Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vládny návrh zákona“) bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 ako úloha č. 11 v mesiaci august.
Vládny návrh zákona má za cieľ upraviť najmä problematiku zahraničnej služby v súvislosti so schválením zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ktorý s výnimkou vybraných ustanovení, nadobudol účinnosť 1. júna 2017. Vzhľadom na schválenie zákona o štátnej službe vznikla potreba prijaté zmeny zapracovať do právnej úpravy zákona o zahraničnej službe s ohľadom na subsidiárne použitie zákona o štátnej službe. Vládnym návrhom zákona sa tiež transponuje smernica Rady (EÚ) 2015/637 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES, s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018. Vo vládnom návrhu zákona sa rovnako zosúlaďuje súčasná právna úprava s aplikačnou praxou a aktualizuje sa právna úprava na úseku výkonu konzulárnych činností na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky, ako aj v ústredí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Schválenie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať vplyv na verejné financie a pozitívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občanov, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie. Uvedené vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 – k § 1
Navrhuje sa doplnenie písmena f), na základe ktorého sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o výkon konzulárnych činností.
K bodom 2 a 3
Navrhuje sa upraviť poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 z dôvodu zrušenia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prijatia zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) s účinnosťou od 1. júna 2017.
K bodu 4
V súlade s novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje slová „vedúci služobného úradu“ vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradiť slovami „generálny tajomník služobného úradu“ v príslušnom tvare.
K bodu 5 – k § 4
Navrhuje sa novým spôsobom vymedziť základné pojmy ako je zahraničná služba, zamestnanec v zahraničnej službe, služobný úrad, generálny tajomník služobného úradu v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe. Návrhom sa precizuje obsah pojmu zahraničná služba a zamestnanec v zahraničnej službe. Keďže zákon o zahraničnej službe ustanovuje v § 24 možnosť vyslania štátneho zamestnanca do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej organizácie, je potrebné rozšíriť obsah pojmu zahraničná služba, ktorá bola doposiaľ definovaná iba ako štátna služba podľa osobitného predpisu vykonávaná na zastupiteľskom úrade a s tým súvisiaci pojem zamestnanec v zahraničnej službe. Ďalej sa navrhuje rozšíriť základné pojmy o ďalšie pojmy, ktoré sa v zákone používajú a vymedzujú sa pojmy členský štát, tretí štát, cudzí štát, občan, nezastúpený občan, núdza a krízová situácia v nadväznosti na transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES (ďalej len „smernica Rady (EÚ) 215/637“).
K bodom 6 až 8 - k § 5
Slovo „dokumenty“ sa ako nadbytočné navrhuje vypustiť. Taktiež sa upravuje forma, v akej zamestnanec a sprevádzajúca osoba predkladá údaje podľa predchádzajúceho odseku.
K bodu 9 – k § 6 ods. 1
Navrhuje sa precizovať postavenie zastupiteľského úradu v súlade s novou právnou úpravou konzulárnych činností.
K bodu 10 – k § 7 ods. 1 písm. i)
Navrhuje sa legislatívne upraviť znenie týkajúce sa poskytovania a koordinovania humanitárnej pomoci vzhľadom na zadefinovanie pojmu krízová situácia v základných pojmoch. Poskytovanie humanitárnej pomoci vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2006 z 12.4.2006 k mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia.
K bodu 11 – k § 7 ods. 2
Navrhuje sa legislatívne upraviť znenie ustanovenia, ktoré sa týka rozvojovej spolupráce z dôvodu prijatia zákona č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava súvisiacej poznámky pod čiarou.
K bodom 12 a 14 – k § 7 ods. 3 a 9 ods. 1
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v súvislosti s novými ustanoveniami, ktoré sa týkajú konzulárnych činností.
K bodu 13 – k § 8
Odsek 6 sa navrhuje, vzhľadom na predmet úpravy, presunúť do štvrtej časti zákona.
K bodu 15 – k § 9 ods. 3
Vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o štátnej službe spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, ako aj spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania upravuje služobný predpis Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Navrhuje sa vypustiť odkaz na príslušné ustanovenie zákona o štátnej službe vrátane poznámky pod čiarou.
