obmedzuje vek osôb, ktoré môžu vykonávať činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Ustanovujú sa podmienky pre vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu pre žiakov a študentov vo veku od 16 rokov do 18 rokov z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.

 

K § 19

Práca tehotnej ženy na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia mimo kontrolovaného pásma sa považuje za prácu spojenú so špecifickým rizikom ohrozenia zdravia. Tehotným ženám je zakázané vykonávať prácu v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a  prácu, pri vykonávaní ktorej je pravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia  a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia nenarodeného dieťaťa počas tehotenstva prekročí 1 mSv

Upravujú sa podmienky práce tehotnej pracovníčky tak, aby efektívna dávka nenarodeného dieťaťa od času, kedy pracovníčka informovala o svojom tehotenstve až do ukončenia tehotenstva neprekročila 1 mSv a pracovníčky, ktorá  oznámi že dojčí dieťa, tak, aby sa riziko príjmu rádionuklidov a riziko ožiarenia dojčeného dieťaťa z kontaminovaného materského mlieka obmedzilo na najnižšiu možnú úroveň.

 

K § 20

Ustanovenie umožňuje povoliť pracovníkovi v niektorom kalendárnom roku dávky žiarenia, ktoré prekračujú limity ožiarenia pracovníka a to za mimoriadnych okolností alebo pri vykonávaní osobitných pracovných postupov v rámci plánovanej pracovnej činnosti. Uvádza sa spôsob hodnotenia výnimočného ožiarenia  a definujú sa podmienky na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorá má za následok výnimočné ožiarenie. Ustanovenie ukladá prevádzkovateľovi povinnosť predložiť návrh na schválenie výnimočného ožiarenia príslušnému orgánu radiačnej ochrany a uvádza maximálne hodnoty dávok, ktoré nie je možné pri stanovení autorizovaných limitov pre výnimočné ožiarenie prekročiť.

 

K § 21

Ustanovenie upravuje štandardné postupy na hodnotenie veľkosti ožiarenia a uvádza odkaz na prílohu č. 1, ktorá obsahuje zásady, štandardné postupy, hodnoty a vzťahy používané na stanovenie dávok  osôb z vonkajšieho ožiarenia alebo vnútorného ožiarenia. 

 

K § 22

Preberá sa systém zavedený v doterajšej právnej úprave, ktorá sa osvedčila a slúži na zavedenie  odstupňovaného regulačného prístupu. Transpozícia smernice si vyžiadala v tomto systéme určité zmeny, ktoré však nemenia nič na zásadách odstupňovaného prístupu k usmerňovaniu ožiarenia. Podľa typu činnosti je potrebné povolenie, registrácia alebo oznámenie.  Kategorizácia činností je v praxi nástrojom, ktorý slúži nielen prevádzkovateľom na zavedenie adekvátnych postupov vzhľadom na riziká zodpovedajúce príslušnej kategórii, ale aj kompetentným orgánom pri nastavovaní priorít implementácie štátneho dozoru. 

Slovenská republika sa prihlásila k dodržiavaniu požiadaviek Code of Conduct on the safety and security of radioactive sources (ďalej len "Code of Conduct") a nadväzujúceho Guidance on the Import and Export of Radioactive Sources, nezáväzných, dokumentov MAAE, ktoré slúžia na zaistenie bezpečnosti a zabezpečenia pri cezhraničnom pohybe rádioaktívnych žiaričov. Požiadavky Code of Conduct dodržiavajú všetky vyspelé štáty sveta. Dodržiavaním Code of Conduct štát garantuje, že má zavedenú dostatočnú infraštruktúru (legislatívne i inštitucionálne), aby bol schopný na svojom území prijať a zaistiť bezpečnosť rádioaktívnych žiaričov a zároveň, že rádioaktívne žiariče z tohto štátu pochádzajúce a organizácie, ktoré s nimi nakladajú sú pod zodpovedajúcim dozorom.

V tejto súvislosti návrh zákona zavádza medzinárodnú kategorizáciu rádioaktívnych žiaričov na účel usmerňovania cezhraničného pohybu   a zaistenia bezpečnosti

Na účel odstupňovaného prístupu k požiadavkám na jednotlivé typy pracovísk sa pracoviská s otvorenými žiaričmi kategorizujú rovnako ako doteraz na tri kategórie (I. až III.)  Rovnako ako kategorizácia zdrojov žiarenia aj kategorizácia pracovísk slúži na nastavenie príslušných pravidiel pre prevádzkovateľov pracovísk aj dozoru a zohľadňuje riziká, ktoré môžu na jednotlivých kategóriách pracovísk prichádzať do úvahy.

 

K § 23

V návrhu zákona v tomto ustanovení sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len „oznámiť“ príslušnému orgánu radiačnej ochrany a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu a ani registračnému konaniu zo strany príslušného orgánu radiačnej ochrany. Príslušný orgán radiačnej ochrany každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie. Zamestnávateľ externých pracovníkov oznamuje príslušnému orgánu radiačnej ochrany vykonávanie pracovných činností v kontrolovanom pásme alebo sledovanom pásme iného prevádzkovateľa a oznamovaciu povinnosť má aj osoba, ktorá prevádzkuje pracovisko, na ktorom je alebo na ktorom môže byť zvýšené ožiarenie osôb radónom alebo prírodným ionizujúcim žiarením.

 

K § 24

Ustanovenie uvádza činnosti a zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré sú od oznamovacej povinnosti oslobodené. Ak je činnosť vedúca k ožiareniu odôvodnená, a ak je zdravotné riziko spojené s ožiarením osôb pri jej vykonávaní také nízke, že nevzniká potreba činnosť usmerňovať, úrad verejného zdravotníctva môže aj o ďalších činnostiach rozhodnúť, či ich  možno  vykonávať bez povolenia, registrácie alebo oznámenia a svoje rozhodnutie sprístupniť verejnosti na jeho webovom sídle.

 

K § 25

Zavádza sa nová kategória „registrácia“ na používanie zdrojov ionizujúceho menej nebezpečných, na ktoré sa kladú výrazne menej obmedzujúce povinnosti, keďže činnosti s nimi spojené prinášajú menšie riziká. Taxatívne vymenúva zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré možno na základe registrácie používať a vymenúva služby dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré možno na základe registrácie poskytovať.

 

K § 26

Ustanovenie upravuje procesné záležitosti vykonania registrácie, náležitosti žiadosti, požaduje určenie odborného zástupcu na zabezpečenie radiačnej ochrany pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu a odborného garanta na poskytovanie služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany, požiadavky na dokumentáciu, náležitosti rozhodnutia aj údaje o jeho platnosti.

 

K § 27

Ustanovenie upravuje zmenu, zrušenie a zánik registrácie.

 

K § 28

Činnosti taxatívne ustanovené  odsekoch 1 až 6 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom radiačnej ochrany.

 

K § 29

Poskytovať služby dôležité z hľadiska radiačnej ochrany taxatívne ustanovené v odseku 1 možno vykonávať len na základe povolenia príslušného orgánu radiačnej ochrany.

 

K § 30

Ustanovenie upravuje procesné záležitosti povoľovania, pre väčšinu povoľovaných činností sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov z oblasti  radiačnej ochrany pri vykonávaní činnosti. Na poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany sa vyžaduje určenie odborného garanta. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom alebo odborným garantom a aké podmienky musí na túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán radiačnej ochrany vydá žiadateľovi, ktorý predloží potrebné doklady. Určuje sa lehota na vydanie povolenia, jeho náležitosti a vymedzuje doba platnosti na neurčitý čas.

 

K § 31

Príslušný orgán radiačnej ochrany môže vydané povolenie  zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s touto činnosťou držiteľom povolenia. Uvádzajú sa aj dôvody zániku povolenia.

 

K § 32

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou  činnosťou orgánov radiačnej ochrany, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu návrh zákona výslovne ukladá fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto návrhy projekty, žiadosti, dokumenty na posúdenie a do času ich kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány radiačnej ochrany  posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnym vplyvom na zdravie alebo k nedostatočnému zabezpečeniu radiačnej ochrany. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, a dáva možnosť orgánu radiačnej ochrany, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby  si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné na objektívne zistenie skutkového stavu. Návrh zákona dáva možnosť orgánu radiačnej ochrany, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby  z dôvodu osobitnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalších 60 dní, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

 

K § 33

Ustanovenie upravuje proces posudzovania plánovaného použitiu spotrebného výrobku s pridaným rádionuklidom, či je použitie spotrebného výrobku s pridaným rádionuklidom odôvodnené a či spĺňa podmienky na oslobodenie od povinnosti oznámenia, registrácie alebo povolenia. úrad verejného zdravotníctva je povinný o informáciách získaných v procese posudzovania odôvodnenosti plánovaného použitia spotrebného výrobku s pridaným rádionuklidom informovať cestou styčného miesta príslušné orgány iných členských štátov Európskej únie a na ich požiadanie aj o rozhodnutí vo veci a jeho odôvodnení. 

 

K § 34

Zákaz pridávania rádionuklidov do potravín, šperkov, hračiek a kozmetiky a komerčné využitie týchto produktov je už zakotvený v platných právnych predpisoch. Takúto činnosť  odborná verejnosť považuje za zvlášť nebezpečnú pre možnosť značnej a ťažko kontrolovateľnej proliferácie. To isté pravidlo platí aj pre aktiváciu materiálu.

Osobitný režim zasluhujú aj spotrebné výrobky s pridanou rádioaktívnou látkou. Voľný predaj takýchto výrobkov verejnosti sa ťažko usmerňuje a môže, najmä vo veľkých množstvách, byť zdrojom štátom neusmerniteľného zdravotného rizika. Je preto potrebné na tento typ výrobkov klásť zvýšené požiadavky z hľadiska radiačnej ochrany už pri výrobe, dovoze či vývoze, ak výrobky tento režim nespĺňajú, ich voľný predaj zakázať. V poslednom čase sa tento problém stáva aktuálnejším najmä v dôsledku dovozu takýchto spotrebných výrobkov z Čínskej ľudovej republiky.

Riedenie materiálu s obsahom rádionuklidu na jeho uvoľňovanie z pracoviska bez povolenia príslušného orgánu štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany vytvára nebezpečnú situáciu v potenciálnej a nekontrolovanej kumulácii takéhoto materiálu po vypustení, a tým opätovnom náraste aktivity až na nebezpečnú úroveň. Štát je preto povinný v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia udržiavať prehľad o týchto rizikách a usmerňovať ich formou povolenia.