K bodu 16 – k § 10 ods. 5
Zriaďovanie, postavenie a činnosť konzulárnych úradov vedených honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky je upravené v § 10 zákona. V novom odseku 5 sa navrhuje doplniť podmienka, ktorou je udelenie súhlasu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky so zriadením konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom cudzieho štátu na území Slovenskej republiky v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Vychádzajúc v doterajšej praxe pri zriaďovaní takýchto úradov sa navrhuje možnosť ministerstva pri posudzovaní žiadosti vyžiadať si stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy. Prínosom takejto úpravy má byť zamedzenie situáciám, aby orgán územnej samosprávy nemal vedomosť o zriaďovaní úradu a mohol sa vyjadriť k jeho zriadeniu, napr. z hľadiska plánovaného sídla úradu.
K bodu 17 – k § 10a
Navrhuje sa vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novými ustanoveniami týkajúcimi sa konzulárnych činností.
K bodu 18 – k § 11 ods. 2
S cieľom spresnenia doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť podmienky, za ktorých osoba poverená funkciou vedúceho osobitnej misie vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe.
K bodu 19 – k § 12 ods. 1
V odseku 1 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s novými ustanoveniami týkajúcimi sa konzulárnych činností.
K bodu 20 – k § 12 ods. 2
Navrhuje sa vypustiť odsek 2 vzhľadom na úpravu nového inštitútu konzulárnej ochrany, súvisiaceho s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2015/637. Súčasne sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením odseku 2.
K bodu 21 – k § 14a až 14i
Navrhuje sa vloženie novej tretej časti, upravujúcej konzulárne činnosti, ktorými sú konzulárne funkcie a konzulárna ochrana. Cieľom vloženia novej samostatnej tretej časti je podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých konzulárnych funkcií v § 14c až 14f a samostatná úprava problematiky konzulárnej ochrany v § 14g a 14h vrátane konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách. Ustanoveniami o konzulárnej ochrane sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady (EÚ) 2015/637. Zámerom predkladateľa je modifikovať štruktúru zákona tak, aby konzulárne činnosti boli upravené komplexne v samostatnej časti zákona.
K § 14a a 14b
Navrhuje sa definovať spôsob výkonu konzulárnych činností a ustanoviť, ktoré konzulárne funkcie vykonávajú diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný organizačný útvar ministerstva.
K § 14c
Navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah určených funkcií diplomatických misií a konzulárnych úradov na viacerých úsekoch štátnej správy, ktoré sú vykonávané na základe osobitných predpisov:
- rozhodovanie o udelení schengenských víz alebo národných víz a rozhodovanie v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí, zrušení a odvolaní schengenského víza v prípade autoremedúry,
- prijímanie žiadostí o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky vrátane pohovorov so žiadateľmi a vydávania odporúčaní pre Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
- prijímanie žiadostí o vydanie cestovného pasu, náhradného cestovného dokladu, občianskeho preukazu alebo vodičského preukazu,
- prijímanie žiadostí o vydanie osvedčenia alebo potvrdenia o štátnom občianstve, žiadostí o udelenie štátneho občianstva a žiadostí o prepustenie zo štátneho zväzku; na úseku matrík žiadostí o vydanie matričného dokladu Slovenskej republiky, žiadostí o zápis do Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žiadostí o zmenu mena a priezviska,
- prijímanie žiadostí a vyhotovovanie výpisov z registra trestov Slovenskej republiky, ktoré sa navrhuje vykonávať v súvislosti s elektronizáciou konzulárnych služieb. Plnenie tejto funkcie je výrazným prínosom pre lehoty vybavovania a komfort žiadateľov. Elektronizácia konzulárnych služieb sa týka aj príslušného útvaru ministerstva podľa § 14f ods. 1 písm. c).
- uzatváranie manželstva v súlade s § 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným. Navrhuje sa, aby takýmto určeným orgánom bol zastupiteľský úrad, konkrétne diplomatická misia alebo konzulárny úrad. Možnosť uzatvorenia manželstva na zastupiteľskom úrade sa vzťahuje len na prípady uzatvorenia manželstva medzi štátnymi občanmi Slovenskej republiky,
- doručovanie súdnych a mimosúdnych dokumentov a vybavovanie dožiadaní v oblasti právnej pomoci, ktoré sa spravidla vykonáva na žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo súdov Slovenskej republiky,
- vyberanie správnych poplatkov za konzulárne úkony a konania, výkon osobitného oprávnenia na zníženie alebo upustenie od vybratia správneho poplatku a rozhodovanie vo veciach vrátenia správneho poplatku,
- inými zverenými konzulárnymi funkciami, ktorými sú napríklad agenda malého pohraničného styku v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku, vydávanie zbrojných sprievodných listov, prijímanie žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, doručovanie výpisov z archívnych dokumentov, prijímanie prehlásení občana Slovenskej republiky o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, vydanie potvrdenia o návšteve diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu občanom Slovenskej republiky, ktorý v prijímajúcom štáte pracuje alebo je povinný rešpektovať vnútroštátny právny poriadkov v oblasti povinnej školskej dochádzky a ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.
K § 14d
Navrhuje sa úprava poskytovania súčinnosti diplomatickou misiou a konzulárnym úradom v prípadoch ustanovených v právnom poriadku. Konzulárna funkcia poskytovania súčinnosti vychádza z reálnych možností výkonu ochrany záujmov občanov Slovenskej republiky v zahraničí v súlade s právom prijímajúceho štátu. Poverený zamestnanec diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu nemôže vykonávať činnosť advokáta, právneho zástupcu, predkladateľa návrhov na súd v zastúpení občana a nemôže vykonávať činnosť s priamymi kompetenciami na úseku ochrany práv maloletých. Z uvedeného dôvodu je potrebné pre aplikačnú prax jednoznačne určiť rozsah výkonu týchto konzulárnych funkcií a pomoci diplomatickej misie a konzulárneho úradu občanom, aby nedochádzalo zo strany občanov k požiadavkám nad rámec možností a pôsobnosti diplomatickej misie a konzulárneho úradu. V pojme „súčinnosť“ je zahrnuté široké spektrum konzulárnej pomoci a asistencie od sprostredkovania advokáta napr. v dedičskom konaní, poradenstva a usmernenia v prípade právnej pomoci a zastúpenia, v sprostredkovaní informácií od príslušných orgánov prijímajúceho štátu vo veciach ochrany práv maloletých pre vecne príslušné orgány Slovenskej republiky (napr. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže).
K § 14e ods. 1
Navrhuje sa nová právna úprava činnosti diplomatickej misie a konzulárneho úradu na úseku osvedčovania podpisov a listín, vyhotovovania alebo osvedčovania prekladov. Vzhľadom na charakter tejto rozsiahlej činnosti a potrebu definovania vlastnej právnej úpravy sa navrhujú ustanovenia, ktoré definujú:
- osvedčenie pravosti podpisu na listine, alebo uznanie podpisu na listine za vlastný, osvedčenie zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom a zákonné dôvody na odmietnutie týchto úkonov,
- vykonávanie vyššieho overenia (superlegalizáciu) listín vydaných štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín za predpokladu, že takáto listina je vyššie overená štátnym orgánom, ktorý ju vydal a diplomatická misia a konzulárny úrad disponujú podpisovými vzormi a vzormi úradných pečiatok štátneho orgánu, ktorý listiny vyššie overil,
- vyhotovovanie prekladov alebo osvedčovanie prekladov verejných listín vydaných cudzím štátom do štátneho jazyka pre účely konaní napríklad na úseku matrík (zápis do Osobitnej matriky) alebo štátneho občianstva,
- vyhotovovanie prekladov alebo osvedčovanie prekladov verejných listín vydaných v štátnom jazyku pre účely konaní na území iného štátu, hlavne v konaniach na úseku matrík alebo štátneho občianstva. Vyhotovenie prekladu alebo osvedčenie prekladu je možné vykonať, len ak prijímajúci štát takto vyhotovený preklad akceptuje,
- vyhotovenie prekladu zo záznamu s pohovoru so žiadateľom o povolenie pobytu podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
K § 14e ods. 2
Navrhuje sa formálna stránka a spôsob vyhotovenia osvedčovacej doložky na osvedčovanej listine.
K § 14e ods. 3
Navrhujú sa formy vystavenia osvedčovacej doložky. Tlačeným textom sa rozumie text, ktorý je na listinu vpísaný tlačiarňou alebo inou technikou tlače.
K § 14e 4
Navrhuje sa vzor osvedčovacích doložiek, ktoré sú uvedené v prílohe č.3.