 Ďalší zákaz smeruje voči autonómnym ionizačným hlásičom požiaru.  Toto ustanovenie odráža praktické využitie princípu odôvodnenia. V minulosti bolo používanie autonómnych ionizačných hlásičov požiaru odôvodnené, pretože išlo o jediný funkčný a zároveň finančne dostupný variant, ktorého prínos pri ochrane zdravia, životov a majetku pri detekcii požiari prevažoval nad rizikom z ionizujúceho žiarenia. V súčasnosti sú však dostupné iné druhy hlásičov s rovnakou účinnosťou v detekcii požiarov, ktoré nie sú zaťažené týmto rizikom (napríklad optické). Autonómny ionizačný hlásič ako spotrebný výrobok s pridanými rádionuklidmi sa síce vyrába alebo aj dováž držiteľom povolenia a konečný užívateľ má povinnosť ho po vyradení vrátiť späť na bezpečnú likvidáciu, ale prakticky nemožno zabezpečiť dodržiavanie tejto požiadavky a vyradený hlásič väčšinou používateľ vyhodí do komunálneho odpadu. Navyše v dnešnej dobe možno spotrebné výrobky s pridanými rádionuklidmi kúpiť na internete aj mimo územia Slovenskej republiky a tým by boli úplne bez regulácie. Rovnako ako aj iné členské štáty Európskej únie (napríklad Francúzsko, Česká republika) aj Slovenská republika chce odôvodnenie použitia autonómnych ionizačných hlásičov požiaru prehodnotiť a zakázať ich ďalšie rozširovanie. Už inštalované hlásiče pritom sa môžu ďalej používať, počíta sa s tým, že sa budú postupne vymieňať po uplynutí doby ich životnosti. Systémy požiarnej signalizácie s ionizačnými hlásičmi požiaru ustanovením nie sú dotknuté.

 

K § 35

Ustanovujú sa aj povinnosti  fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia.

 

K § 36

Ustanovujú sa spoločné povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu vykonávajú na základe povolenia alebo registrácie. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu pracovníkov  dotknutých subjektov a obyvateľov.

 

K § 37 a 38

Ustanovujú sa osobitné povinnosti držiteľa povolenia na vykonávanie činnosti v jadrovom zariadení s cieľom dosiahnuť, aby bezpečnosť prevádzky a zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a obyvateľov bolo pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu potrebných na zabezpečenie prevádzky jadrových reaktorov a pri riadení prevádzky jadrovej elektrárne najvyššou prioritou.

Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť aj osobitné povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Pri prevádzke jadrového zariadenia musí prevádzkovateľ v rámci pravidelného komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti vykonávať komplexné hodnotenie zabezpečenia radiačnej ochrany pracovníkov a obyvateľov a výsledky hodnotenia predkladať úradu verejného zdravotníctva, trvalo zabezpečovať personálne a materiálne činnosť útvarov vykonávajúcich kontrolu a hodnotenie radiačnej situácie a usmerňovanie radiačnej ochrany, trvalo zabezpečovať materiálnu a odbornú pripravenosť na odozvu na núdzovú situáciu.

Vymedzujú sa osobitné povinnosti pre vybraných držiteľov povolenia, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov a obyvateľov.

Vzťahuje sa napríklad na držiteľov povolenia, ktorí uvoľňujú spod administratívnej kontroly rádioaktívne látky alebo rádioaktívne kontaminované predmety, ktoré vznikli alebo sa používali pri činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorým okrem iného ukladá voliť také spôsoby uvoľnenia spod administratívnej kontroly, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľov a životného prostredia a ktoré zabezpečia, aby v životnom prostredí nedošlo ku koncentrácii rádioaktívnych látok na úrovni, ktorá by spôsobovala neodôvodnené ožiarenie. Dovozcom a distribútorom zdrojov ionizujúceho žiarenia ukladá povinnosť zabezpečiť, aby sprievodná dokumentácia k dodávaným zdrojom žiarenia obsahovala aj informácie o možnom radiačnom riziku spojenom s ich používaním a odporúčané intervaly skúšok dlhodobej stability.

Dovozcom a distribútorom lekárskych rádiologických prístrojov ukladá povinnosť zabezpečiť, aby súčasťou sprievodnej dokumentácie boli primerané informácie o posúdení rizika pre pacientov a o dostupných prvkoch klinického hodnotenia

 

K § 39

Ustanovujú sa povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb, ktoré poskytujú službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany, s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovaných služieb.

 

K § 40

Ustanovujú sa povinnosti pracovníkov. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu ich samotných a obyvateľov.

 

K § 41

V ustanovení sa ukladá prevádzkovateľovi povinnosť informovať  a školiť pracovníkov o charaktere a rozsahu možného ohrozenia zdravia, o rizikách spojených s ich prácou a o prípadnej zdravotnej ujme a ak sú pracovníčkami ženy, aj o význame a nutnosti  včasného oznámenia tehotenstva z dôvodu rizík ožiarenia plodu; pri vnútornej kontaminácii rádionuklidmi aj rizika rádioaktívnej kontaminácie dojčaťa. Cieľom informovania je získanie základných znalostí radiačnej ochrany nevyhnutných na výkon práce na pracovisku. Rozsah informácií a rozsah školení závisí na charaktere vykonávanej činnosti.

 

K§ 42

Ustanovuje sa prevádzkovateľovi povinnosť zabezpečiť sústavný dozor nad radiačnou ochranou v rozsahu zodpovedajúcom zdrojom ionizujúceho žiarenia, ktoré na pracovisku používa, spôsobu ich používania, výške možného ožiarenia pracovníkov pri bežných pracovných podmienkach a pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky a s uvážením rizika vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; sústavný dozor nad radiačnou ochranou na pracovisku zabezpečuje odborný zástupca a osoba s priamou zodpovednosťou.

 

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti a kompetencie osoby s priamou zodpovednosťou, ktorá sústavne dozerá na to, aby všetci pracovníci prevádzkovateľa pri svojej práci plnili technické a administratívne požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany. Podrobné vymedzenie jej činnosti je súčasťou programu zabezpečenia radiačnej ochrany.

 

K § 44

Ustanovujú sa podmienky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti odborného zástupcu a osoby s priamou zodpovednosťou. Odborná spôsobilosť sa preukazuje získaním požadovaného vzdelania, odbornou praxou, absolvovaním odbornej prípravy a úspešne vykonanou skúškou. Odbornú spôsobilosť musí mať fyzická osoba – podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu na základe povolenia alebo registrácie, ak nemá určeného odborného zástupcu, odborný zástupca fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu na základe povolenia alebo registrácie, osoba s priamou zodpovednosťou, ak pracuje s vysokoaktívnym žiaričom na dočasnom pracovisku.

K § 45 Ustanovujú sa podmienky na uznávanie odbornej spôsobilosti v oblasti radiačnej ochrany.

 

K § 46

Ustanovenie upravuje zriadenie skúšobnej komisie na preskúšanie a uznávanie odbornej spôsobilosti v oblasti radiačnej ochrany a hodnotenie žiadateľa o uznanie odbornej spôsobilosti.

 

 K § 47

Ustanovujú sa podmienky na uznanie a požiadavky na overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie funkcie odborného zástupcu a podmienky za akých je možné upustiť od požiadavky na vykonanie skúšky.  Úrad verejného zdravotníctva môže od požiadavky na vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou upustiť, ak žiadateľ o uznanie odbornej spôsobilosti predloží doklad o absolvovaní odbornej prípravy v inom členskom štáte Európskej únie alebo doklad o odbornej spôsobilosti vydaný príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie, a ak príslušný orgán radiačnej ochrany po preskúmaní obsahu a rozsahu získaných teoretických a praktických vedomostí zistí, že zodpovedá požiadavkám na odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona. Úrad verejného zdravotníctva môže od požiadavky absolvovania odbornej prípravy a vykonania skúšky pred skúšobnou komisiou upustiť aj vtedy, ak žiadateľ o uznanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie funkcie odborného zástupcu pre registrovanú činnosť predloží doklad o absolvovaní odbornej prípravy absolvovanej po 6. februári 2018.

 

K § 48

Ustanovujú sa podmienky na uznanie odbornej spôsobilosti v oblasti radiačnej ochrany získanej v cudzine.

 

K § 49

Ustanovujú sa podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti po absolvovaní skúšky aj podmienky na vydanie osvedčenia bez absolvovania skúšky, ak skúšobná komisia na základe posúdenia predložených dokladov uzná, že žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti získal teoretické aj praktické vedomostí v rozsahu požadovanom na vykonávanie funkcie odborného zástupcu, ďalej sa ustanovuje doba platnosti, podmienka absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy v oblasti radiačnej ochrany, okolnosti, za ktorých orgán radiačnej ochrany osvedčenie odoberie, alebo kedy nariadi preskúšanie.

 

K § 50

Ustanovujú sa podmienky na absolvovanie odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy v oblasti radiačnej ochrany na vykonávanie funkcie osoby s priamou zodpovednosťou.

 

K § 51

Ustanovuje sa odborne spôsobilá osoba – expert na radiačnú ochranu, ako fyzická osoba s odbornými znalosťami a skúsenosťami potrebnými na poskytovanie poradenstva v oblasti radiačnej ochrany zameraného na zabezpečenie účinnej ochrany osôb. Expertom na radiačnú ochranu môže byť aj právnická osoba. Na uznanie odbornej spôsobilosti experta na radiačnú ochranu Úrad verejného zdravotníctva vymenuje komisiu s účasťou nezávislých odborníkov. Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, môže zmluvne zabezpečiť plnenie konkrétnych úloh súvisiacich s radiačnou ochranou pracovníkov alebo obyvateľov prostredníctvom experta na radiačnú ochranu. Expert na radiačnú ochranu s príslušnou odbornou spôsobilosťou môže poskytovať poradenstvo aj v oblasti zabezpečenia radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení.

 

K § 52

Upravuje sa uznávanie oprávnení experta na radiačnú ochranu získaných v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii.

 

K § 53 a 54

Ustanovuje sa rozsah  odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy v radiačnej ochrane a podmienky na jej vykonávanie. Cieľom odbornej prípravy je, aby pracovníci zodpovední za zabezpečenie radiačnej ochrany získali dostatočné znalosti o právnych predpisoch, o vlastnostiach a škodlivých účinkoch ionizujúceho žiarenia, o spôsoboch ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, o základných princípoch, zásadách a postupoch radiačnej ochrany, o organizácii práce a požiadavkách na vedenie dokumentácie.

 

K § 55

            Ustanovenie ukladá prevádzkovateľovi povinnosť vykonať na pracovisku opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov primerané druhu a charakteru používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti rizika možného poškodenia zdravia spôsobeného ožiarením. Ustanovujú sa požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu.

 

K § 56

Ustanovenie požaduje, aby prevádzkovateľ zabezpečil sústavný dozor nad radiačnou ochranou v rozsahu zodpovedajúcom zdrojom ionizujúceho žiarenia, ktoré používa na pracovisku, spôsobu ich používania, výške možného ožiarenia pracovníkov pri bežných pracovných podmienkach a pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky a s uvážením rizika vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; sústavný dozor nad radiačnou ochranou na pracovisku zabezpečuje odborný zástupca alebo osoba s priamou zodpovednosťou. Ustanovenie ďalej uvádza požiadavky na odborného zástupcu, požiadavku na vymenovanie viacerých osôb s priamou zodpovednosťou, ak ide o viacsmennú prevádzku alebo oddelené vykonávanie činností.