K § 14f
Navrhujú sa osobitné ustanovenia, ktoré upravujú činnosť príslušného útvaru ministerstva, ktorým je v súčasnosti konzulárny odbor, aj na úseku vykonávania konzulárnych funkcií:
- funkcia prvostupňového orgánu podľa zákona o pobyte cudzincov v prípade vydávania víza rodinnému príslušníkovi štátneho občana EHP,
- spolupráca s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pri doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov a dožiadaní prostredníctvom diplomatických misií a konzulárnych úradov výber správnych poplatkov za úkony osvedčovania,
- vyhotovenie výpisov z registra trestov Slovenskej republiky vydaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v tých prípadoch, kedy je potrebné proces vydania takéhoto výpisu vyššie overiť,
- vykonávanie vyššieho overovania verejných listín vydaných alebo overovaných orgánmi Slovenskej republiky a organizáciami Slovenskej republiky v dvoch kategóriách, ktorými sú:
• vyššie overenie formou apostilu v zmysle Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia verejných listín, ktorá sa uplatňuje pri vyššom overení podľa § 14f ods. 1 písm. c) prvého bodu, alebo
• vyššie overenie podľa § 14f ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) vo forme osvedčovacej doložky, ktorej vzor a náležitosti sú uvedené v prílohe č. 4.
- vyššie overovanie listín vydaných zastupiteľským úradom akreditovaným pre Slovenskú republiku osvedčovacou doložkou podľa prílohy č. 4. Podmienkou je oznámenie ministerstva zahraničných vecí cudzieho štátu, že zastupiteľský úrad je oprávnený takúto listinu vydať a ministerstvo disponuje podpisovými vzormi, vzormi listín a vzormi úradných pečiatok príslušného zastupiteľského úradu. Samostatné ustanovenie pre tento úsek činnosti si vyžiadali problémy v aplikačnej praxi, kedy sa niektoré zastupiteľské úrady akreditovaných štátov (spravidla z tretích krajín) dovolávali osvedčovania akýchkoľvek vydaných dokumentov, ktoré podľa praktických poznatkov mohli byť neoprávnene použité napr. v konaní o povolení pobytu na území Slovenskej republiky.
K § 14f ods. 2
Navrhuje sa formálna stránka a spôsob vyhotovenia osvedčovacej doložky na osvedčovanej listine.
K § 14f ods. 3
Navrhujú sa formy vyhotovenia osvedčovacej doložky. Tlačeným textom sa rozumie text, ktorý je na listinu vpísaný tlačiarňou alebo inou technikou tlače.
K § 14f ods. 4
Navrhuje sa vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložký, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.
K § 14g – 14h
Ustanovenia § 14g až 14h predstavujú úplnú transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2015/637 a upravujú problematiku konzulárnej ochrany občanov Slovenskej republiky a nezastúpených občanov Európskej únie. Súhrnne sa navrhuje úprava problematiky konzulárnej ochrany, ktorá bola v platnom zákone upravená len jediným stručným ustanovením o zabezpečení ochrany práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky a ochrany občanov členských štátov Európskej únie v prijímajúcom štáte.
K § 14g ods. 1 a 2
Konzulárna ochrana sa navrhuje vymedziť ako súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii určeným subjektom. Rozsah ochrany a použité formy sa navrhujú realizovať v závislosti od konkrétneho prípadu pri dodržaní zásady rovnakej úrovne ochrany pre všetky dotknuté subjekty. V súlade s transpozíciou smernice sa skupina subjektov konzulárnej ochrany rozširuje o nezastúpených občanov (§ 4 ods. 3 návrhu zákona) a rodinných príslušníkov nezastúpeného občana. Neopomenuteľnou skupinou pre konzulárnu ochranu sú právnické osoby, ktoré sa vymedzujú základnými podmienkami, ktorými sú zriadenie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a skutočnosť, že majú sídlo na území Slovenskej republiky. Obmedzenie u právnických osôb je nevyhnutné navrhnúť pre zamedzenie zneužívania konzulárnej ochrany.
K § 14g ods. 3
Konzulárne úrady vedené honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť v súlade s platným zákonom na vlastné náklady a v rozsahu, ktorý určí diplomatická misia. Transponovaná smernica umožňuje členským štátom určiť, či tieto úrady budú alebo nebudú určené ako subjekty poskytovania konzulárnej ochrany. Vzhľadom na charakter činnosti konzulárnych úradov vedených honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky sa navrhuje, aby zo zákona nemali povinnosť poskytovať konzulárnu ochranu; nevylučuje to však možnosť individuálnej pomoci občanom Slovenskej republiky v konkrétnych prípadoch v súčinnosti s diplomatickou misiou, ktorá ich činnosť koordinuje.