 

K § 57

Upravuje sa kategorizácia pracovníkov, rovnakým spôsobom ako v doteraz platných právnych predpisoch, definujú sa povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti so zaraďovaním pracovníkov do kategórií A alebo do kategórie B.

 

K § 58

Ustanovujú sa pracovné podmienky na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu pre žiakov a študentov vo veku od 16 do 18 rokov na pracovisku v rámci prípravy na budúce povolanie a súvisiace povinnosti prevádzkovateľa pracoviska, ktorý je povinný zabezpečiť ich radiačnú ochranu v rozsahu ako pre pracovníkov kategórie B a vymedzujú sa činnosti, ktoré žiaci a študenti vykonávať nesmú  - zakazuje ich zaradenie sa na výkon pracovnej činnosti, ktorú môžu vykonávať len pracovníci kategórie A.

 

K § 59

Vymedzujú sa opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a podmienky na vymedzovanie ochranných pásiem na základe odhadu veľkosti a charakteru možného ohrozenia zdravia pracovníkov pri vykonávaní ich bežnej pracovnej činnosti, očakávaných ročných dávok a pravdepodobnosti a veľkosti potenciálneho ožiarenia. 

 

K § 60 až 62

Definujú sa ochranné pásma - sledované pásmo, kontrolované pásmo, pásmo s obmedzeným prístupom a vymedzujú sa požiadavky pre jednotlivé pásma a povinnosti prevádzkovateľa súvisiace s  prevádzkou v nich. Ďalej sa ustanovujú podmienky na pobyt v nich, a podmienky pre vstup osôb.

 

K § 63

Ustanovujú sa podmienky na výkon činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia na dočasnom pracovisku a požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany obyvateľov, pracovníkov a okolia dočasného pracoviska a vymedzujú sa ochranné pásma tak, aby sa zamedzil prístup nepovolaných osôb.

 

K § 64

Definuje sa osobné monitorovanie pracovníka alebo externého pracovníka a ustanovujú sa podmienky na jeho vykonávanie  dozimetrickou službou. Upravujú sa povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti s monitorovaním. Ďalej sa upravuje spôsob evidencie osobných dávok pracovníkov a rozsah a dobu uchovávania údajov v centrálnom registri dávok. Ustanovujú sa požiadavky na sprístupňovanie osobných záznamov pracovníkovi, prevádzkovateľovi, príslušným orgánom, lekárom a pracovným zdravotným službám. Určujú sa podmienky na poskytovanie výsledkov osobného monitorovania, ak ide o núdzovú situáciu alebo havarijnú situáciu.  Ustanovujú sa požiadavky na oznamovanie výsledkov osobného monitorovania do centrálneho registra pre pracovníkov, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

 

K § 65

Upravuje osobné monitorovanie  pri havarijnom ožiarení a požaduje, aby na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorom nemožno vylúčiť radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu, prevádzkovateľ zabezpečil okrem osobných dozimetrov pracovníkov aj monitorovanie prostredníctvom operatívnych priamo odčítateľných dozimetrov, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne dávok a dávkových príkonov. Splnenie tejto požiadavky významne zvyšuje úroveň radiačnej ochrany pracovníkov.

 

K § 66

Upravuje požiadavky na dozimetrickú službu a jej povinnosti, ktorých plnenie má zaručiť kvalitu poskytovanej služby a hodnoverné výsledky osobnej dozimetrie pracovníkov.

 

K § 67

Ustanovuje požiadavky na evidenciu a uchovávanie osobných dávok. Informácie týkajúce sa ožiarenia pracovníkov sú v tejto súvislosti osobitnou kategóriou, pretože z dôvodu ochrany ich zdravia pre nich vyžaduje osobitný režim aj smernica. Je preto nevyhnutné (aj z hľadiska správnej transpozície) uchovávať tieto informácie po dobu, keď osoba, ktorej sa údaje týkajú, dosiahne vek 75 rokov, najmenej však po dobu 30 rokov po ukončení práce, počas ktorej bol vystavený profesijnému ožiareniu. Zdravotné následky práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa môžu prejaviť až po skončení aktívnej práce. 

 

K § 68

Ustanovuje sa rozsah činnosti centrálneho registra dávok, ktorý vedie záznamy o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie A,  môže viesť aj záznamy o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie B, ak sú údaje k dispozícii a uchováva ich do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov. Osobné dávky pracovníka prijaté pri výnimočnom ožiarení a pri havarijnom ožiarení eviduje centrálny register dávok osobitne od osobných dávok pracovníka prijatých pri bežnej pracovnej činnosti.

 

K § 69

Definujú sa povinnosti zamestnávateľa a dozimetrickej služby oznamovať do centrálneho registra dávok predpísané údaje. Upravuje sa spôsob evidencie a podmienky uchovávania osobných dávok pracovníkov a rozsah a dobu uchovávania údajov v centrálnom registri dávok. Ustanovujú sa požiadavky na sprístupňovanie osobných záznamov pracovníkovi, prevádzkovateľovi, príslušným orgánom, lekárom a pracovným zdravotným službám. Určujú sa podmienky na poskytovanie výsledkov osobného monitorovania pri havarijnom ožiarení.  Ustanovujú sa požiadavky na oznamovanie výsledkov osobného monitorovania do centrálneho registra dávok pre pracovníkov, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

 

K § 70

Ustanovuje sa systém požiadaviek a podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti externým pracovníkom v kontrolovanom pásme alebo v sledovanom pásme zriadenom prevádzkovateľom, ktorý nie je jeho zamestnávateľom. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť externému pracovníkovi kategórie A pri výkone pracovnej činnosti v kontrolovanom pásme radiačnú ochranu na rovnakej úrovni ako vlastným pracovníkom.

 

K § 71

Na zdravotný dohľad sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upresnené o ochranu pred ionizujúcim žiarením v § 72.

 

K § 72

Ustanovenie upravuje požiadavky na zdravotnú spôsobilosť pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu a povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky pre pracovníkov kategórie A a to aj po skončení pracovného vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Ustanovuje, kedy sa lekárske preventívne prehliadky v súvislosti s vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu vykonávajú. Po skončení pracovného vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu sa lekárske preventívne prehliadky vykonávajú raz za tri roky, pracovník musí sám požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky  dôvodu, že - napríklad zmenil bydlisko, jeho bývalý zamestnávateľ nemôže zabezpečiť jeho lekársku preventívnu prehliadku bez vedomosti o tejto zmene. Pracovník musí byť o tomto svojom práve informovaný a požiadať o vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky svojho bývalého zamestnávateľa.

 

K § 73 až 75

Ustanovenia upravujú zdravotný dohľad a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, lekársky posudok, požiadavku na zaradenie výsledkov osobného monitorovania do zdravotnej dokumentácie pracovníka a požiadavky na osobitný zdravotný dohľad. 

 

K § 76

Ustanovujú sa požiadavky na navrhovanie a vybudovanie pracoviska, kde sa bude vykonávať činnosť so zdrojom ionizujúceho žiarenia a podmienky na jeho uvedenie do prevádzky, s cieľom umožniť bezpečné používanie zdroja žiarenia a zabezpečiť dostatočnú radiačnú ochranu pracovníkov, iných zamestnancov a ďalších osôb na pracovisku a v jeho okolí.

 

K § 77 až 80

Ustanovujú sa základné a osobitné podmienky na používanie uzavretých žiaričov a vysokoaktívnych žiaričov. Vysokoaktívne žiariče sú podmnožinou uzavretých žiaričov, na ktorú sú kladené zvýšené nároky počas ich životného cyklu z hľadiska ich "vysokej aktivity" a teda možného zneužitia. V záujme predchádzania zneužitiu týchto potenciálne nebezpečnejších zdrojov ionizujúceho žiarenia je potrebné zabezpečiť nie len ich správne označenie, ale aj správnu sprievodnú dokumentáciu, školenie personálu a všeobecné poučenie. 

 

K § 81 a 82

Ustanovujú sa základné a osobitné podmienky na používanie otvorených žiaričov.

 

K § 83

Ustanovujú sa požiadavky na rozsah evidencie o zdrojoch ionizujúceho žiarenia na pracovisku.

 

K § 84

Definuje sa povinnosť zaistiť bezpečnosť rádioaktívnych žiaričov, čo sa vzťahuje aj na zariadenie, ktoré obsahuje uzavretý žiarič. Zaistenie bezpečnosti patrí k systémom, ktoré majú zabezpečiť ochranu verejného záujmu. Účelom zaistenia bezpečnosti je zabrániť zneužitiu rádioaktívnych žiaričov spôsobom, ktorý poškodzuje zámerne ľudské zdravie, životy, životné prostredie alebo spoločenský poriadok alebo zabrániť inému protiprávnemu konaniu,  ako je vývoj a výroba výbušných jadrových zariadení alebo sabotáž. V medzinárodnoprávnej oblasti sa na túto oblasť vzťahuje Dohovor o fyzickej ochrane alebo odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, najmä jej dokument "Code of Conduct. Zaistenie bezpečnosti sa definuje ako systém technických a organizačných opatrení zabraňujúcich neoprávneným činnostiam a prístupu osôb akokoľvek manipulujúcich s rádioaktívnym žiaričom.

V oblasti zaistenia bezpečnosti, ktorá zahŕňa ochranu rádioaktívneho žiariča pred krádežou, stratou, poškodením, zničením alebo neoprávnenej manipulácii, neoprávneným používaním inou osobou, sa uplatňuje odstupňovaný prístup a prísnejšie požiadavky sa vzťahujú na také rádioaktívne žiariče, ktoré sú potenciálne viac nebezpečné a náchylné na zneužitie. V záujme predchádzania ich zneužitiu navrhovaná právna úprava kladie dôraz na prevenciu, založenú na informovanosti pracovníkov a vytvorenie systému prekážok pri odbere, skladovaní, používaní, po ukončení používania až do  ich odovzdania.

 

K § 85

Ustanovujú sa osvedčené a v praxi overené požiadavky na skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia, na spôsobilosť osôb, ktoré ich môžu vykonávať, technické vybavenie a spôsob odovzdávania výsledkov.

 

K § 86 a 87

Ustanovujú sa požiadavky na monitorovanie a vypracovanie monitorovacieho plánu. Určuje sa spôsob  hodnotenia veličín používaných pri monitorovaní. Definujú sa požiadavky monitorovania  pri jednotlivých činnostiach vedúcich k ožiareniu vrátane požiadaviek na osobné monitorovanie. Určuje sa spôsob  hodnotenia veličín používaných pri monitorovaní. Definujú sa podmienky na monitorovanie okolia a na vypúšťanie rádioaktívnych látok.

 

K § 88 až 91

Ustanovujú sa úrovne obsahu rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádionuklidu alebo rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, kritériá na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a podmienky na uvoľňovanie. Pri uvádzaní rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia sa musia voliť také spôsoby, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľstva a prírodného prostredia, aby v životnom prostredí nedošlo k ich koncentrácii na také úrovne, ktoré by spôsobovali neodôvodnené ožiarenie. Definujú sa rôzne postupy uvoľňovania a postupy na preukazovanie dodržania uvoľňovacích úrovní, dôsledne sa vyžaduje sa optimalizácia. Ustanovujú sa požiadavky na vedenie evidencie. Prevádzkovateľ pracoviska, ktorý vypúšťa rádioaktívne látky do životného prostredia, je povinný predložiť úradu verejného zdravotníctva alebo príslušnému regionálnemu úradu ročnú bilanciu rádioaktívnych látok vypustených do životného prostredia z pracoviska za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka.

 

K § 92

Ustanovujú sa podmienky na vynášanie drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení alebo prístrojov, dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na ich ďalšie neobmedzené  používanie mimo kontrolovaného pásma.

 

K § 93

Ustanovuje podmienky uvoľňovania rádioaktívnej látky z pracoviska s možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.

 

K § 94 až 96

Ustanovujú sa požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom vrátane zberu, triedenia, skladovania, spracovania, úpravy na uloženie a ukladania, pri nakladaní s rádioaktívnymi rezíduami a pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom z jadrového zariadenia a s vyhoretým jadrovým palivom  a povinnosti držiteľov povolenia pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom, jeho zhromažďovaní, spracovaní, skladovaní a požiadavky na vedenie evidencie. Bilanciu vyprodukovaného, skladovaného a odstráneného inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu za kalendárny rok držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorý produkuje alebo skladuje inštitucionálny rádioaktívny odpad, oznamuje do 31. marca nasledujúceho roku príslušnému orgánu radiačnej ochrany.

 

K § 97

Upravuje sa nakladanie s  opustenými žiaričmi a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a ukladá sa všeobecná povinnosť aby každý, kto zistí, nájde alebo má na základe označenia alebo iných znakov podozrenie, že našiel opustený žiarič, nemanipuluje s ním ani sa inak nevystavuje zbytočnému riziku ožiarenia a nález musí bezodkladne oznámiť príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti a Policajnému zboru.   Cieľom úpravy je znížiť pravdepodobnosť ožiarenia obyvateľov. Opustené žiariče sa likvidujú na náklady štátu.

 

K § 98

Ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa zariadenia určeného na zhromažďovanie, spracovanie a tavenie kovového šrotu prijať opatrenia na vyhľadávanie opustených žiaričov a oznámiť príslušnému regionálnemu úradu  bezodkladne roztavenie, podozrenie na roztavenie alebo inú metalurgickú operáciu s opusteným žiaričom. Kontaminované materiály sa medzi železným šrotom neustále objavujú a predstavujú riziko ožiarenia pre pracovníkov zberní. Prevádzkovateľ ich musí informovať o účinkoch ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus, poučiť o tom, ako opustený žiarič vizuálne rozpoznať a poučiť ich o opatreniach a postupoch pri nájdení opusteného žiariča alebo pri vzniku podozrenia na jeho prítomnosť.

 

K § 99 a 100

Ustanovenia upravujú riešenie mimoriadnych situácií spôsobených opustenými žiaričmi alebo rádioaktívne kontaminovanými materiálmi, definujú postupy na zabezpečenie radiačnej ochrany a zber, nakladanie, kontrolu a uloženie opustených rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívne kontaminovaných materiálov neznámeho pôvodu a finančné zabezpečenie nakladania s nimi.

 

K § 101

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa zariadenia alebo systému na detekciu ionizujúceho žiarenia v rámci kontroly kovových vstupných surovín na výrobu aby pracovníkov, ktorí by mohli byť vystavení ionizujúcemu žiareniu, informoval o účinkoch ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus, poučil o opatreniach a postupoch pri vzniku podozrenia na prítomnosť rádioaktívneho materiálu a pravidelne školil o týchto skutočnostiach.

 

K § 102

Ustanovujú sa pojmy radiačná udalosť, radiačná nehoda, radiačná havária a novým pojmom je významná udalosť. Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa pri významnej udalosti, vykonať opatrenia na zamedzenie jej ďalšieho rozvoja a  na odstránenie jej následkov, vyhodnotiť ožiarenie a rádioaktívnu kontamináciu osôb, vyšetriť príčiny radiačnej udalosti alebo neplánovaného ožiarenia, zistiť okolnosti a dôsledky radiačnej udalosti alebo neplánovaného ožiarenia a prijať opatrenia na zamedzenie ich opakovania. Ustanovenie vymedzuje, aké typy radiačnej mimoriadnej udalosti môžu zapríčiniť núdzovú situáciu ožiarenia – radiačná nehoda, radiačná havária, ak je obyvateľstvo ožiarené alebo môže byť ožiarené na úrovni, ktorá vyžaduje prijatie opatrení v dôsledku nelegálneho použitia zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo teroristického činu alebo zlovoľného použitia zdroja ionizujúceho žiarenia, alebo ak hrozí, že obyvateľstvo bude ožiarené na úrovni, ktorá vyžaduje vykonanie ochranných opatrení v dôsledku radiačnej havárie, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky (udalosť  s medzinárodným dosahom).

 

K § 103 až 105

Ustanovujú sa podmienky prepravy rádioaktívnych látok. Prepravcom je držiteľ povolenia na prepravu alebo osoba uvedená ako odosielateľ v prepravných dokladoch, teda každý, kto rádioaktívne látky prepravuje. Povinnosti prepravcov vyplývajú z toho, že preprava môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany a väčšinou prebieha vo verejnom priestore. Tým sa táto činnosť stáva predmetom dohľadu štátu z hľadiska verejného záujmu. Na zabezpečenie prehľadu o prepravách rádioaktívnych látok  po území Slovenskej republiky sa ustanovuje povinnosť dopravcovi oznamovať príslušnému orgánu radiačnej ochrany vopred podrobné údaje o preprave, jej trasu a časový harmonogram. Ustanovujú sa požiadavky na ochranu zdravia osôb pri preprave, podmienky pre dopravné prostriedky, najvyššie prípustné hodnoty dávkového príkonu na vonkajšom povrchu zásielky a vozidla a požiadavky na prepravnú dokumentáciu a havarijný plán. Podmienky prepravy boli aj v platnej legislatíve porovnateľne prísne, zásielky sa prepravujú v súlade s ADR (Medzinárodným dohovorom o preprave nebezpečných vecí).

 

K § 106

Na účel evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia vedie úrad verejného zdravotníctva centrálny register zdrojov, ktorý obsahuje evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorých používanie bolo povolené, registrované alebo oznámené. Vymedzuje pôsobnosť centrálneho registra zdrojov a ustanovuje lehoty na uchovávanie záznamov o zdrojoch ionizujúceho žiarenia v centrálnom registri zdrojov po ich vyradení z prevádzky alebo likvidácii

Ustanovuje, za akých podmienok centrálny register zdrojov uchováva záznamy o zdrojoch ionizujúceho žiarenia po vyradení zdroja žiarenia z prevádzky alebo jeho likvidácii.

Ustanovujú sa povinnosti pre distribútorov a prevádzkovateľov hlásiť nadobudnutie, stratu, krádež, odovzdanie na likvidáciu. Centrálny register zdrojov umožňuje sledovať zdroje žiarenia počas celej doby životnosti v súlade požiadavkami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

 

K § 107

Taxatívne vymenúva osoby, ktoré majú povinnosť oznamovať do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia dovoz, distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia,  nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho odovzdanie, ukončenie činnosti, stratu zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho krádež alebo zničenie a ustanovuje lehoty na oznámenie.

 

K § 108

Všeobecné ustanovenia o vykonávaní lekárskeho ožiarenia, ktoré upravuje osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 576/2004 Z. z. zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť pre príslušný orgán radiačnej ochrany, aby oznámil Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky alebo samosprávnemu kraju, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, nemá odborného zástupcu alebo nespĺňa  požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany.

 

K § 109

Vymedzuje, kedy je lekárske ožiarenie optimalizované, ustanovuje povinnosť dodržiavať diagnostické referenčné úrovne a zakazuje vykonať lekárske ožiarenie, ak nie je odôvodnené a optimalizované. Optimalizácia sa pri medicínskom ožiarení uplatňuje udržiavaním výšky dávok na takej nízkej úrovni, ktorá je rozumne dosiahnuteľná, pri získaní požadovaných diagnostických informácií a zohľadnení ekonomických a sociálnych faktorov.

 

K § 110

Ustanovuje požiadavky na optimalizáciu pri biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením.

 

K § 111

Na zabezpečenie radiačnej ochrany sa pre osoby, ktoré sprevádzajú alebo opatrujú pacienta vystaveného lekárskemu ožiareniu alebo pacienta, ktorý bol po aplikácii rádioaktívnych látok prepustený zo zdravotníckeho zariadenia ustanovuje zákon medzné dávky. Požaduje sa, aby bol po aplikácii rádioaktívnej látky bol pacient alebo jeho zákonný zástupca vybavený písomnými pokynmi pre osoby, ktoré ho sprevádzajú alebo opatrujú o osobitnom režime bezpečného správania a o riziku ožiarenia.

 

K § 112 a 113

Vymedzuje sa pôsobnosť zdravotníckeho pracovníka - klinického fyzika pri zabezpečovaní radiačnej ochrany. Ustanovenie podrobne špecifikuje rozsah kompetencií klinického fyzika ako experta na medicínsku fyziku a vymedzuje oblasti, v ktorých by mal byť schopný prevádzkovateľovi poskytovať odborné poradenstvo a zabezpečovať plnenie povinností ustanovených platnými predpismi. Ďalej sa ustanovujú požiadavky na minimálny počet klinických fyzikov na jednotlivých špecializovaných pracoviskách, na ktorých sa vykonáva lekárske ožiarenie.

 

K § 114

Vymedzujú sa povinnosti prevádzkovateľa v oblasti zabezpečenia radiačnej ochrany pri vykonávaní diagnostických postupov alebo terapeutických rádiologických postupov, používania rádiologických prístrojov a ich príslušenstva, zobrazovacích zariadení, zariadení na spracovanie filmového materiálu, vykonávania skúšok dlhodobej stability, kontrol prevádzkovej bezpečnosti a vedenia záznamov o ich výsledkoch.

Osobitne sa zdôrazňuje zabezpečenie kvality a kontrola kvality pri vykonávaní rádiologických vyšetrení detí, pri vyšetreniach osôb v súvislosti s preventívnymi zdravotnými programami  a pri vyšetreniach spojených s vysokými dávkami pacientov.     