K § 14g ods. 4 až ods. 8
Konzulárna ochrana je z hľadiska situácií, v ktorých je nevyhnutná, širokospektrálna činnosť. Demonštratívnym výpočtom sa vymedzujú najčastejšie situácie, v ktorých sa konzulárna ochrana poskytuje.
Pri poskytovaní konzulárnej ochrany je nevyhnutné, aby bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. V ustanoveniach o preukazovaní totožnosti sa navrhujú formy a postupy preukazovania totožnosti osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. Pre prípady, v ktorých nezastúpený občan nemôže preukázať svoju totožnosť, diplomatická misia alebo konzulárny úrad môže okrem iného najmä overiť totožnosť tejto osoby na zastupiteľskom úrade toho členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom. Toto ustanovenie sa primerane vzťahu aj na rodinného príslušníka nezastúpeného občana.
Navrhuje sa v zákone upraviť prípady, v ktorým diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú konzulárnu ochranu len na žiadosť oprávnenej osoby, a to najmä v prípadoch obmedzenia osobnej slobody. Nie sú zriedkavé prípady, kedy občan priamo odmietne akúkoľvek pomoc a informovanie napr. rodinných príslušníkov. Rovnako napríklad v prípadoch choroby, nehody alebo repatriácie sa navrhuje občanovi alebo nezastúpenému občanovi poskytnúť ochranu, len ak o to požiada a je zrejmé, že situáciu nemôže riešiť vlastnými silami. Posúdenie schopnosti riešiť situáciu vlastnými silami je vždy individuálne a závisí od okolností prípadu, pretože ak občan napríklad má komerčné pripoistenie pri ceste do zahraničia a jeho stav si vyžaduje repatriáciu, túto zabezpečuje poisťovacia spoločnosť.
Na základe praktických skúseností z konzulárnej praxe sa navrhuje upraviť v zákone aj možnosť odmietnutia poskytnutia konzulárnej ochrany zo strany diplomatickej misie a konzulárneho úradu, predovšetkým v prípadoch, kedy občan alebo nezastúpený občan neposkytuje súčinnosť, odmieta poskytnúť akékoľvek informácie, konzulárnu ochranu v minulosti zneužil, v žiadosti o konzulárnu ochranu uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce informácie alebo požaduje konzulárnu ochranu nad rámec možností diplomatickej misie a konzulárneho úradu.
K § 14h ods. 1 až 6
Ustanovenia navrhujú praktické postupy ministerstva, diplomatickej misie a konzulárneho úradu pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany občanom a nezastúpeným občanom. V zmysle transponovanej smernice sa navrhuje možnosť poskytovania konzulárneho ochrany na základe dohôd s inými členskými štátmi Európskej únie o trvalom zastupovaní a možnosť uzatvárať praktické dojednania s týmito štátmi. Navrhuje sa aj postup pri poskytovaní konzulárnej ochrany v prípade uzatvorenia takýchto dohôd a dojednaní a postup v prípade postúpenia žiadosti nezastúpeného občana príslušnému členskému štátu. Taktiež sa navrhuje upraviť možnosť ministerstva požiadať iný členským štát Európskej únie postúpenie žiadosti o poskytnutie konzulárnej ochrany, ktorá bola doručená zastupiteľskému úradu tohto štátu od občana Slovenskej republiky.
K § 14h ods. 7 až 14 a 18
Pri zabezpečení konzulárnej ochrany občanov a nezastúpených občanov je nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia všetkých dotknutých subjektov (ministerstiev zahraničných vecí, zastupiteľských úradov členských štátov a zastúpenia Európskej únie). V ustanoveniach sa navrhujú základné formy operatívnej spolupráce pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany, predovšetkým overovanie a poskytovanie informácií o občanoch a nezastúpených občanoch, určovanie formy a rozsahu konzulárnej ochrany, informovanie o vlastných plánoch pre krízové situácie, o dostupných evakuačných kapacitách a podobne. Osobitne sa upravujú postupy ak Slovenská republika alebo iný členský štát plní úlohu vedúceho štátu v zmysle transponovanej smernice. Pojem vedúci štát (leading state) nie je v smernici definovaný; prakticky znamená, že zo zastupiteľských úradov členských štátov v tretích krajinách sa určí jeden, ktorý plní funkciu koordinátora zabezpečenia konzulárnej ochrany v danom teritóriu. Výber „vedúceho štátu“ nemá stanovené žiadne záväzne postupy, závisí od dohody a možností jednotlivých členských štátov. Medzi nástroje Európskej únie sa radia multidisciplinárne krízové tímy vytvorené v rámci štruktúr Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre reakciu na krízu, operatívna koordinácia a krízové riadenie a mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany.