 

K § 115

Ustanovujú sa požiadavky na rádiologické prístroje z hľadiska radiačnej ochrany. S cieľom zamedziť používaniu zastaranej techniky, ktorej používanie predstavuje pre pacienta neodôvodnené ožiarenie, taxatívne vymenúva prístroje, ktoré je zakázané používať. Definuje  okruh prístrojov, ktoré sa na zdravotnícke rádiologické pracovisko zakazuje inštalovať a uvádzať do prevádzky. Ustanovenie vymedzuje podmienky na používanie rádiologických prístrojov, zakazuje používať také, ktoré nemajú platnú skúšku stability. Podrobne sa vymedzujú technické požiadavky na niektoré prístroje a zakazuje sa inštalovať ako nové prístroje na pracovisko celá škála zastaraných typov rádiologických prístrojov. Na určité typy prístrojov kladie prísnejšie podmienky, požaduje sa doplnenie vybavenia prídavnými zariadeniami a podobne. Plnenie požiadaviek predmetného  ustanovenia bude prínosom a prispeje k zníženiu radiačnej záťaže obyvateľov.

 

K § 116

Ustanovením sa upravujú všeobecné požiadavky na lekárske rádiologické pracoviská, upravuje sa povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkuje lekárske rádiologické pracovisko zabezpečiť, ho vhodnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Ustanovujú sa špecifické požiadavky na pracoviská nukleárnej medicíny na diagnostiku a liečbu rádioaktívnymi látkami a na lekárske rádiologické pracoviská na diagnostiku a liečbu.

 

K § 117

Diagnostická aplikácia alebo terapeutická aplikácia rádioaktívnych látok pacientom sa môže vykonávať v zdravotníckom zariadení. Vymedzujú sa podmienky, za ktorých môže byť pacient po diagnostickej alebo terapeutickej aplikácii rádioaktívnych látok  prepustený zo zdravotníckeho zariadenia.

 

K § 118

Ustanovujú sa osobitné povinnosti prevádzkovateľa rádiologického zariadenia s cieľom  znížiť pravdepodobnosť vzniku a rozsahu havarijného ožiarenia alebo neplánovaného lekárskeho ožiarenia pacientov. Ustanovujú sa postupy, keď nastane klinicky závažné havarijné alebo neplánované ožiarenie pacienta. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prijať také opatrenia, aby čo najviac znížil havarijné ožiarenie alebo neplánované lekárske ožiarenie a pravdepodobnosť ich vzniku u osôb vystavenej lekárskemu ožiareniu; opatrenia sa musia zamerať na prevenciu vzniku radiačnej mimoriadnej udalosti, ľudských chýb alebo zlyhaní zdravotníckych pracovníkov alebo technických porúch používaných zariadení na lekárske ožiarenie.

 

K § 119

Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, sa ustanovuje povinnosť viesť záznamy o individuálnych dávkach pacientov pri lekárskom ožiarení, poskytovať ich úradu verejného zdravotníctva, ktorý uvedené údaje v päťročných intervaloch vyhodnocuje. Zdravotným poisťovniam sa ustanovuje povinnosť poskytnúť úradu verejného zdravotníctva údaje o počte vykonaných rádiologických vyšetrení, elektronickou formou. Údaje slúžia na stanovenia distribúcie dávok obyvateľov z lekárskeho ožiarenia a hodnotenie radiačnej záťaže obyvateľa.

 

K § 120

Ustanovuje sa, že nelekárske ožiarenie musí byť vopred odôvodnené, nakoľko osoba vystavená takémuto ožiareniu z neho nemá priamy zdravotný prospech. Vymedzujú sa druhy nelekárskeho ožiarenia na ožiarenie vykonané rádiologickým prístrojom v zdravotníckom zariadení, ale nie na diagnostický alebo liečebný účel, ale napríklad na imigračné účely, na posúdenie zdravotného stavu na účel zamestnania, ktoré nie je súčasťou lekárskych preventívnych prehliadok vykonávaných pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu, na hodnotenia fyzického vývoja detí a dospievajúcej mládeže na účel ich športovej, tanečnej alebo inej podobnej kariéry, na posúdenia veku, alebo na identifikáciu predmetov skrytých v ľudskom tele. Nelekárske ožiarenie iným zdrojom ionizujúceho žiarenia ako zdravotníckym röntgenovým prístrojom a sa vykonáva mimo zdravotníckeho zariadenia, najmä na účel identifikácie vecí skrytých v ľudskom tele alebo na ňom upevnených, detekcie zbraní a nebezpečných predmetov, detekciu skrytých osôb v rámci kontroly nákladu a na bezpečnostné a právne účely.

 

K § 121

Ustanovujú sa podmienky na vykonávanie nelekárskeho ožiarenia v zdravotníckom zariadení a upravuje sa kompetencia takéto ožiarenie indikovať, ktorú majú ak ide o ožiarenie na účel identifikácie vecí skrytých v ľudskom tele alebo na ňom upevnených okrem lekára aj orgány činné v trestnom konaní; požiadavka sa musí odôvodniť.

 

K § 122

Určujú sa podmienky, za ktorých možno nelekárske ožiarenie vykonávať mimo rádiologického pracoviska, ak sa pri ňom nepoužívajú rádiologické prístroje, ale iné špecifické zdroje žiarenia, nevykonávajú ho kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci a výsledné zobrazenie nehodnotí lekár.

 

 

 

K § 123

Ustanovenie transponuje požiadavku zo smernice zahrnúť medzi pracoviská s možným ožiarením z radónu aj pracoviská umiestnené v prvom nadzemnom podlaží a v podzemnom podlaží budov. Vymedzuje sa pojem pracovisko s  možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením taxatívnym vymenovaním činností, ktoré môžu zvýšené ožiarenie spôsobovať.

Vymedzuje sa pojem pracovisko s  možným zvýšeným ožiarením z radónu taxatívnym vymenovaním priestorov, v ktorých sa radón môže vo zvýšenej miere vyskytovať.

Vyhláška č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov ustanovila po prvýkrát v právnych predpisoch Slovenskej republiky požiadavku neprekročenia hmotnostnej aktivity Ra-226 120 Bq/kg pre stavebné materiály, ktoré možno používať v stavbách s miestnosťami určenými na bývanie alebo pobyt osôb. Od nadobudnutia účinnosti citovanej vyhlášky sú všetky stavebné výrobky v Slovenskej republike kontrolované na obsah prírodných rádionuklidov. Z  uvedeného dôvodu sa na prevádzkovateľa pracoviska v prvom nadzemnom podlaží budovy postavenej po 26. júni 1992, podpivničenej v celom pôdoryse pracoviska a zabezpečenej proti prenikaniu vzduchu z podzemného podlažia, povinnosť zabezpečiť meranie na účel stanovenia efektívnej dávky pracovníka nevzťahuje.

 

K § 124 a 125

Medzi plánované situácie ožiarenia je zaradené vykonávanie činností na pracovisku, na ktorom ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením je alebo môže byť zvýšené. Z platnej právnej úpravy sa zachováva povinnosť informovať pracovníka takéhoto pracoviska o opatreniach, ktoré boli vykonané na zníženie ožiarenia.

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe na pracoviskách s  možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením, zabezpečiť meranie, stanovenie efektívnej dávky a optimalizáciu sa vytvárajú podmienky na  zabezpečenie ochrany zdravia, ak je na pracovisku prekročená medzná dávka 6 mSv za kalendárny rok počas pobytu pracovníka na pracovisku aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

 

K § 126

Pracovisko, ktorým je paluba lietadla, je zaradené medzi existujúce situácie ožiarenia v súlade s odporúčaním Medzinárodnej komisie pre radiačnú ochranu ICRP 132. Ustanovuje sa referenčná úroveň pre ožiarenie pracovníka na takomto pracovisku.

 

K § 127 a 128

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľov pracovísk situovaných v prvom nadzemnom a v podzemnom podlaží budov vykonávať merania a prijímať opatrenia v závislosti na ich výsledkoch, ak sa nachádzajú na vymedzených „územiach so zvýšeným výskytom radónu“. Úprava vymedzuje pracoviská, ktoré nemajú povinnosť  zabezpečiť meranie na účel stanovenia efektívnej dávky pracovníka ako pracoviská v prvom nadzemnom podlaží budovy, ktoré od povrchu zeme oddeľuje vrstva voľne prúdiaceho vzduchu, a v prvom nadzemnom podlaží budovy postavenej po 26. júni 1992, podpivničenej v celom pôdoryse pracoviska a zabezpečenej proti prenikaniu vzduchu z podzemného podlažia. Od uvedeného dátumu sa zaviedla povinnosť kontroly distribuovaného stavebného materiálu z hľadiska radiačnej ochrany.

 

K § 129

Ustanovuje sa v súlade so smernicou povinnosť pre osoby, ktoré projektujú pracovisko, stavajú pracovisko, projektujú stavebné úpravy alebo vykonávajú stavebné úpravy pracoviska na „území so zvýšeným výskytom radónu“ vykonať také opatrenia, aby počas pobytu pracovníka na pracovisku objemová aktivita radónu vo vnútornom ovzduší neprekračovala referenčnú úroveň. Cieľom je zabezpečiť zdravé pracovné podmienky pracovníkom. Dôvodom odkladu účinnosti ustanovenia na 1. januára 2024 je, že Slovenská republika nemá definované „územia so zvýšeným výskytom radónu“, ktoré sú určené na základe meraní radónu vo vnútornom ovzduší budov pomocou štatisticky relevantného prieskumu. Slovenská republika musí podľa článku 54 smernice určiť „územie so zvýšeným výskytom radónu.“ Povinnosť  zabezpečiť meranie na účel stanovenia efektívnej dávky pracovníka ako pracoviská v prvom nadzemnom podlaží budovy, ktoré od povrchu zeme oddeľuje vrstva voľne prúdiaceho vzduchu, a v prvom nadzemnom podlaží sa nevzťahuje na budovy postavené po 26. júni 1992, podpivničené v celom pôdoryse pracoviska a zabezpečené proti prenikaniu vzduchu z podzemného podlažia.

 

K § 130 až  132

Definuje sa, akú budovu považujeme za budovu s možným zvýšeným výskytom radónu. Neustanovuje sa odklad účinnosti pre povinnosť vykonať úpravy, aby objemová aktivita radónu neprekračovala referenčnú úroveň pre každého, kto projektuje alebo stavia bytovú budovu na predaj a prenájom a nebytové budovy na poskytovanie služieb.

 

K § 133

Ustanovenie ukladá povinnosť vlastníkovi budovy situovanej na území so zvýšeným výskytom radónu vykonať nápravné opatrenia na zníženie objemovej aktivity radónu pod referenčnú úroveň najneskôr do jedného roka.

 

K § 134

Ustanovuje sa povinnosť vlastníkom budov situovaných na území s možným zvýšeným výskytom radónu vykonávať nápravné opatrenia na zníženie ožiarenia z radónu a žiarenia gama.