K § 14h ods. 15 až 17 a 19 až 21
Poskytnutie konzulárnej ochrany môže byť spojené aj s nevyhnutnou úhradou finančných nákladov vynaložených na jej poskytnutie. Najčastejšie ide o finančné náklady na zabezpečenie návratu občana alebo nezastúpeného občana na územie domovského štátu (napr. cestovný lístok, letenka a pod.). Upravuje sa postup diplomatickej misie a konzulárneho úradu pri vyžiadaní záväzku na úhradu finančných nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany. Vzor tohto záväzku je spoločný pre občanov a nezastúpených občanov v zmysle transponovanej smernice a je uvedený v prílohe č. 5. Príloha č. 5 obsahuje aj osobitný druh záväzku, ktorý sa vyžaduje v prípade poskytnutia konzulárnej ochrany formou repatriácie. Výška nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu je v rovnakých prípadoch rovnaká pre občanov a nezastúpených občanov.
Navrhuje sa upraviť postup ministerstva pri refundácii nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany nezastúpenému občanovi voči členskému štátu, ktorého je takáto osoba štátnym občanom. Vzor žiadosti o uhradenie takýchto nákladov tvorí prílohu č. 6 a je totožný so vzorom smernice.
Ak pri poskytovaní konzulárnej ochrany občanovi vzniknú náklady inému členského štátu a tento požiada o ich refundáciu, navrhuje sa, povinnosť ministerstva uhradiť tieto náklady v lehote do 12 mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo si uplatní náhradu týchto nákladov voči občanovi, ktorému bola poskytnutá konzulárna ochrana, ak s prihliadnutím na okolnosti prípadu nerozhodne inak.
Vzťah medzi ministerstvom a občanom, ktorému bola poskytnutá konzulárna ochrana sa riadi právnymi poriadkom Slovenskej republiky.
V krízových situáciách existuje reálna možnosť, že poskytnutie konzulárnej ochrany je akútne a neodkladné a neumožňuje zabezpečenie podpísania záväzkov k úhrade finančných nákladov. Pre takéto prípady sa navrhuje možnosť požiadať o náhradu nákladov aj bez existencie záväzku o úhrade finančných nákladov za poskytnutú konzulárnu ochranu.
Navrhujú sa aj podmienky vymáhania pohľadávky na pomernom princípe a alternatívne pri započítaní finančnej podpory z mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany.
K § 14i
Na účely vykonávania činnosti ministerstva sa navrhuje všeobecné oprávnenie, súvisiace predovšetkým s vykonávaním konzulárnych funkcií a konzulárnej ochrany, na spracúvanie osobných údajov osôb aj bez ich súhlasu.
K bodu 22 – k § 15
Vzhľadom k absencii právnej úpravy zahraničnej služby v dočasnej štátnej službe sa navrhuje zadefinovať tento druh zahraničnej služby vrátane jej dôvodov.
Vzhľadom na preformulovanie § 15 a vloženie nových ustanovení, vykonáva sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 23 – k § 15a až 15c
K § 15a
S cieľom odstránenia výkladových aj aplikačných problémov doterajšej právnej úpravy sa navrhuje zadefinovať spôsoby obsadzovania štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. Nakoľko z aplikačnej praxe vystala potreba dočasného obsadzovania týchto štátnozamestnaneckých miest aj odborníkmi dočasne potrebnými na plnenie úloh štátnej služby alebo občanmi uchádzajúcimi sa o prijatie do dočasnej zahraničnej služby z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca v zahraničnej službe, navrhuje sa v zákone ustanoviť, že tieto štátnozamestnanecké miesta je možné dočasne obsadiť aj priamo občanmi uchádzajúcimi sa o dočasné vykonávanie štátnej služby bez potreby vykonávania štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky.