 

K § 135

Vymedzuje sa rozsah národného akčného radónového plánu.

Národný akčný radónový plán sa zameriava na znižovanie rizika vzniku rakoviny pľúc v dôsledku dlhodobej expozície radónu v pobytových priestoroch, identifikáciu rizikových radónových území, usmerňovanie existujúceho ožiarenia z inhalácie a ingescie radónu a jeho dcérskych produktov vrátane preventívnych a ozdravných opatrení v súvislosti s ožiarením radónom z pôdy, stavebných materiálov alebo vody, v pobytových priestoroch a na pracoviskách, zvýšenie informovanosti o riziku, vykonanie radónového prieskumu v rodinných domoch, bytových domoch, predškolských zariadeniach, školských zariadeniach, budovách slúžiacich zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniach na poskytovanie sociálnych služieb alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V národnom akčnom radónovom pláne sa musia zohľadniť stratégie podľa prílohy č. 11.

V rámci národného akčného plánu na reguláciu ožiarenia obyvateľov z radónu sa predpokladá, že sa na informovaní a vzdelávaní verejnosti v oblasti ochrany pred ožiarením z radónu a na projektoch zameraných na vymedzenie oblastí so zvýšenou pravdepodobnosťou výskytu radónu vo vnútornom ovzduší budov, budú podieľať aj iné rezorty.

Upravuje  spoluprácu s rezortom školstva, životného prostredia a dopravy a výstavby na príprave národného akčného plánu na reguláciu ožiarenia obyvateľov z radónu a na informovaní a vzdelávaní verejnosti a odborníkov v oblasti ochrany pred ožiarením z radónu a na vývoji metód a technológie na znižovanie tohto ožiarenia.

 

K § 136

Ustanovujú sa povinnosti v oblasti radiačnej ochrany  pre fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá vyrába alebo dodáva pitnú vodu alebo dováža pitnú vodu z tretích krajín.

 

K § 137

Ustanovujú sa povinnosti v oblasti radiačnej ochrany  pre fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá vyrába alebo dodáva prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu alebo dováža prírodnú minerálnu vodu a pramenitú vodu z tretích krajín.

 

K § 138

Ustanovujú sa povinnosti v oblasti radiačnej ochrany  pri uvádzaní stavebného materiálu do obehu a pri jeho zmene, ktorá by mohla ovplyvniť obsah prírodných rádionuklidov pre fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá vyrobila na území Slovenskej republiky stavebný materiál alebo doviezla stavebný materiál  z tretích krajín. Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vyrobila stavebný materiál alebo doviezla stavebný materiál  z tretích krajín, je pred ich prvým uvedením na trh a pri každej zmene stavebného materiálu, ktorá by mohla ovplyvniť obsah prírodných rádionuklidov, povinná zabezpečiť stanovenie rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli, viesť evidenciu výsledkov stanovení rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výroby stavebného materiálu alebo uskutočnenia jeho dovozu, vykonať opatrenia na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebnom materiáli, ak je prekročená referenčná úroveň, po vykonaní opatrení opakovane zabezpečiť stanovenie rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli, oznamovať úradu verejného zdravotníctva údaje z evidencie a  výsledky stanovení rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli do jedného mesiaca od ich získania.

 

K § 139

Existujúce situácie ožiarenia neuvedené v siedmej časti a ani v § 150, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany, sa primerane usmerňujú podľa požiadaviek tohto zákona ako plánované situácie ožiarenia.

 

K § 140

Ustanovenie vymedzuje opatrenia na ochranu obyvateľov, ktoré sa musia zahrnúť do komplexného zabezpečenia radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu za bežných podmienok. Patria k nim aj opatrenia na zisťovanie a elimináciu faktorov, ktoré v priebehu vykonávania činností vedúcich k ožiareniu môžu byť príčinou rizika ožiarenia obyvateľov. Definuje sa časové obdobie, kedy sa zabezpečenie radiačnej ochrany posudzuje, je to v etape plánovania a schvaľovania, umiestnenia v území, aké podmienky sa musia zohľadniť.

 

K § 141

Ustanovuje sa, akým spôsobom sa bude odhadovať a posudzovať radiačná záťaž. Rozsah posudzovania radiačnej záťaže obyvateľov z činností vedúcich k ožiareniu je v rámci systému oznamovania, registrácie a povoľovania odstupňovaný a zodpovedá existujúcemu riziku ožiarenia.

 

K § 142

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti s povinnosťou dosiahnuť a udržiavať optimálnu úroveň radiačnej ochrany obyvateľov a životného prostredia, používať na účely sledovania úrovne radiačnej ochrany, na meranie a hodnotenie ožiarenia obyvateľstva alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia overené a schválené postupy a vhodné prístroje, overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľov a životného prostredia a používaných meradiel a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu, zabezpečiť správnosť meraní, používané meradlá pravidelne kalibrovať a overovať ich funkčnosť. Taktiež dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Ustanovenie umožňuje prevádzkovateľovi spoluprácu expertom na radiačnú ochranu.

 

K § 143

Upravuje sa odozva na núdzovú situáciu - prijatie súboru opatrení na zvládnutie následkov napríklad nelegálneho použitia zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo teroristického činu alebo zlovoľného použitia zdroja ionizujúceho žiarenia.

 

K § 144

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľovi v núdzovej situácii prispôsobiť a vykonať ochranné opatrenia vo vzťahu k zdroju ionizujúceho žiarenia, aby sa znížilo priame ožiarenie, zabránilo úniku rádionuklidov, obmedzil únik rádionuklidov, zastavil únik rádionuklidov alebo ionizujúceho žiarenia. Vo vzťahu k životnému prostrediu, aby sa znížil transfer rádioaktívnych látok k jednotlivcovi z obyvateľstva a znížilo sa tak jeho ožiarenie spôsobené rádioaktívnymi látkami dôležitými cestami ožiarenia.

 

K § 145

Ustanovujú sa referenčné úrovne pre ožiarenie osôb zasahujúcich v núdzovej situácii alebo podieľajúcich sa na záchranných prácach pri radiačnej havárii a na obnove havarovaného zariadenia. Ďalej sa ustanovujú povinnosti pre osobu vysielajúcu zasahujúcu osobu k zásahu v núdzovej situácii a opatrenia na ochranu zasahujúcich osôb. Všeobecný princíp optimalizácie radiačnej ochrany sa musí uplatniť nielen pri plánovaných situáciách ožiarenia, ale aj pri núdzovej situácii, kedy nemožno obmedziť ožiarenie limitom, pretože ten by zabránil účinnému vykonaniu zásahu.

 

K § 146

Ustanovuje podmienky na informovanie a prípravu zasahujúcich osôb, riadiacich pracovníkov a členov krízového štábu, s ktorými počíta plán odozvy na radiačnú mimoriadnu udalosť alebo núdzovú situáciu. Zamestnávateľ im musí vopred zabezpečiť pravidelné primerané a zrozumiteľné informovanie o zdravotných rizikách, ktoré môže zahŕňať ich činnosť pri radiačnej mimoriadnej udalosti alebo núdzovej situácii a o preventívnych opatreniach, ktoré je potrebné prijať; rozsah informácií musí zodpovedať možným situáciám.

.

 

K § 147

Na plnenie úloh v oblasti odozvy na radiačnú mimoriadnu udalosť alebo núdzovú situáciu príslušný orgán radiačnej ochrany musí zabezpečiť komunikačné prostriedky, dosažiteľnosť pracovníkov riadiacich odozvu, dosažiteľnosť zasahujúcich osôb, vhodné prístrojové a technické vybavenie, vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné pomôcky.

Pre pracovníkov, s ktorými počíta plán odozvy na radiačnú mimoriadnu udalosť alebo núdzovú situáciu ako s riadiacimi pracovníkmi alebo ako so zasahujúcimi osobami, alebo ktorí sú určení na zabezpečenie odozvy na nález opusteného žiariča, musí príslušný orgán radiačnej ochrany zabezpečiť sústavné vzdelávanie v danej oblasti; vzdelávanie zabezpečuje formou účasti na cvičeniach alebo odborných kurzoch.

 

K § 148

Upravujú sa požiadavky na systém riadenia odozvy na núdzovú situáciu a plány odozvy na núdzovú situáciu.

 

K § 149

Upravuje spoluprácu s členskými štátmi Európskej únie a s tretími krajinami a poskytovanie súčinnosti pri medzinárodnej kontrole monitorovania radiačnej situácie.

 

K § 150

Pri správe kontaminovanej oblasti, ktorej kontaminácia je následkom núdzovej situácie ožiarenia vrátane opatrení, ktoré umožnia bývanie a obnovu sociálnych a hospodárskych činností, sa príslušné orgány na úseku civilnej ochrany riadia stratégiou optimalizovanej radiačnej ochrany, ktorá je súčasťou plánov na ochranu obyvateľstva; kritériá a zásady pre tvorbu a aktualizáciu havarijných plánov. Požiadavky na systémy riadenia núdzovej situácie sú uvedené v prílohe č. 14.

 

K § 151

Ustanovujú sa požiadavky na uplatňovanie optimalizovanej stratégie riadenia existujúcej situácie ožiarenia, ktoré koordinuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

 

K § 152

Ustanovenie obsahuje požiadavku na optimalizáciu ožiarenia v existujúcej situácii v dôsledku rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmiva. Všeobecné kritériá na prijímanie opatrení sú uvedené v prílohe č. 12. Najvyššie prípustné úrovne rádioaktívnej kontaminácie potravín sú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise.

 

K § 153 a 154

Upravuje sa organizácia radiačnej monitorovacej siete pre potreby monitorovania radiačnej situácie a zber údajov na území Slovenskej republiky, ktorú vytvára úrad verejného zdravotníctva a  regionálne úrady verejného zdravotníctva v spolupráci s niektorými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Radiačná monitorovacia sieť zabezpečuje meranie určených veličín v určených zložkách životného prostredia v systéme meracích miest podľa časového harmonogramu, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva a príspevku k ožiareniu spôsobeného činnosťami vedúcimi k ožiareniu pri normálnej radiačnej situácii, podklady na systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva, údaje o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia potrebné na rozhodovanie o vykonaní a ukončení zásahov a opatrení na obmedzenie ožiarenia v núdzovej situácii, údaje o úrovni ožiarenia na informovanie obyvateľstva a na medzinárodnú výmenu informácií o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky.

Ďalej sa upravuje spolupráca s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pri monitorovaní radiačnej situácie, sledovaní meteorologickej situácie, prognózach jej vývoja a spôsobu šírenia uniknutých rádionuklidov pri havarijnom monitorovaní. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje činnosť vlastnej siete meracích miest príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší.

 

K § 155

Ustanovujú sa požiadavky na výkon štátneho dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Orgány radiačnej ochrany ako orgány štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany  musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Orgány radiačnej ochrany toto svoje oprávnenie vykonávajú prostredníctvom výkonu štátneho dozoru.