K § 15b
Navrhuje sa priamo v zákone ustanoviť, že povinnosť absolvovať prípravu v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby sa primerane vzťahuje aj na občanov, ktorí boli prijatí do zahraničnej služby v dočasnej štátnej službe. Odsek 5 doterajšieho § 15 sa navrhuje, vzhľadom na predmet úpravy, presunúť do navrhovaného ustanovenia § 15c, ktoré upravuje poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca vykonávajúceho zahraničnú službu.
K § 15c
Vzhľadom na špecifiká výkonu činností na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a na pretrvávajúce ťažkosti spojené s polročným cyklom „poverovania zástupcov vedúcich zamestnancov“ sa navrhuje, aby zastupovanie vedúceho zamestnanca na zastupiteľskom úrade bolo naďalej vykonávané bez obmedzenia doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe a zároveň sa navrhuje, aby bolo možné zastupovať tohto vedúceho zamestnanca aj z dôvodu čerpania dovolenky, a to z dôvodu, že nakoľko je zahraničná služba vykonávaná v cudzine, títo štátni zamestnanci si čerpajú dovolenku spravidla vcelku.
Súčasne sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu odkazov a aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe
K bodom 24 a 25
Navrhuje sa aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe alebo ich nadbytočnosti.
K bodu 26 – k § 20
Navrhuje sa aby suma náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec v zahraničnej službe z nedbanlivosti bola ustanovená rovnakým spôsobom ako v prípade štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Vypustením predmetného ustanovenia dôjde k zjednoteniu spôsobu určenia sumy náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti.
K bodu 27
Navrhuje sa aktualizovať poznámku pod čiarou.
K bodom 28 a 31 – k § 21
V záujme právnej istoty dotknutého štátneho zamestnanca sa navrhuje ustanoviť lehotu, v rámci ktorej je služobný úrad povinný zabezpečiť, resp. umožniť štátnemu zamestnancovi vykonanie odbornej skúšky na overenie vedomostí a zručností nadobudnutých počas adaptačného vzdelávania. Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie týkajúce sa podrobností odbornej skúšky, ktoré ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
Súčasne sa navrhuje vykonať súvisiacu legislatívnu úpravu vnútorného odkazu a aktualizovať poznámku pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.
K bodom 30, 32, 34 a 36
Navrhuje sa aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.
K bodu 33
Navrhuje sa vypustiť odkaz v texte z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.
K bodu 35 – k § 23
Navrhuje sa ustanoviť ďalší prípad zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe, a to z dôvodu poverenia vedením diplomatickej misie alebo stálej misie ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v prípade, ak prezident Slovenskej republiky nevymenuje do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca žiadnu osobu.
K bodom 36 a 37 – k § 24 ods. 1 a 3
Navrhuje sa, aby sa zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii realizovala primerane spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o štátnej službe, a to najmä dočasným preložením dotknutého štátneho zamestnanca do orgánu verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii. Na takéto vyslanie sa zároveň primerane použijú ustanovenia o dočasnom vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine ustanovené v zákone o štátnej službe. Keďže na vyslanie do funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii je príslušný generálny tajomník služobného úradu, navrhuje sa s cieľom odstránenia interpretačných problémov explicitne ustanoviť, že v prípade tejto zmeny určuje tomuto štátnemu zamestnancovi plat generálny tajomník služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred týmto dočasným vyslaním.
K bodom 38 a 39 - k § 25 ods. 1 a 4
Navrhuje sa rozšíriť dôvod zaradenia mimo činnú štátnu službu nielen v prípadoch pôsobenia štátneho zamestnanca v medzinárodnej organizácii, ale aj v prípade pôsobenia v orgáne verejnej moci cudzieho štátu, a to z dôvodu, že uvedené rozšírenie vystalo z potrieb aplikačnej praxe. K zaradeniu do mimo činnej štátnej služby z daných dôvodov dôjde len v prípadoch, kedy štátny zamestnanec dostane od týchto inštitúcií plat. Na toto zaradenie mimo činnej štátnej služby sa použijú ustanovenia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru ustanovené zákonom o štátnej službe, a to vrátane spôsobov realizácie tejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru.