 

K § 156

Ustanovujú sa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny dozor. Osoba vykonávajúca štátny dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

 

K § 157

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán  radiačnej ochrany zistí porušenie povinností na radiačnej ochrany, môže uložiť tomu, u koho  takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

 

K § 158

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti radiačnou ochranou. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú  v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány radiačnej ochrany. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

 

K § 159

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty v oblasti radiačnej ochrany. Za správny delikt príslušný orgán radiačnej ochrany uloží pokutu v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Návrh zákona dáva príslušnému orgánu radiačnej ochrany, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

K § 160

Príslušným orgánom radiačnej ochrany sa umožňuje uložiť aj iné sankcie, ak protiprávnym konaním povinného subjektu vznikli vážne škody na zdraví, alebo takéto nebezpečenstvo hrozí.

 

K § 161

Ustanovenie upravuje spoločné a záverečné ustanovenia.

 

 

 

 

K § 162

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonávanie návrhu zákona.

 

K § 163

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

 

K § 164

Návrhom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a  Európskej únie uvedené v prílohe č. 15.

 

K § 165

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

 

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje definície základných fyzikálnych veličín používaných v radiačnej ochrane a zásady hodnotenia ožiarenia.

 

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje technické a organizačné požiadavky na optimalizáciu radiačnej ochrany, referenčné úrovne, medzné dávky a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany.

 

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje požiadavky na bezpečné zistenie žiaričov.

 

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje osobitné požiadavky na pracoviská s otvorenými žiaričmi.

 

K prílohe č. 5

Príloha č. 5 obsahuje kritériá na uvoľňovanie a uvoľňovacie úrovne pre obmedzené a neobmedzené uvoľňovanie, úrovne obsahu rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádionuklidu alebo rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, hodnoty aktivity, vymedzujúce od akej aktivity sa uzavretý žiarič považuje za vysokoaktívny žiarič.

 

K prílohe č. 6

Príloha č. 6 obsahuje požiadavky na dokumentáciu k žiadosti o registráciu, žiadosti o vydanie povolenia, k návrhu na vydanie posudku, súhlasu, záväzného stanoviska, požiadavky na program zabezpečenia radiačnej ochrany a na monitorovací plán.

 

K prílohe č. 7

Príloha č. 7 obsahuje štandardný záznam pre vysokoaktívny žiarič.

 

K prílohe č. 8

Príloha č. 8  upravuje obsah a rozsah údajov uvádzaných vo výpise dávok z centrálneho registra dávok.

 

 

K prílohe č. 9

Príloha č. 9 obsahuje požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia.

 

K prílohe č. 10

Príloha č. 10 obsahuje požiadavky na obsah osvedčenia uzavretého žiariča a sprievodného listu otvoreného žiariča.

 

K prílohe č. 11

Príloha č. 11 obsahuje požiadavky na národný radónový akčný plán.

 

K prílohe č. 12

Príloha č. 12 obsahuje kritériá  na ochranné opatrenia.

 

K prílohe č. 13

Príloha č. 13 obsahuje požiadavky na odbornú prípravu zasahujúcich osôb.

 

K prílohe č. 14

Príloha č. 14 obsahuje požiadavky na systémy riadenia núdzovej situácie a na postupy a opatrenia v núdzovej situácii.

 

K prílohe č. 15

Príloha č. 15 obsahuje zoznam preberaných právnych aktov zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

 

K čl. II

            Upravuje sa ustanovenie § 3 ods. 2 písm. r) v nadväznosti na návrh zákona, kde sa ustanovuje, že činnosť vedúca k ožiareniu nie je živnosťou.

 

K čl. III

 

K bodu 1

Upravuje výšku správneho poplatku za výpis osobných dávok z centrálneho registra osobných dávok.

 

K bodu 2

            Upravuje výšku správneho poplatku za úkony orgánov radiačnej ochrany v súvislosti s novo upraveným povoľovaním činností a zavedením registrácie. Zavedenie poplatku za registráciu bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, registruje sa veľký počet pracovísk. Vzhľadom na vydávanie povolení v súlade so zákonom o službách na vnútornom trhu na neurčitý čas sa zníženie správnych poplatkov za niektoré úkony pri vydávaní povolení neprejaví, nakoľko k zníženiu sa pristúpilo v  kategórii, kde už boli povolenia vydané a nové sa vydáva raz za niekoľko rokov. Zníženie niektorých správnych poplatkov realistickejšie definovalo ich výšku v porovnaní s inými spoplatnenými úkonmi príslušných orgánov radiačnej ochrany. Ďalej sa upravuje správny poplatok za vydanie rozhodnutia alebo záväzného stanoviska v oblasti radiačnej ochrany.

            Upravuje výšku správneho poplatku za uznanie odbornej spôsobilosti, vydanie osvedčenia a za vyhotovenie duplikátov.

 

 

K čl. IV

V súvislosti so zmenou kompetencie v oblasti prepravy rádioaktívneho materiálu sa upravuje znenie § 16a ods.1 písm. b) a to tak, že kompetencie na prepravu inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu prechádzajú z úradu verejného zdravotníctva na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

 

K bodu 1

V súvislosti so zmenou kompetencie v oblasti prepravy rádioaktívneho materiálu sa upravuje znenie § 16a ods.1 písm. b) a to tak, že kompetencie na prepravu inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu prechádzajú z úradu verejného zdravotníctva na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

 

K bodu 2

Predlžuje sa doba platenia príspevku na výkon štátneho dozoru pre držiteľov povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň) do prevádzky v rovnakej sadzbe ako za stavbu. Pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zákona nad  jadrovými zariadeniami v čase od začiatku uvádzania do prevádzky, cez predčasné užívanie stavby až po skúšobnú prevádzku. V tomto období musí prebehnúť séria zložitých testov, ktoré si vyžadujú náročnú technickú podporu pre povoľujúci orgán.

V zmysle atómového zákona príspevky od držiteľov povolení sú príspevkami na výkon štátneho dozoru. Z dôvodu zvýšených výdavkov na posudzovanie dokumentácie a inšpekcie súvisiace s ukončovaním výstavby a následným uvádzaním jadrového zariadenia do prevádzky sa pre povoľovací orgán navrhuje výnimka zo štandardnej sadzby príspevku na výkon štátneho dozoru Ide aj o motivačný podnet pre urýchlenie stavebnú činnosť držiteľa licencie na stavbu jadrového zariadenia, aby v čo najkratšej dobe prešiel z etapy výstavby cez etapu fyzikálneho a energetického spúšťania do etapy skúšobnej prevádzky a následne plnohodnotnej komerčnej prevádzky.

K bodu 3

Ide o zmenu hodnoty maximálnej projektovej aktivity jadrového zariadenia na skladovanie rádioaktívnych odpadov. Oproti doterajšiemu stavu sa táto prepočítava koeficientom 102 tak, aby pre držiteľa povolenia vo vzťahu k Integrálnemu skladu rádioaktívnych odpadov nešlo o príspevok likvidačný. Vypočítaná suma doteraz určeného príspevku sa vzhľadom na prepočty maximálnej projektovej aktivity skladovaných rádioaktívnych odpadov javí ako nereálna z hľadiska budúcej prevádzky Integrálneho skladu rádioaktívnych odpadov.

 

 

K čl. V

 

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 7.

 

K bodu 2

Navrhuje sa rozšírenie definície biomedicínskeho výskumu o výskum v súvislosti s lekárskym ožiarením.

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 4.

 

K bodu 4

V súvislosti s transpozíciou smernice je nevyhnutné upraviť všeobecné podmienky biomedicínskeho výskumu v súvislosti s lekárskym ožiarením. Navrhuje sa, že osoby mladšie ako 18 rokov sa môžu biomedicínskeho výskumu spojeného s  lekárskym ožiarením zúčastňovať len výnimočne, a to len vtedy, ak spôsob liečby skúmaný pri biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením môže priaznivo ovplyvniť chorobu takejto osoby a ak účasť osôb mladších ako 18 rokov schválila príslušná etická komisia. Zároveň sa navrhuje, že biomedicínskeho výskumu spojeného s lekárskym ožiarením sa nesmú zúčastniť zdravé osoby, ktoré boli v predchádzajúcich desiatich rokoch vystavené ožiareniu pri biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením, ak sa v novom biomedicínskom výskume spojenom s lekárskym ožiarením očakáva, že efektívna dávka zúčastnených dobrovoľníkov vo výskume by mohla prekročiť 10 mSv.

 

K bodu 5

V súvislosti s biomedicínskym výskumom, ktorého súčasťou je aj lekárske ožiarenie sa navrhujú ustanovenia v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia účastníkov biomedicínskeho výskumu. Navrhuje sa, že biomedicínsky výskum spojený s lekárskym ožiarením je možné vykonať len vtedy, ak veľkosť dávky ožiarenia účastníka výskumu, u ktorého sa od tohto ožiarenia neočakáva priamy prospech pre zdravie, neprekročí medzné dávky ožiarenia, veľkosť dávky ožiarenia účastníka výskumu, u ktorého sa očakáva, že bude mať pri diagnostike alebo liečbe z tohto ožiarenia prospech, je vopred stanovená lekárom alebo klinickým fyzikom a pri diagnostike sa nesmú prekročiť diagnostické referenčné úrovne. Navrhuje sa povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý má schválený biomedicínsky výskum spojený s lekárskym ožiarením, postupovať podľa štandardných postupov, ktoré má vypracované v rámci povinného systému kvality, a povinnosť bezodkladne oznámiť úrad verejného zdravotníctva prekročenie medzných dávok, ak takáto skutočnosť v priebehu biomedicínskeho výskumu spojeného s lekárskym ožiarením osôb nastane alebo takúto skutočnosť zistí.

 

K bodu 6

V súvislosti s biomedicínskym výskumom, ktorého súčasťou je aj lekárske ožiarenie sa upravuje účasť tehotnej ženy alebo dojčiacej matky. Navrhuje sa, že účastníkom biomedicínskeho výskumu, ktorého súčasť je lekárske ožiarenie, nesmú byť tehotné ženy a dojčiace matky.

 

K  bodu 7

            Navrhovanou úpravou sa ustanovuje postup pri lekárskom ožiarení. Definuje sa lekárske ožiarenie, určuje ktorý zdravotnícky pracovník je oprávnený lekárske ožiarenie indikovať, a ktorý zdravotnícky pracovník je oprávnený lekárske ožiarenie vykonávať. Indikovať lekárske ožiarenie je oprávnený výlučne lekár špecialista alebo zubný lekár. Lekárske ožiarenie je oprávnený vykonávať zubný lekár, lekár špecialista, rádiologický technik alebo klinický fyzik, ak získal potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy v radiačnej ochrane. Pre ochranu a bezpečnosť pacienta sa ustanovuje, že ošetrujúci lekár, ktorý indikuje lekárske ožiarenie je povinný každú indikáciu lekárskeho ožiarenia odôvodniť a toto odôvodnenie zaznamenať do zdravotnej dokumentácie a zároveň ho uviesť v žiadanke o vykonaní lekárskeho ožiarenia. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré je lekár, ktorý indikuje lekárske ožiarenie povinný zohľadniť pri každej indikácii u každého pacienta.