K bodu 40 – k § 25a
Keďže zaradenie mimo činnú štátnu službu nie je podľa novej právnej úpravy zákona o štátnej službe spôsobom realizácie zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ale dôvodom zmeny tohto pomeru, navrhuje sa, aby bolo zaradenie mimo činnú štátnu službu z dôvodu pôsobenia štátneho zamestnanca v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva realizované spôsobom ustanoveným v zákone o štátne službe.
K bodu 41 – k § 26 ods. 2
Navrhuje sa, aby bola zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu jeho zaradenia do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním realizovaná spôsobom ustanoveným v zákone o štátnej službe. Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním nebude v aplikačnej praxi spravidla spojené so „zmenou štátnozamestnaneckého miesta“, na ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred zaradením do tejto funkcie, t.j. s preložením štátneho zamestnanca.
K bodu 42 – k § 26a až 26g
K § 26a a 26b
Navrhuje sa ustanoviť príplatok za riadenie pri poverení vedením diplomatickej misie alebo stálej misie, pričom doposiaľ sa v tomto prípade priznával príplatok za zastupovanie vedúceho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe, avšak pri vykonávaní zahraničnej služby sa toto ustanovenie používalo iba prostredníctvom výkladu. Výška príplatku za riadenie podľa tohto ustanovenia sa navrhuje v rovnakej výške ako uvedený príplatok zastupovanie.
K § 26c až 26f
Vzhľadom na špecifickosť obsadzovania štátnozamestnaneckých miest v ústredí služobného úradu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v dôsledku rotácie štátnych zamestnancov s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky sa navrhuje, aby okamihom dočasného vyslania, dočasného preloženia či poskytnutia služobného voľna sa štátnozamestnanecké miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred uvedenou právnou skutočnosťou, považovalo za voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré služobný úrad obsadí niektorým zo spôsobov ustanovených v zákone o štátnej službe a na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve.
Zároveň sa navrhuje osobitný spôsob zaraďovania štátneho zamestnanca po uplynutí doby dočasného vyslania, dočasného preloženia či doby, na ktorú bolo poskytnuté štátnemu zamestnancovi služobné voľno.
K §26g
Navrhované ustanovenie deklaratórne upravuje, že čerpanie materskej dovolenky, príp. dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz nie je prekážkou majúcou vplyv na trvanie dočasného vyslania. S cieľom odstránenia interpretačných problémov sa navrhuje explicitne ustanoviť, že čas trvania dôležitých osobných prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca sa považuje za vykonávanie zahraničnej služby na účely poskytovania náhrad a plnení, ktoré sú štátnemu zamestnancovi v zahraničnej službe poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tieto náhrady alebo plnenia sa počítajú podľa naposledy priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca v zahraničnej službe.
Zároveň sa však zdôrazňuje povinnosť služobného úradu vo vzťahu k tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám v zahraničnej službe dodržiavať povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Služobný úrad vyhodnotí najmä všetky riziká pre ich bezpečnosť a zdravie a na základe odborného posúdenia zdravotnej spôsobilosti z hľadiska možných účinkov na tehotenstvo alebo dojčenie takej ženy príslušným lekárom rozhodne o prijatí potrebných opatrení, napr. aj o prípadnom skončení dočasného vyslania.
Navrhuje sa aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.
K bodom 43 a 44 – k §27 ods. 1 a 3
Navrhuje sa precizovať texty príslušných ustanovení.
K bodu 45 – k § 28 ods. 1 a 2
Navrhuje sa zosúladiť jednotlivé druhy vzdelávania v súlade s právnou úpravou ustanovenou zákonom o štátnej službe.
Súčasne sa navrhuje aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.
K bodu 46 – k § 33 a 34
Navrhuje sa vložiť ustanovenie, týkajúce sa prebrania záväzných aktov Európskej únie a zrušovacie ustanovenie.
K bodu 47 – prílohám č. 3 až 7
Navrhuje sa zákon doplniť prílohami č. 3 až 7.
V prílohe č. 3 sa navrhujú vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek podľa § 14e.
V prílohe č. 4 sa navrhuje vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14f.
V prílohe č. 5 sa navrhuje vzor záväzku podľa § 14h.
V prílohe č. 6 sa navrhuje vzor a náležitosti žiadosti podľa § 14h.
V prílohe č. 7 sa navrhuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.
K čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2018.
Bratislava, 6. septembra 2017
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Miroslav Lajčák, v. r.
minister zahraničných vecí
a európskych záležitostí
Slovenskej republiky