 

            Určuje sa povinnosť ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý lekárske ožiarenie vykonáva, pred každým lekárskym ožiarením pacienta alebo jeho zákonného zástupcu poučiť o riziku spojenom s aplikáciou ionizujúceho žiarenia alebo riziku ožiarenia. V súvislosti s vykonávaním lekárskeho ožiarenia sa ustanovujú povinnosti zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý lekárske ožiarenie vykonáva. Určuje sa povinnosť preukázateľne pacientovi po aplikácii rádioaktívnej látky odovzdať v písomnej forme pokyny, ktorých cieľom je obmedziť veľkosť ožiarenia osôb v kontakte s pacientom.

 

            Navrhujú sa povinné náležitosti, ktoré musia byť súčasťou popisu výsledku vyšetrenia, ktorý vypracováva lekár špecialista po lekárskom ožiarení. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto popisu je okrem iných zákonom stanovených náležitosti aj údaj o dávke lekárskeho ožiarenia alebo údaj umožňujúci ju posúdiť. Takéto povinné náležitosti sa požadujú aj vtedy, ak sa nevydáva pacientovi popis výsledku vyšetrenia, ale len záznam vyšetrenia napríklad RTG snímok, záznam CT, magnetickej rezonancie a podobne. Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, sa ukladá povinnosť zabezpečiť stanovenie veľkosti dávky lekárskeho ožiarenia plodu, ak sa ožiarenie vykonalo u tehotnej ženy.

 

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje osobitný postup pri ochrane tehotnej ženy a dojčiacej matky pri lekárskom ožiarení. Ustanovuje sa, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie tehotnej žene alebo dojčiacej matke, je povinný  zabezpečiť tehotnej žene aj stanovenie veľkosti dávky žiarenia plodu a stanovenie možného rizika vzniku genetického účinku ionizujúceho žiarenia alebo aplikácie rádioaktívnej látky, pričom takýto postup platí aj pre ženu, u ktorej nie je možné tehotenstvo vylúči. Ďalej sa vyžaduje, aby ošetrujúci zdravotnícky pracovník preukázateľne informoval tehotnú ženu pred lekárskym ožiarením o možnom riziku spojenom s lekárskym ožiarením jej plodu, a tento údaj je povinný zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Taktiež sa vyžaduje, aby ošetrujúci zdravotnícky pracovník preukázateľne informoval dojčiacu matku, u ktorej je plánovaná aplikácia rádioaktívnej látky o možnom riziku spojenom s dojčením dieťaťa alebo blízkym kontaktom s dojčeným dieťaťom, a tento údaj taktiež musí zaznamenať do zdravotnej dokumentácie a preukázateľne informoval dojčiacu matku po aplikácii rádioaktívnej látky o nutnosti prerušiť dojčenie na lekárom stanovené obdobie.

 

K bodu 8

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu, ktorá sa transponuje do právneho predpisu.

 

 

K čl. VI

 

K  bodu 1

Navrhovanou úpravou sa pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vykonáva lekárske ožiarenie dopĺňa systém kvality. Súčasťou systému kvality je aj klinický audit.

Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vykonáva lekárske ožiarenie sa ustanovujú povinnosti, ktorými sú dodržiavať pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia diagnostické referenčné úrovne a štandardné postupy.

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, ktoré splnomocňujú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovia diagnostické referenčné úrovne a štandardné postupy na vykonávanie lekárskeho ožiarenia pri diagnostike alebo liečbe.

 

K  bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 3

            Nadväznosti na zmeny v návrhu zákona sa dopĺňa poznámka pod čiarou.

 

 

K  bodu 4 a 5

             V súvislosti s úpravou vykonávania lekárskeho ožiarenia sa dopĺňajú aj povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

K bodu 6

            V súvislosti s novými kompetenciami fyzika so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dopĺňa nové ustanovenie o jeho zodpovednosti.

 

K bodu 7

Navrhuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia môže uložiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pokutu až do výšky 663 eur za porušenie povinnosti, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý aplikuje lekárske ožiarenie neumiestnil na vhodnom, verejne dostupnom a viditeľnom mieste oznam, ktorý upozorňuje na význam včasného oznámenia tehotenstva.

 

K bodu 8

Navrhuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia môže uložiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pokutu až do výšky 9 958 eur za porušenie povinnosti, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý aplikuje lekárske ožiarenie nedodržiava diagnostické referenčné úrovne pri lekárskom ožiarení a ak nemá vytvorený, nedodržiava alebo neaktualizuje systém kvality. 

 

K bodu 9

Pre zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti sa prechodným ustanovením určuje lehota, do ktorej bude povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie doplniť systém kvality. 

Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vykonáva lekárske ožiarenie, povinnosť pre zdravotníckeho pracovníka, ktorý indikuje lekárske ožiarenie alebo, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie zabezpečiť základnú odbornú prípravu v radiačnej ochrane osobou, ktorá má poverenie vydané úradom verejného zdravotníctva. Zároveň sa určujú lehoty, v ktorých je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný túto povinnosť splniť pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pracovno-právnom alebo obdobnom vzťahu, ak odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom odbornej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania alebo obsahom špecializačného štúdia, absolventovi štúdia v študijnom odbore, ktorý získa odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania alebo odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností, ak odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom ich študijných programov a taktiež zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mal prerušený výkon zdravotníckeho povolania, ak základná odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom odbornej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania alebo obsahom špecializačného štúdia.  

 

K bodu 10

Dopĺňa sa transpozičné príloha o smernicu, ktorá sa transponuje do právneho predpisu.

 

 

 

 

 

K čl. VII

 

K bodu 1

Ustanovuje sa poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby povinnosť zabezpečiť zdravotníckym pracovníkom v záchrannej zdravotnej službe odbornú prípravu v radiačnej ochrane osobou, ktorá má poverenie vydané úradom verejného zdravotníctva.

 

K bodu 2

Zároveň sa určujú lehoty, v ktorých je poskytovateľ povinný túto povinnosť splniť pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pracovno-právnom alebo obdobnom vzťahu, ak odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom odbornej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania alebo obsahom špecializačného štúdia, absolventovi štúdia v študijnom odbore, ktorý získa odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania alebo odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností, ak odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom ich študijných programov a taktiež zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mal prerušený výkon zdravotníckeho povolania, ak odborná príprava v radiačnej ochrane nebola obsahom odbornej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania alebo obsahom špecializačného štúdia. Zároveň sa dopĺňa transpozičné ustanovenie.

 

K bodu 3

Dopĺňa sa transpozičné príloha o smernicu, ktorá sa transponuje do právneho predpisu.

 

 

K čl. VIII

 

K bodu 1

Legislatívno-technické úpravy. Vypúšťa sa písmeno k) a odkaz na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z., ktoré bude zrušené.

 

K bodu 2

Ide o zosúladenie s požiadavkami smernice článku 87 a 88, ktorá sa preberá do návrhu zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 3

Odstraňuje sa nesúlad platnej legislatívy (nariadenie vlády 348/2006 Z. z.,) s ustanoveniami zákona o jadrovom fonde. Vymedzuje sa osoba oprávnená na určenie výšky nákladov na likvidáciu nepoužívaných vysokoaktívnych žiaričov odkazom na návrh predkladaného zákona.

 

K bodu 4

Upravuje sa nadväznosť na návrh zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 1 a 2.

 

 

K čl. IX

 

K bodu 1 až 52

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou právnou úpravou radiačnej ochrany v návrhu zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (článok I), ktorá nahrádza doterajšiu reguláciu v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 53

Spolupráca experta na radiačnú ochranu s tímom pracovnej zdravotnej služby pri posudzovaní vplyvov ionizujúceho žiarenia na zdravie zabezpečí potrebné odborné a kvalifikované posúdenie všetkých rizík vyplývajúcich z pracovných činností v prostredí ionizujúceho žiarenia.

 

K bodom 54 a 55

                        Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou právnou úpravou radiačnej ochrany v článku I.

 

K bodu  56

Úprava súvisiaca s kategorizáciou prác pre jednoznačnejšie a prehľadnejšie opísanie miery rizika. Kritériá pre určenie kategórie práce, pri ktorej je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ktoré sú uvedené v platnom znení § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. sa presúvajú do prílohy č. 1 písm. g) k vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

 

K bodu  57

Doplnenie podrobností o výnimkách, ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29.6.2013), ktorá bola transponovaná do nariadenia vlády SR č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.

Do nariadenia vlády SR č. 209/2016 Z. z. nemohli byť zapracované výnimky v plnom rozsahu, nakoľko ukladajú povinnosti zamestnávateľom a orgánom štátnej správy na úseku  verejného zdravotníctva.

 

K bodu  58 až 64

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou právnou úpravou radiačnej ochrany v zákone o radiačnej ochrane (článok I), ktorá nahrádza doterajšiu reguláciu v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 65

V súvislosti s implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, sa stanovuje nová povinnosť pre fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré  umiestňujú na trh nové potraviny.

.

 

 

K bodu 66 a 67

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou právnou úpravou radiačnej ochrany v zákone o radiačnej ochrane (článok I), ktorá nahrádza doterajšiu reguláciu v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 68

Stanovuje sa nová skutková podstata správneho deliktu za porušenie povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby pri umiestňovaní novej potraviny na trh.

 

K bodu 69 až 74

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou právnou úpravou radiačnej ochrany v zákone o radiačnej ochrane (článok I), ktorá nahrádza doterajšiu reguláciu v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 75

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu Rady 2013/59/Euratom.

 

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 6. február 2018. 

Odklad účinnosti ustanovení v čl. I, týkajúcich sa radónu na pracoviskách na 1. januára 2024 sa zdôvodňuje tým, že Slovenská republika nemá definované „územia so zvýšeným výskytom radónu“, ktoré sú určené na základe meraní radónu vo vnútornom ovzduší budov pomocou štatisticky relevantného prieskumu a v tejto súvislosti potrebou realizácie národného prieskumu s cieľom definovať oblasti so zvýšenou pravdepodobnosťou výskytu radónu v pobytových priestoroch na pracoviskách, v ktorých sa relevantné požiadavky zákona (smernice) musia uplatniť a potrebou zabezpečenia potrebnej infraštruktúry vrátane informačného systému pre potreby národného akčného radónového plánu a vypracovania príslušných metodík merania a hodnotenia.

 

 

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 8. novembra 2017.

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

 

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Tomáš Drucker v. r.

 

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky